Nevlastný brat √

||Opitá noc||

Niekedy je toho na mňa príliš veľa. Ako teraz. Bolí ma žalúdok, chce sa mi plakať, bolí ma srdce až tak pekelne moc, až som z toho zúfalá a celý môj fakt dosraný život na mňa pôsobí tak, až ma všetko ťaží dole a neviem sa vytiahnuť. Nemám chuť písať a v tedy si myslím, že bude fajn, ak prestanem. Nadobro. Lenže vaše komentáre ma držia, pomáhajú mi a robia ma šťastnejšou. Vy ma robíte šťastnejšou a ja zabudnem, že som v pekle-doma. Na krátky, hlúpy moment, na ktorý sa veľmi radi upíname a myslíme si, že nám to úplne stačí. (Dopekla, už plačem) .. neviem, aká bude kapitola. Čo zo seba dostanem, ako bude vyzerať, či bude mať zmysel. Potrebujem, bolestivo moc potrebujem, aby som si prečítala aspoň jeden komentár, ktorý ma dostane spod tejto skurvenej tiaže. Pretože sa cítim slabá a byť slabá znamená peklo. Zúfalosť je slabé slovo pre mňa a ktoré vystihuje moju momentálnu situáciu.
Milujem vás, majte sa radi, ste úžasné a dúfam, že sa máte skvelo. Zabudnite na to, čo som tu písala. Pomohlo mi to. Pekný zvyšok dňa.
-B

Upnúť sa na jednu konkrétnu osobu znamená zlom v tvojom živote. V tej chvíli je úplne jedno, či tvoj život stojí za dve hovná alebo za tri diamanty.

Pretože tá konkrétna osoba v tvojom živote rozhádže všetko, čo sa rozhádzať dá a aj to, čo sa rozhádzať nedá.

Sú momenty, kedy si myslíte, že to je presne to, čo v živote potrebujete. Ste si tým takí istí, až zabudnete, aké tornádo, aká katastrofa dotyčná osoba je.
Pretože tie momenty sú skvelé, nezabudnuteľné, šťastné, pokojné a to je to, čo my ľudia vyhľadávame a nestačí nám toho veľa, iba pár momentov a ťaháme silu, o ktorej ani netušíme, že ju v sebe máme. Pretože nie je hmatateľná.

Presne tou mojou osobou je Holder. Je to katastrofa, ktorej sa bojím, ale zároveň ma k nej niečo ťahá. Niečo, čo ma fascinuje a nejakým zvláštnym spôsobom ma upokojuje.

Každá katastrofa po sebe niečo zanechá. Či už niečo malé alebo veľké. Nechce sa vám upratovať, až priveľmi to občas vyčerpáva alebo nemáte chuť, silu.

Som ten typ, ktorý vydrží a vie sa orientovať v bordeli. Pretože celý môj život je akýsi veľký boder a mám paniku z veci, ktoré mám pod kontrolou.

To je fakt, prečo ma Holder tak túžobne, ba živočíšne priťahuje. Priťahuje ma bordel, dokonalé veci, ktoré vôbec nie sú dokonalé. Ako mačka s jedným okom, stará, zaprašená hracia skrinka, ktorá už dávno stratila svoju melódiu, ľudia, čo pôsobia, že majú všetko, ale vo vnútri nemajú nič. Priťahuje ma zmätok, problémy a z toho žijem.

Kane je skvelý chalan, ale nie je to Holder. Kane je čistota, bielota, budúcnosť. Holder je bordel, špina a byť zaseknutá v každom možnom čase, zmätok, problémy, nepokoj, dobrodružstvo.

To všetko potrebujem. To všetko potrebujem na to, aby som prežila, bola tu a dýchala vzduch. Až prehnane, netypicky sa bojím kontroly, plánov.

A my ľudia aj cez to, že sa bojíme, presne ako ľudia v hororoch, ideme do toho. Potrebujeme v sebe adrenalín, zvýšený tep, tlak a potrebujeme vedieť, čo nám naháňa strach.

Kane bude to najlepšie, do čoho môžem.. Obrovský buchot zdola prerušil tok mojich myšlienok.

Vyľakane som vykríkla, ale akonáhle moje uši zachytili známy smiech, srdce sa rozbúchalo ešte viac a začalo skákať ako pes, ktorý sa teší von na prechádzku.

Vyskočila som z postele, pritiahla si sveter viac k telu a vybehla z izby ku schodám.

,,Holder ?"

Namiesto odpovede som dostala ďalší smiech, ale následne bolestné zavrčanie a zalapanie po dychu.

Vedela som, že je opitý skôr ako som k nemu prišla alebo zacítila smrad alkoholu.

,,Čo ťa donútilo sa takto strieskať, Holder ?"

Zdvihol ku mne pohľad, jeho rozvalené telo na zemi ma bolelo aj zaňho a v očiach mal prázdnotu, akýsi lesk a ledva ich držal otvorené.

Napuchnuté ústa mi vraveli, aké nenásytné bozkávanie má za sebou a taktiež aj rozčuchané vlasy, ktoré ledva stáli na jeho hlave.

Potlačila som bolesť aj žiarlivosť a o krok ustúpila.

,,Nikto iný len ty, dopekla."

Bolesť, zúfalosť, opovrhovanie a nechuť voči mne bolo presne to, čo bolo v jeho hlase počuť.

Potlačila som v hlave to, čo práve povedal a zohla sa, aby som mu mohla pomôcť, ale nežne, jemne do mňa strčil.

,,Vieš, kedy som ťa naposledy videl ? Pred dvoma rokmi. Jonas vám ukazoval náš dom a mne to v tej chvíli bolo u predele, pretože jediné, čo som videl, si bola ty. Zasratý hrášok, ktorý je v mojej zasratej hlave tak dlho, až som z toho zúfalý," zamrnčal plačlivo a rukami si zakryl tvár.

Jeho číra a čistá zúfalosť ma zasiahla rovno silno ako jeho slová. Ich dom si pamätám. Aj ten, kedy nás Jonas zobral do svojho rodného mesta. Nestál za veľa, ale mal v sebe niečo nedokonalé, čo sa mi páčilo.

Povedal, že nikto nebude doma a môžme sa pozrieť dnu, ale ja som nechcela. Prišlo mi veľa už len to, že moja mamka ukradla Jonasa.

,,Mala si na sebe tie hlúpe modré šaty s kvietkami, z ktorých sa mi postavil vták a hneď po tom, čo som uvidel tvoju tvár, sa mi postavil dvojnásobne. Ale to nebolo to, čo ma totálne paralyzovalo. Nič krajšie som, dopekla, nikdy nevidel a od toho momentu, toho skurvene hlúpeho momentu som neprestal myslieť na nič iné. Hľadal som ťa na internete, všade. Robil som všetko preto, aby som sa mohol k tebe dostať bližšie. Všetky tie veci.. "

Jeho hrdník sa začal natriasť. Nesmial sa. Holder plakal a tak intenzívne potichu, až som sa bála k nemu priblížiť. Je to vďaka mne a muži neplačú len tak, pre nič za nič.

Stála som ďalej na zemi, on plakal a nahovárala si, že je to katastrofa, ktorú nepotrebujem, aby som prežila.

Je to môj nevlastný brat, ktorý vyzerá ako Boh, pozná ma viac, ako si myslím, páčim sa mu viac, ako si myslím a sakra, plače kvôli mne.

,,Holder, prosím, prestaň plakať."

Bolelo ma z toho srdce. Nikdy by ma nenapadlo, že uvidím a budem počuť Holdera plakať. Ale to je presne to. Nikdy nevieme, kedy nás zmôžu pocity, ktoré v sebe máme.

,,Ráno odchádzam späť domov."