Nevlastný brat √

||Poď, odveziem ťa domov||

Pre kočky, ktoré chceli ďalšiu časť alebo ďalšiu a dlhšiu. Zbožňujem vás.

Včerajší deň pokračuje. Nie len, že som prišla do školy neskoro, úplne mi vypadla z hlavy písomka a predošlú, vďaka Adonisovi, zmeškala.

,,Vyzeráš hrozne, vieš to ? Niečo ako buldočia tvár a kravské pozadie," ozval sa Russell a následne sa zasmial na tom, čo povedal.

Za iných okolností by sa môj smiech pridal k tomu jeho, lenže mala som pocit, že mi exploduje brucho a vyvracian sa rovno na svojich kamarátov.

Zo začiatku bolo všetko v poriadku. Usúdila som, že ráno nebol čas myslieť na brucho. Bola som zamestnaná Adonisom, jeho prítomnosťou, jeho slovami.
Začalo to všetko hneď po tom, čo som doslova utiekla z jeho auta.

,,Mňa by skôr zaujímavo, prečo máš na sebe pyžamo. Kašľať na to, ako vyzeráš. Ani pred tým to nebolo lepšie," pridala sa Sierra.

,,Mňa by zaujímalo, prečo si myslíš, že máš lepší zadok ako Dylan. Len preto, pretože ješ viac a vyvaluješ svoje telo na posteli ? Jeho zadok je čisto prírodný, nezasiahla príroda. Myslím si, že ak by som sa ho dotkol, ježiši, padol by som na zem ako opilec po ťažkej noci."

Slabo som sa zasmiala a zatiaľčo sa oni začali dohadovať, moja hlava dopadla na stôl. Bolo ťažké ju udržať. A vôbec to nebolo tým, že v nej bol Adonis rozvalený na gauči bez trička alebo bez trička pod stromom. Alebo Adonis bez trička pri boxovacom vreci. Náhle som si uvedomila, že uprednostňuje nahota. Dopekla, úplne ako Boh. Ktovie, či vôbec nosí trenky.

Ich hádka trvala príliš dlho a ukončili to tým, že Dylan by si dal radšej chytiť zadok od Russella ako od Sierri. Nedalo sa inak, súhlasila som. Dylan so Sierrou skutočne nič nechce mať a obávam sa, že radšej by chcel smrteľnú , pohlavnú chorobu, od ktorej  by mu odpadol vták ako ju.

,,Musím ísť na záchod, hneď som tu."

Kašlali na mňa, obdivovali každého chlapa v miestnosti a počas toho si vyjedávali obed, ktorý si priniesli z domu.

V polke cesty ma však zastavil krik. Zhrozene som otočila hlavu k Russellovi, ktorý si zakrýval oči. Následne otočila hlavu k Sierre, ktorá zadržiavala smiech, ale zároveň sa tvárila zhrozene.

Automaticky sa moje oči zavreli, pripravené zniesť následky. Nech boli akékoľvek.

,,Dopekla, Max, dostala si červeného panáčika rovno v škole," zašepkala Sierra, ale viac nahlas, aby som ju počula. Russell zamrnčal a ruky si pritisol viac k tvári.

Do očí sa mi tlačili slzy a do tváre červeň. Bože, hádam rovnakú, akú mám na zadku.

Sierra okamžite ku mne pribehla a zakryla ma svojim telom. Nemohla som byť viac vďačná a nemohla som ju viac milovať.

,,Dopekla, mali by sme ísť. Pre Russella je červený panáčik rovnako zlý ako pôrod. A to obe vieme, že v živote neporodí dieťa a ani ho nebude vidieť vychádzať so svojej ženy alebo partnerky."

Zatlačila ma dopredu v momente, kedy moje telo vrazilo do niečoho pekelne tvrdého. Bolelo to natoľko, až ma zaboleli prsia a prišla na krátky moment o dych.

Sierra za mnou zalapala po dychu a cítila som, ako sa jej naplo telo a následne od vzrušenia poskočilo.

Nie, prosím, len to nie..

Bolestivo som stisla viečka, znova pripravená na čokoľvek.

,,Hrášok ?"

Ozval sa jemne, chraplavejšie ako zvyčajne a dopekla, totálne jemne. Až tak, že som sa znova pred ním rozplakala. Jeho hlas bol ako.. ako keď vás strašne niečo bolestivé drží, snažíte sa neplakať, ale akonáhle počujete hlas osobu, ktorú skutočne milujete, rozplačete sa.

Nemal tu čo robiť. Do knižnice predsa nechodí niekto ako on. A mal by byť na obede. So svojimi novými kamarátmi.

,,Potrebuje ísť súrne na dámske, jasné ? Takže uhni s tou peknou tvárou a tým dokonalým telom. Pripoj sa k Russellovi. Ten ti všetko vysvetlí a následne môžete obaja mrnčať a byť šťastní, že nikdy nebudete rodiť a neuvidíte vaše partnerky rodiť pretože ste.. oh, proste uhni s tou krásnou tvárou skôr ako ťa použijem ako tamp.. ježiši."

Akosi vedela, už presahuje svoje hranice, aj keď to nebolo nič, čo by nerobila. Zastavilo ju skôr môj zvlyk. Adonis nepotreboval vedieť, že som ešte včera mala oranžovú a teraz mám červenú. Ešte by mu Sierra začala vykladať, že ma už dávno zelenú.

Lenže Holder stále nemal k tomu,aby sa pomohol. Cítila som jeho zdvíhajúci hrudník, dych na vlasoch a napnuté telo.

Keď už som si myslela, že nič horšie už byť nemôže, začal si vyzliekať košeľu, ktorú okolo mňa následne obmotal. Pochopil, čo tým Sierra myslela.

Moje oči vyleteli hore. Naše pohľady sa stretli. Nezastavil sa čas ani nič podobné. Na perách mal jemný, chápavý úsmev a vôbec sa netváril odpudivo alebo zhrozene.

Nad jeho pomocou a náklonnosťou sa mi nahromadili slzy, a ak by za mnou Sierra nestála, vrhla by som sa mu do náručia a ďakovala. Až ma bolel hrudník z toho, ako moc vďačná som mu bola.

,,Poď, odveziem ťa domov. A v aute mám čokoládu, ktorú fakt musíš ochutnať."

Šepkal, ale ja som mala pocit, že kričí na celú miestnosť. O ženách vie viac ako si sama dokážem predstaviť. A nemožno sa mu vôbec čudovať. Ženy a dievčatá vhlnu len z pohľadu naňho.

Sierra ma k nemu postrčila, vďačne sa na ňu pozrel a potiahol ma za rukáv od svojej košele. Vyviedol ma rovno z knižnice von a ťahal ma celú cestu až k jeho autu. Celý čas sa obzeral či som v poriadku a zakaždým, keď sa nám stretli pohľady, prenikal až do mňa.