Nevlastný brat √

||Ukradnuté prádlo||

Sierra a Russell čakali vonku a vytrubovali, zatiaľčo ja som hľadala svoje spodné prádlo so strapatými vlasami a nenamalovaná.

Ráno ma zobudil budík, ako vždy zanadávala a postavila sa. Najprv som otvorila skriňu, pripravila si veci a potom sa zohla pre spodné prádlo, ale ono nikde !

Trvalo dlho, kým som predýchavala fakt, že moje spodné prádlo jednoducho odišlo. Zmizlo.

Keby išlo aspoň na dovolenku alebo flirtovať. Lenže odišli len tak, bez odkazu alebo niečoho. Niežeby prádlo vedelo písať, lenže človeku, ktorému len tak, z ničoho nič zmizne prádlo, niekde hĺbke čaká, že páchateľ po sebe niečo zanechá.

A v tom mi to došlo. Červeň, ktorú som mala v tvári rovnako ako paniku, to všetko náhle zmizlo. Postavila som sa ako vládkyňa zla. Nie tá vládkyňa, ktorú hrá Angelina Jolie.

Prudko otvorila dvere a nasmerovala si to k dverám, ktoré boli od mojich na dva posraté kroky.

Bez toho, aby som zaklopala, moja ruka bola na kľučke a telo vo vnútri. Potlačila som vzdych, ktorý sa dral von hneď po tom, čo uvidel Adonisa.

Otočeného chrbtom ku mne, naťahujúc si čierne rifle na nahý zadok. Dopekla ! On skutočne nenosí spodné prádlo.

Vypulené oči ma pálili a ak by som nezatvorila ústa, pravdepodobne by som po nich dostala jeho.. Ježiš, len to nie..

,,Za to, že ty nenosíš prádlo, neznamená, že ja nemôžem nosiť to svoje !"

Jedno oko bolo zamerané naňho, to druhé spočívalo na jeho odhalenom tele a na tom kúsočku, ktorý mu vytŕčal z nohavíc. Mohla som cítiť, ako škúlim a bolo to sakra nepríjemné.

Otočil ku mne hlavu. Pomaly, akoby sme boli vo filme on si vychutnával moju zlosť. Čo bola vlastne pravda.

Mohla som vidieť jeho profil a dlhé mihalnice, po ktorých túži každá žena. Nutkanie vytrhnúť mu ich bolo naozaj silné.

,,Neviem, kde máš svoje posraté prádlo, Maxine."

Odvrátil sa odo mňa, zdvihol nohavice, zapol zips, riadku a následne opasok. A potom sa otočil ku mne.

Vždy mi vyrážal dych a ani teraz tomu nebolo inak. Jeho šedé oči boli búrkové. Mal ich také stále, lenže teraz v nich mal búrku, ktorá sa mení na tornádo. Oči, ktoré so sebou stiahnú všetko, na čo sa len pozrie.

,,Ak si myslíš, že tu ich nájdeš si na omyle. Opýtaj sa svojej opileckej matky, kde sú. Možno si ho požičala, aby si sa predviedla môjmu otcovi. Alebo nášmu ?"

Jeho slová ma donútili o krok cúvnuť. Nevedela som, na čo reagovať skôr. Áno, mama si ľúbi vypiť, ale nikdy to nepreháňa a nedá sa povedať, že je alkoholička. Pije vždy, keď je nervózna a ja úplne chápem, že je nervózna z Adonisa.

To, že ho zobrala, aby sa ukázala Josovi, bolo, sakra, totálne nechutné. Úplne moc. A natoľko, že som na to nedokázala reagovať.

To "alebo nášmu?" bolo čisté podpichnutie, opovrhnutie a hnusilo sa mu vysloviť to.

,,Máš ho ty, dopekla ! Tak mi ho ihneď vráť !"

Zachechtol sa a natiahol sa po tričko. Aj keď som bola vytočená a bola ho schopná zabiť, bolel ma fakt, že sa čochvíľa oblečie.

A keď tak nakoniec urobil a pohol sa ku mne, vzduch v tele ma skoro zadusil.

Lišiacky, sebavedomo sa usmial a bol tak blízko, že ak by som natiahla prst, počul by ho. Ak by sa také niečo dalo počuť.

,,Viem, kde máš nohavičky. Jedny. Ak ma pobozkáš alebo siahneš medzi nohy, tam sú, dostaneš ich."