Nevlastný brat √

||Domov||

Včera sme s mojou najlepšou, blonďavou polovičkou, narátali 16-19 padajúcich hviezd. Zabudla som, dali som si víno pri veľmi hlúpom filme, ktorý mi, pravdepodobne, vymyl mozog ešte viac. Babka nedávno, ešte pred padajúcimi hviezdami, hovorila, že august je ako stvorený pre padanie hviezd. A skutočne. Dnešok bol naozaj dôkazom a my sme ležali na zemi, pod hlavami domáce papučky s pomalou hudbou a dívali sa na hviezdy až kým neprišli mračná a dážď sa nerozhodol, že nás treba umyť. Bol to skvelý večer. Neuveriteľný pokoj, ktorý tá posiata dávala. Takže ak sa máte chuť dívať na padajúce hviezdy, určite dnes najaké porátajte. A potom mi napíšte vaše číslo. Možno to bola len náhoda, možno nie. Každá padajúca hviezda nám urobila radosť a zabudli sme, že máme dvadsať rokov, ležíme na papučiach a vedľa nás leží jej pes, ktorí si líže penis. Zabudli sme aj na to, že naozaj skončíme spolu ako spolubývajúce a nikto nás nikdy nebude chcieť a skutočne skončíme s ryšavavou a čiernou mačkou, ktoré sa budú volať veľmi originálne a (Black a Ginger) zakaždým, keď otvoríme chladničku s tým, čo na jedenie si dáme, vytiahneme víno. Týmto celým chcem povedať.. naozaj pomáhalo dívať sa na tú oblohu. Venovať jej pozornosť, pretože pri tej  plnej pozornosti zabudnete naozaj na čokoľvek.

Akonáhle sa vrhol na moje pery ešte intenzívnejšie, myslela som si, že po pár sekundách z mojej existencie zostane len kostra a možno ani tá nie, pretože sa rozhodne, že ich všetky zlomí.

Myslela som si, že sa stane presne to, čo vravel. Že mi ukážu tú túžbu, o ktorú som bez dychu žiadala, ale mučil ma trýznivo pomaly. Až som mala dojem, že mám pochopiť jeho slová oveľa viac. Že majú hlbší význam.

Akoby mi ukazoval, ako veľmi sa musí držať, aby to neurobil, čím ma jeho túžba ešte väčšie hĺbku. Akoby mi tým mučením chcel dokázať, že presne tak sa cíti.

Narážal svojim rozkrokom do toho môjho, jeho chrbát bol prehnutý a celým jazykom bol vo mne a ja som dúfala, pekelne sakra dúfala, že sa jeho jazyk objaví aj niekde inde. Presne tam dole, kde sa moje celé vnútro ide zblázniť.

Chcela som z neho vyzliecť mokré oblečenie, vlastne nie, roztrhať, hodiť ho na gauč a následne si naňho sadnúť, ukazujúc mu, že v jeho prítomnosti sa nedokážem držať a ukazujúc mu, akú túžbu cítim ja.

,,Pokoj," zašepkal hrubým hlasom, na čo som zamrnčala a pritiahol si ma bližšie, aby sa moje telo neotriaslo od rozkoše a toho nátlaku, ktorý žerie moje vnútro a náramne sa na tom zábava a užíva si ten pocit.

,,Nevydržím to, prepáč. Potrebujem, aby si bol dnu. Chcem ťa doma," zašepkám do bozku, totálne bez dychu a teraz už s trhajúcim srdcom a vnútrom.

Odtiahol sa odo mňa, pozrel mi do očí a dopekla.. už nevládzem. Nedokážem zniesť toľko pocitov, toľko nátlaku, emócie a túžby.

V šedých očiach sa po mojich slovách, pri jednom slove domov, zablyslo. Akoby sa v jeho očiach prehnal blesk a silno udrel.

Mračnami mi behal po tvári, drtil mi tvár v jeho rukách a tváril sa, akoby nemohol uveriť, že som ho o to požiadala.

Akoby ho rodič vyhodil z domu a následne, o niekoľko týždňov, ho požiadal, aby sa vrátil späť, pretože chýba obom rodičom. A on, šťastný a roztužený, s pocitom, že tam naozaj bude a bude cítiť lásku, pokoj a šťastie, išiel.

Až som mala pocit, že sa v jeho mračnách ocitol na pár sekúnd dážď, ktorý mi zas a znova vyrazil dych, čudujúc sa, že už dávno nie som mŕtva.

A možno som, pretože zrazu moje telo bolo nahé a nahý Boh sa skláňal na do mnou a jeho mokré, teplé telo, kĺzalo po tom mojom.

Jeho oči ma dostali natoľko, až som nevnímala a stratila tak minúty, vďaka ktorým som prišla o možnosť vyzliecť ho. A možno som to aj urobila, len si to neuvedomujem.

,,Môžem ťa o niečo poprosiť ?"

Spýtal sa zastretým hlasom, so svojím kamarátom opierajúcim o môj rozkrok a ktorý mi dával do celého tela až obrovské teplo.

Nedočkavo som prikývla, pretože, dopekla, chcem ho tam !

,,Akonáhle do teba vstúpim, chcem, aby si povedala: Vitaj."

Zdvihla som k nemu pohľad, kvapky dažďa z jeho mokrých vlasov dopadli na môj krk a sánku.

Jeho oči čakali, kým ich upokojím a doprajem im radosť tým slovíčkom. Čakali, kým ich poteším, rozjasním ich farbu a vložím do nich teplo.

Dotkla som sa jeho tváre, zotrela kvapku z jeho nosa, následne líca a aj cez to, že sa naďalej díval na mňa a čakal, žiadal ma, nedovolila som si dívať sa do jeho očí. Nejde to..

Znova som prikývla a o sekundu, ani tú, bol vo mne a naplnil ma. Mohla som cítiť ako žiadostivo čakal na moju odpoveď.

Môj chrbát sa prehol a než som sa stihla uvoľniť, chytil ma za vlasy a potiahol k sebe a tvrdo sa mi zadíval do očí, čakajúc.

Dopekla, kde sú slová teraz ? Musím ich stratiť, keď je hlboko vo mne, jeho telo sa tlačí na to moje a dívam sa do jeho nekonečnej krásy ?

,,Vitaj doma," zachraptím.