Nevlastný brat √

||Päsť||

Chcem sa vám poďakovať. Nie len za vaše komentáre, ale za všetko. Odpisovať vám, aj cez to, že si to každá jedna z vás zaslúži, nebudem. Písala by som dookola to isté a vy si rozhodne zaslúžite viac. Možno si to neuvedomujete, ale svojím spôsobom ste každá jedna držala spolu, pretože vaše názory sa istým spôsobom preplietali, zhodovali a nie je nič lepšie ako pocit, že sa nájdu ľudia, ktorý s tebou súhlasia. Vaše pozitívne ohlasy, názory a vyjadrenia ma chytili za srdce a dali ste mi vedieť, že ľudia, ktorí vás inšpirujú, si rozhodne zaslúžia viac než majú alebo si chcú. Jednoducho že nestačí len poďakovať aj cez to, že to myslím skutočne vážne. Ste mojou inšpiráciou. Každa jedna. Nebyť vás, vašich skvelých osobnosti, podpory a komentárov, sekla by som s písaním a nejaká časť zo mňa, snáď tá väčšia, by stále hľadala akýsi zmysel života aj cez to, že som osoba, ktorá sa ešte stále hľadá a správam sa príliš detinsky.
Som na vás neskutočne hrdá a nesmierne šťastná. Uvedomiť si veci, sú akousi základnou podstatou. Vždy treba nad nimi premýšľať a nakoniec si všetko uvedomiť.
Veľmi ma to mrzí, ospravedlňujem sa. Ale čítala som si ich. Všetky do jedného aj niekoľkokrát.
Ste skvelé.
Zbožňujem vás.
Som na vás hrdá.
A nesmierne šťastná, že ste sa zapojili. Keby niečo, som tu.
A ak budete chcieť ešte nejaký srdcový výlev alebo je tu téma, o ktorú by ste sa chceli podeliť alebo mi poslať vlastný výlev, môžete. Postla by som ho úplne anonymne. Alebo ak nebudete chcieť, nemusí to byť anonymne. Ak máte niečo na srdci, ak sa s niečím chcete podeliť, ale nevieš ako alebo nechceš prostredníctvom seba, znova, som tu.

Aj cez to, že som už dospelá, jedna časť zo mňa, je ešte stále to dievča, ktoré uteká predtým, čo sa jej nezdá správne alebo si myslí, že to, čo robí, je správne.

To splašené, neplnoleté dieťa, ktoré nevedelo, kam patrí jeho srdce a smialo sa na čomkoľvek.

Hneď po tom, čo sa do mňa urobil bez akéhokoľvek problému, akoby som bol duch, ktorý nemôže otehotnieť, nestihla som sa poriadne ani obliecť a utekala som von z dverí, vediac, ale dúfajúc, že sa zo mnou rozbehne, ale neurobil to.

S mokrým rozkrokom a ešte stále spotenú a s ťažkým dychom ma našla Violet, ktorá nemala ďaleko od toho, aby sa zložila na zem a smiala sa tam tak dlho, až by som zomrela na záchvat.

,,Dopekla, tak ja sa nudím, čakám na teba, nemôžem zbaliť žiadneho triezveho chlapa a ty si to jednoducho rozdávaš s mužom, ktorého by mohli uctievať panny ?"

Kričala, ale nie z dôvodu, že za jej chrbtom hrala hlasná hudba. Jej hlas bol neveriacky, nahnevaný a keby mohla, vrazila by mi.

,,Nebolo to v pláne. Chcela som úplne niečo iné, nie jeho obrieho vtáka medzi nohami !"

Zadržiavala smiech, ale netrvalo to dlho. Znova sa hlasno rozosmiala, opierajúc sa vedľa mňa o čiernu stenu.

,,Vážne má obrieho vtáka ? No do riti. Ak ma každý krásny chlap takého vtáka, myslím, že sa zo mňa stane hľadajúca šľapka."

Chytila som ju za ruku a potiahla so sebou, vediac, že ak tam budeme aj naďalej stáť, pravdepodobne sa z nej skutočne stane hľadajúca šľapka.

Kráčali sme von, stále sa smiala a ja som si v tej chvíli uvedomila, že nie je až tak triezva ako si pôvodne myslela.

,,Zdá sa mi to alebo chodíš viac rozkrôčmo ?"

Stisla som pery, ďalej kráčajúc, ale zrazu sme obe boli zastavené. Violet sa zakolísala, znova sa rozosmiala a potiahla ma zo sebou.

Túžila som ísť domov, osprchovať sa a zbaviť sa pocitu, že jeho vták je ešte stále vo mne. Neviem, či skutočne chodím rozkrôčmo, ale ak áno, jediný dôvod, prečo to tak je, je skutočne ten, že ho ešte stále cítim v sebe.

A to pocit sa nedá vydržať aj cez to, že to bol najkrajší pocit na svete a niečo, na čo človek tak ľahko nezabudne.

,,Videl som ťa odísť s Holderom," poznamal Kane, ktorý držal kolísavú Violet. A ona sa na mňa pozerala s významým pohľadom. Trochu viac strašidelným.

,,To nie je tvoja starosť," odvrkla som a potiahla ju k sebe, ale následne bola potiahnutá späť.

Otočila som sa k nemu, nahnevaná a podráždená. Po sexe, po veľmi dlhom čase, keď ho konečne máte a pri ktorom necháte všetky pocity svete, očakávate, že pôjdete domov, oddýchnete si a budete spomínať.

Na každý detail. Na jeho telo, na každý detail dotykov, poznažíte sa si pripomenúť jeho každý jeden nádych.

Namiesto toho prídete domov s opitou kamarátkou a počas toho musíte riešiť konflikt, na ktorý nemáte už dávno silu.

,,Hej, odkedy ? Ešte teraz si spomínam ako si vyzerala v momente, čo opustil mesto a neukázal sa niekoľko rokov. A teraz, keď je znova tu, máš pocit, že jediné čo chce, si ty a prišiel si práve pre teba ?"

Znova sa správal ako hovno. Neprosí o odpustenie. Nesnaží sa o nič. A aj cez to, že chápem prečo sa chová tak ako sa chová a má dôvod, nemusí sa správať ako magor, ktorému utiekla žena aj s dieťaťom.

Potiahla som Violet o niečo tvrdšie, ale zrazu sa jej telo prehlo a začalo ju napínať.

,,Asi som toho vypila viac než som si myslela."

Kane sa zasmial. Naposledy, keď odchádzal z nášho bytu, ju videl v podobnom stave.

,,Ideme domov," povedala som, na čo prikývla, ale nemali sme šancu pohnúť sa.

,,Pusti ju, Kane."

Pokrútil hlavou a chystal sa priblížiť ku mne, ale skôr ako to mohol urobiť, päsť vletela na jeho tvár a Kane padol na zem.