Nevlastný brat √

||Výbuch zlosti||

VYLIATE MOJICH CITOV, KTORÉ NEMUSÍTE ČÍTAŤ.

Občas, ako práve teraz, sa zo mňa stane čisté emocialálne klbko, ktoré to, čo cíti, potrebuje dať vždy akokoľvek von. Svoju lásku dokážem vyjadriť len pomocou písmenok a som typ, ktoré ju vie dokázať. Veď viete.. tými hlúpymi pohľadmi, hladkaním, úsmevmi. Z vašich komentárov väčšinou dostávam tieto stavy. Obmäkčia ma natoľko, až zabúdam, že som zvrátené hovno, ktoré prechádza životom a v rukách drží viac jedlo ako frajerovi ruku.
Sama si s tým svojim spôsobom leziem na nervy a možno vás už to nebaví čítať, ale úprimne, je mi to jedno. Vždy, keď uvidíte niečo dlhé, jednoducho to stačí preskočiť. Veď to aj tak v živote robíme. Lenže mne to nedá a potrebujem dostať von to, čo cítim, bezohľadu na to, ako trápne pôsobím.
Lenže inak, ako takto, vám nedokážem dokázať ako veľmi pre mňa znamenáte. A ako veľmi pre mňa znamená to, že sa so mnou o niečo poradíte, pýtate si radu, názor alebo sa na mňa obrátite. A aká je to pre mňa obrovská, dychberúca pocta a ako veľmi si to vážim. Ale o to nejde. Jednoducho.. to, čo mi dávate, je neuveriteľné. Iné čitateľky z toho nerobia takú veľkú vedu a je tu tečiem.. každopádne, najradšej by som sa s vami stretla, sadla si na trávu, otvorila víno, pustila hudbu a rozprávala sa o galaxií, štátoch, ľuďoch, zvieratách či dokonca chlapcov. Myslím, že z toho už je jasné, že vás mám naozaj rada a že ste skvelé, pretože mám radšej mužov ako ženy, s ktorými si pokecám a poklebetím.
Proste.. mám vás moc rada, srdce sa mi pomaly rozpúšťa a nadáva, ukazuje vám prostredník. Nepáči sa mu to, ale dáva vedieť, že vinníkom je on, nie ja, pretože si získali jeho.
Zachránila by som vám aj mačku, ktorá svojimi nechutnými pazúrami zasekla na strome. A dopekla, mačky neznášam a chytá ma z nich úzkosť ako peklo. A hádam že by som bola schopná zjesť plný hrniec vareného hrášku, ak tým aspoň z časti dokážem, aká vďačná som za všetko. Za vaše skvelé osobnosti, za to, že ste, za skvelé komentáre, videnia a všetko. Ďakujem, ďakujem, ďakujem. Oficiálne si v tomto momente môžem uškrtil srdce, pretože.. tak trochu sa cítim trápne, ale srať to. Nie je to ako potknúť sa a padnúť pred skupinou sexi chalanmi. Vlastne, sakra, aj na to srať. Necítila by som sa trápne. Za nič sa necítim trápne, čo zo mňa robí dosť divnú, emočne nefunkčnú zeňu,ale aj na to srať.
Ďakujem vám.
Ako čitateľky a dievčatá si vás veľmi vážim a ak zomrieme, nejak dajte vedieť, že sa to stalo a ja prídem na pohreb, roztvorím papier, prečítam pár svojich trápnych vtipom, dokonca zaspievam, ak to pomôže, aby som rozosmiala príbuzných, ktorí za vami budú smútiť.
Chystáte ma za plesnivé srdce, vyčarujete úsmev a potešíte moju ešte plesnivejšiu duchu, ktorá plače za skazenou pečeňou a pľúcami.
Ste skvelé.
Najlepšie čítateľky.
A strašne vás zbožňujem.
Jasné, že končím, ale započula som, že moje srdce kričí od zúfalstva a žiada, aby ste aj naďalej zostali také, aké ste a aby ste si našli mužov, ktorý budú aspoň z časti tak trochu ako muži, ktorý sa ocitnu v knihách.
Inak, ak budete mať záujem, napíšem vám knihy, ktoré si ma získali. A to pekelne moc. A to tak moc, až ma pár z nich dokázali rozplakať. A budem rada, ak sa nájde niekto, kto sa tiež o pár podelí.
Dobre, končím.
Ďakujem za prečítanie. Neuľavilo sa mi, ale aj na to srať. To sa speče.
Inak, akože, aj tú zasratú mačku by som potiahla za chvost, ak by bolo treba.

Zažmurkala som na Kana ležiaceho na zemi a následne na Violet, ktorá sa s otvorenými ústami dívala na svoju ruku. Prekvapená a vykoľajená rovnako ako ja.

A v momente, kedy sa naše pohľady uzatvorili, z nás oboch vyšiel krátky hlboký smiech.
Oficiálne sa stala mojou opitou hrdinkou v šatách.

,,Mali by sme zdrhnúť," zašepkala a chytila ma za ruku, totálne poháňaná alkoholom, ktorý nakopával jej plozký zadok.

Obe, myslím, sme na krátky moment zabudli, že ten chalan na zemi, je vlastne náš najlepší kamarát, ktorý pozná naše spodné prádlo a všetko, čo sa týka našich ženských vecí. Dokonca aj značku tampónov, ktoré používame alebo ktorým častiam tela sa počas umývania naviac venujeme.

S Violet sme obe zastavili a chystali sa mu pomôcť, ale zrazu sa veľká ruka dotkla ohybu môjho lakťa a vliekla ma preč, spoločne s Violet.

Oh, nie, dopekla..

Ak by sa mohla vagína prebudiť ako amazonká, šialená suka poháňaná sexsom, tá moja by kričala, akoby sa pripravovala na útok s oštepom a má v úmysle zasiahnuť prvého muža a následne si na ňom zajazdiť na zemi ako pedofilná matka.

Pretože akonáhle moje oči spoznali známe vlasy, chrbát a štýl držania tela, vyslali pohľad mojej spolubývajúcej tam dole.

A tá sa veru nezachovalo práve férovo a kamarátsky. Nedodržala kódex spoločného bývania a pomaly, ale isto, ma vytláčala zo spoločného územia.

Presne tak, ako keď to robila Violet prvé týždne v našom spoločnom, novom byte.

Akonáhle si našla niekoho, kto ju mohol ukojiť, musela som odísť a čakať, kým sa byt o jedného vyprázdni a zoberie zo sebou aj sex arómu a atmosféru, ktorá sa stihla prilepiť všade, kde sa zachcelo.

Počas toho čakania som sedela buť v bare, kaviarni alebo na nákupoch.

Môj už aj tak dosť osamelý život sa stal ešte osamelejší a vždy po príchode domov som strávila noci na záchode, pretože viac toho sa skutočne vypiť už nedalo alebo hľadala miesto v skrini alebo miesta na odkladanie somarín, ktoré som si priniesla.

Doteraz strašia v mojej izbe a najhoršiu vec, ktorú som mohla kúpiť, bola bábka klauna. Z duše nenávidím klaunov a naháňajú mi strach, ale zrazu sa mi zdalo, že je to spoločník a treba ho kúpiť. Neviem, kde je, ale naháňa mi strach vždy, keď idem spať.

Akonáhle sme boli vonku, Holder hľadal naše auto. A akonáhle zistil, že žiadne nemáme, hlasno zavrčal, na čo Violet hlasno zabuchala.

Mrcha.

Alebo to bola iná spolubývajúca ?

Začal nás ťahať iným smerom a moje podvedomie vedelo, že nás smeruje do jeho auta.

Ak budem cítiť jeho vôňu, ktorá naplnila celého jeho auto, pravdepodobne ju nasajem každým otvorom, ktorý mám. A budem dúfať, že tým zadusím spolubývajúci, ktorá ešte stále pulzuje a žiada si viac.

Je to ako keď dovolíte dieťaťu kúpiť si jednu hračku. Vyberie si jednu, ale akonáhle ju má, chce viac, pretože má dojem, že môže, keďže jednu ste mu už dovolili.

,,Nastúpite si," odsekol podrážene a otvoril zadné aj predné dvere auta. Následne ma pustil a dlhými krokmi obišiel auto.

,,Prestať sa správať ako chlap, ktorý nedostal sex," odsekla som rovnako ako on, dávajúc vedieť, že nie sme jeho domáce zvieratá.

Lenže akonáhle to vyšlo z mojich úst, uvedomila som si, čo z nich vyšlo.

Mal jeden pred necelou pol hodinou.

Nadvihol obočie a tvrdo sa na mňa zahľadel. Okej. Čas byť ticho a počúvať všetko, čo ma na srdci. Pretože cítim, že sa chytá povedať všetko, čo ho v tejto chvíli totálne žerie.

A mala som pravdu. Akonáhle sme si s Violet, ktorá sa neveriackym dívala na svoju ruku, nasadli a obe dosť drsne pripútal a následne vyštartoval, vyšlo to z neho.

,,Kurva. Jediný dôvod, prečo som ten zasratý klub zobral, bol, že niečo dosiahne. Niečo oveľa vyššie a zabudnem na fakt, že kedysi, celkom pekne dávno, som  krátky čas býval u ženskej, ktorá si získala moje prekliate srdce a že som sa v nej špáral ako decko v nose a že to bol najlepší moment v mojom živote. Namiesto toho sa objaví, oveľa krajšia a viac sexi, strčím do nej vtáka, som doma, zároveň však v raji. A keď sa zdá, že to zotrvá aspoň nejaký zasratý čas, zdrhne a tak, že keby mala zasranú pupočnú šnúru, bola by schopná odkopnúť vlastné decko a následne ju postupať. A keď sa ju rozhodnem nájsť, vidím ako jej kamarátka uvalí oceľovú päsť svojmu kamarát, následne jeho telo padne ako zasraté vreco zemiakov a ona znova zdrhá. A ani jedna z nich si neuvedomuje, že skutočne je z nich, je znova opitá a stihla narobiť ďalší problém, ktorý môjmu klubu nerobí presne to, o čo sa snažím a vďaka čomu som prišiel. Dopekla, počuješ ako pateticky a debilne vyzniem ? Ak sa hneď teraz nedotkneš radiacej páky, prisahám, vybuchnem ešte viac !"

Celá vystrašená a zároveň vyvedená z miery, sa to chystám urobiť, ale zrazu znova vykríkne.

,,Nie tej, dopekla !"