Nevlastný brat √

||Zober si ich k sebe||

Akonáhle Kane zanadával a napol svaly, stisla som ho ešte silnejšie a zavrela oči. Naposledy, keď sme všetci traja boli spolu, nedopadlo to práve najlepšie.

Je jedno, koľko rokov ubehne alebo ubehlo, stále je to niečo a bude to niečo, na čo sa nezabudnete. Nemusíte mať skvelú pamäť. Už len z princípu nezabúdate na banálne veci a už len z princípu nezabudnete na to, na čo zabudnúť chcete.

,,Seď pokojne, Kane. Prosím."

Lenže ak poviete človeku, aby sa ukľudnil, neukľudni sa. Ak poviete, aby prestal, naozaj prestane, ale nie nadlho. Ak mu poviete, aby bol pokojný, nebude.

Všetko to ho hneď nahnevá, pretože si myslí, že pokojný aj kľudný je. Myslí, že ešte nemá dôvod, ale už dávno vie, že ho má. Len si to neuvedomujeme.

Nevedomky ma odstrčil a začal sa pomaly zdvíhať, s pohľadom za mňa. Arogantným, tvrdým a zároveň pobavením.

Nikdy, za celý ten čas, čo ho poznám, sa tak netváril. Na jednej strane mi to z nevysvetliteľného dôvodu imponovalo a na druhej strane tam bolo niečo, čo mi prekážalo.

,,Odfúklo ťa iným smerom, kamoš ?"

Znova som zatvorila oči, vediac, čo bude nasledovať. Začínala som byť poriadne unavená a podráždená. Podráždená aj na vzduch, ktorý začal fúkať. Aj na list, ktorý sa pohol a následne odletel inde.

Violet zaspala prehnutá o kapotu a Holder sa zasmial. Schuti a stále rovnako skvelo a dokonalo ako naposledy. Vlastne, nie. Tento starší Holder sa smeje o niečo viac mužnejšie a hlbšie.

Tento Holder vyzerá lepšie ako pred piatimi rokmi. A to som si myslela, že už nikdy nebude vyzerať lepšie, že sa to už jednoducho nedá.

Všetko sa dá.
Vždy som tomu rozumela dostatočne.
Ale aj cez to som si myslela, že Holder už má v sebe toľko krásy, až viac nemá šancu dostať, že sa dostal k svojmu limitu. Ale nie. Dospelý Adonis presiahl svoj limit.

,,Za pár sekúnd ma odfúkne k tebe."

Ak som si myslela, že Violet spí, môj úsudok sa nemohol mýliť viac. Po jeho odmeraných slovách sa zasmiala a buchla po kapote, dávajúc vedieť, že to, čo povedal, čo vyšlo z jeho úst, sa mu náramne podarilo.

,,Páčilo sa bohatému chlapčekovi sedieť v totálnej stoke ?"

Spýtal sa ironicky Kane a priblížil sa ku mne. Aj opitá Violet vie, žeto myslel ironicky. Svoje auto miluje viac než čokoľvek aj cez to, že tvrdí, že nás obe, hlavne mňa, zbožňuje viac.

Dával to vedieť. Vždy. Aj keď nemá náladu, je naštvaný na celý svet, má na ramenách všetky ťažoby sveta alebo mu je do plaču.

Kane dá vždy vedieť, že mu na vás záleží. Pretože na ničom mu nezáleží tak moc ako na priateľoch a rodine.

Je jedno, ako hlboko je. Ako veľmi vysoko lieta v problémoch. Čokoľvek je dôležitejšie ako on. Aj mačka uviaznutá na strome alebo horiace vlákno v dome, ktoré sa nemá kde chytiť, aby zbĺkol celý dom.

,,Cestou sem som mal chuť naraziť a urobiť z neho ešte väčší šrot. Vlastne, dopekla, to nebolo to, čo som chcel urobiť. Naraziť do čokoľvek, aj s pasažiermi len preto, aby som ľudí zbavil toho znechuteného pohľadu na tvoje mizerné auto."

Chlapi a jeho hračky.
Chlapi a ich hlúpe egá.
Chlapi a ich detskosť.

Seriózne. Môžu sa dvaja dospelí muži baviť ako teenegeri, ktorí pretiahli rovnakú babu, s hodou okolností s frajerkou z jedného z nich ?

Pocit, že sme znova teenegeri na strednej sa vrátil a mne sa z toho stiahol žalúdok. Akoby sme neboli dospelí ľudia, ktorí už dávno opustili rodné mesto, svojich rodičov a nepoznali, čo je to práca a nemať na oblečenie.

Kane zavrčal, ale vedela som, že tentoraz to nebolo kvôli autu. To išlo bokom.

Išlo o časť slov, v ktorých povedal, že najradšej by narazil aj s pasažiermi. So mnou a Violet.

Chápala som ho.
Po svojom.
Pretože mňa sa tie slová tiež dotkli.
Po svojom.

,,Dopekla, tak ma už udri. Zober si ich k sebe. Obe dve. Udri ma nech môžem konečne vypadnúť a vrátiť sa tam, odkiaľ som prišiel."

Ja viem..
Nie je to bohvie čo, ale ja som rada, že aspoň niečo.
Tento týždeň mám skúšky. Chvalabohu, tri dni už mám za sebou. Dni potenia, bolesti brucha, nespavosti, zablokovaného rozumi, nervóznosti.

Tak aspoň niečo, kočky.
Stále vás rovanko milujem.
Stále ste tie najlepšie čítateľky.