Začnem s tým, že časti budem pridávať víkendy častejšie. O necelé tri týždne, o týždeň skôr ako vám, my končí škola. Za štyri roky viem úplne hovno, takže by sa asi patrilo, aby som začala úplne od prvého ročníka, dopekla. Bude to hard, hard, hard. Každopádne, držte mi gule, ten veľký zadek a užívajte si časti.
Keďže mám z toho príbehu zmiešané pocity a taktiež mám pocit, že sa to niekde zadrháva, mám v pláne to číslo ukončenej kapitoly vyšplhovať vyššie, čo si, pravdepodobne, viažem okolo krku slučku. Mala som v pláne niečo iné, lenže sa mi to akosi vyšmyklo spomedzi prstov. Ako nejaká blbá ryba, čo kĺže.
Všetky vás milujem. Pekelne, šialene moc a keby som chlapom, mali by ste to so mnou zasrato ťažké.
Hej, inak, momentálne ma napadol taký čudný, totálne nahlavu, úplne mi to zasiahlo hlavu, nápad. Kúpila by som nejaký fakticky pekný zápisník (no, dobre, pekný by nebol, bol by výhradne čierny), opísala by som doň príbeh, ktorý by ste z mojej knižnice chceli. Plus, mám aj vlastné citáty, ktoré sú síce nahovno, ale ak by ste chceli, šupla by som ich tam tiež. Jedna z vás by mi poslala adresu a ja by som ten "dokonalý" príbeh poslala.
Nemyslíte si, že to chcem urobiť preto, pretože si myslím, aká skvelá spisovateľka som alebo niečo podobné. Som asi taká spisovateľka ako partnerka.
Ide o to, že ak sa naozaj stane to, že raz vydám knihu, bol by tam ten pocit, u mňa a u vás, že jeden "výtlačok" už išiel von. Niečo ako prvé vydanie kníh, veď viete. Najprv je čisto originál a potom idú tlačiť ďalšie a ďalšie.
Takže ak také niečo budete chcieť, stačí napísať. Vyberiete si aj to, akou farbou to budete chcieť, akým štýlom písania a dopekla, nakreslím vám aj obrázok. Už ste niekedy videli slepé dieťa kresliť ? Asi tak trojročné, dva. Nie ? To je škoda, pretože presne tak kreslím.
Keďže to píšem sem, asi by bolo lepšie, ak by to bol Nevlastný brat, ale hádam že by ani nevadilo, ak to bola iná vaša srdcovka.
+ Veľa z vás mi písalo, že by chceli držať moju knihu. No, môže sa to stať, len v bizardnom prevedení.
Dnes očakávajte časti.
Dobré ránko, kočky skvelé.
YOU ARE READING
Nevlastný brat √
Romance,,Holder, prosím, prestaň plakať." Bolelo ma z toho srdce. Nikdy by mi nenapadlo, že uvidím a budem počuť Holdera plakať. Ale to je presne to. Nikdy nevieme, kedy nás zmôžu pocity, ktoré v sebe máme. ,,Ráno odchádzam späť domov."
