Nevlastný brat √

||Túžba||

,,Naozaj nepotrebuješ uterák ?"
Spýtam sa sa ho počas toho ako kráčam k nemu a natiahnem ruku, aby som mu podala šálku horúcej kávy.

Hlúpe, ale mám pocit, že môj rozkrok, totálne rozpálený od túžby, páli viac ako káva, a keby si nechatiac oblejem rozkrok, totálne tú tekutinu strápnim a rozhodne sa, že radšej bude studená.

Pokrútil hlavou, vzial si odo mňa kávu a následne okolo nej obkrútil ruky, znova otáčajúc hlavu ku oknu.

Dopekla, očividne sa cíti rovnako a horúci nápoj s ním absolútne nič nerobí.

Opriem sa rovnako ako on, len o druhú stranu okna a radšej upriamim pohľad všade možne, len nie naňho.

Počas robenia kávy som sa karhala za každý pohľad, ktorý moje oči vrhli jeho smerom, ale bolo to toľko karhaní, až to nemuselo zmysel. Ak vás nepočúva decko, nakoniec sa vyserete na to a necháte, aby si robilo čo chcelo.

Pretože vidieť ho stáť v mojom byte a vidieť ako sa mokrý díva z okna a na sebe má bielu košeľu, ktorá sa mu prilepila na svaly a telo, dávalo, sakra, depekle zabrať, ale nie natoľko, aby som s tým prestala.

A zadok, tak pekelne pevný a tvrdý od cvičenia, si úplne nevedomky pýtal moju pozornosť. A keby aj nie, kašľať na to. Taký zadok treba rozhodne podporovať v každom božom smere.

A to, presne to, spôsobilo tú horkosť medzi mojimi nohami. Nie len jeho úchvatný zadok, ale aj jeho mokré telo a vlasy, z ktorých ešte stále tiekla voda a ešte stále sa zachytáva na jeho strnisku a mihalniciach.

,,Takže Corry je.."

Stíchol, čím mi dal najavo, aby som pokračovala. Nič na tom nebolo, ale prišlo mi to dominanté a zrazu sa horskoť vystupnila natoľko, až som sa bála, že z mojej vagíny začne pariť.

,,Sused. Mladý, neuveriteľne talentovaný a veľmi milý. Prisťahoval sa nedávno a Violet akosi štve, že ju ešte nepretiahol."

Zatúžila som byť jeho úzkymi, oblekovými nohavicami, v ktorých mal schovanú svoju dokonalú ruku. Tým malým vreckom, kde ju schováva. Tou stenou, o ktorú si opiera rameno a šálkou, okolo ktorej zviera prsty. Aj koženými hodinkami, ak by to šlo.

Pretože, dopekla, aj do mňa môže strčiť ruku, o mňa sa môže opierať a môže zvierať prsty okolo môjho krku presne tak ako nedávno.

Holder sa po mojich slovách krátko zasmial do šialky, nevediac, že patrí mne a dala som ju práve preto, aby som s ňou mohla nasledújuce roky  spávať.

Okej, to možno práve nie, ale rozhodne, od tohto momentu, nikomu nedovolím, aby z nej pil.

,,Tak dúfam, že sa jej to čoskoro podarí."

Krátko som prikývla, nevediac, čo ďalej. Nikdy sme sa s Holderom príliš nerozprávali a neviem, kde začať aj cez to, že po tom teraz veľmi túžim.

A neviem kde začať aj cez to, že bol už dvakrát vo mne, mala som možnosť ochutnať každý kúsok jeho tela a bozkávať jeho pery.

Holder si ma získal svojou osobnosťou, rebelským vzhľadom a konaním. Získal si ma tým doťahovaním a všetkým, čo so sebou priniesol. A získal si ma aj vyznaním, vďaka čomu následne opustil moju izbu a viac sa neukázal.

Nazdávala som, že to stačí. Ale teraz, v tomto okamihu, túžim po dlhom rozhovore, uvedomujúc si, veľmi dostatočne, už dávno nemá devätnásť.

Už v tedy som si myslela, že z neho vyžaruje sila a mužnosť, ale teraz, keď sa naňho dívam a vidím jeho svaly, výšku, strnisko a drnejšie, omnoho drsnejšie črty, neviem, čím ho pomenovať teraz, aj keď je isté, že stále je to muž.

Dopekla, a nevravím to preto, pretože v mojej hlave vystrelil jeho impozantný vták ako klaun, ktorý vyskočí z hracej skrinky.

,,Myslím, že je vhodná doba, aby sme prediskutovali to, vďaka čomu si zavítala do klubu."

Mávla som rukou a dopriala si hlt kávy. Pretože pohľad, ktorý mi dáva, nemôže moje telo rozpáliť viac ako dúšok páleniny.

A je to tak. Pretože nemala na mňa väčší účinok ako jeho šedé oči, ktoré ani zďaleka nepôsobili tak mocne ako tie mračná, čo dovádzajú vonku.

Jeho šedé mračná v mojom tele vyvolali osobnú, len pre mňa búrku. Pokojnú, s túžbou sa dívať len do jeho očí a s pocitom tepla a bezpečia.

Vonku sa deje prírodná katastrofa a tá moja vlastná, omnoho kľudnejšia, mi nedovolí baviť sa o tom, čo som chcela preberať už celkom dávno.

,,Teraz to nie je dôležité," ozvem sa potichu, otáčajúc hlavu radšej von.

Holder chvíli mlčí, nakoniec sa však ku mne otočí hlavu.

,,To je dobre, pretože potom by som nemohol urobiť toto.."

Skôr ako stihnem otočiť hlavu, jeho tvár je nalepená na mne a jeho pery, mokré a studené, ale stále si akosi teplé, sú na mojich ústach nalepené ešte viac.

Dych sa mi zadrhne v krku, na čo sa jemne usmeje, vediac, čo mi spôsobuje a pritiahne si ma k sebe. A ja dúfam, pekelne dúfam, že Violet nenaštve Corryho, ktorý ju vyrazí z bytu a ona sa nevráti naštvavá ako pomstiteľka zeme alebo sveta.

Lenže akonáhle sa ma vyšvihol na seba a prehĺbil náš bozk a naše rozkroky do seba tvrdo narazili, zrazu mi bolo jedno úplne všetko. Aj keby vtrhla do nášho bytu, následne sa vyzliekla a pridala sa k nám.

Okej.
Zvrátené, nevtipné a na niečo také som príliš žiarlivá. Jednoducho, bolo mi fuk, keby prišla. Nič by to nezmenilo.

,,Stále kurevsky dobre voniaš," ozve sa mužným, chrapľavým a dosť hlbokým hlasom, na čo môj rozkrok zareaguje ešte viac a prejde mi nosom po vhkom, ešte stále od dažďu krku.

Myslela som si, že akonáhle moja spolubývajúca ucíti jeho tvrdú mužnosť, už ju nič na svete nebude môcť dokázať vzrušiť viac. Ale mýlila sa. Pretože akonáhle ho počula, stiahla sa od vruženia.

,,Idem sa zblázniť, hrášok," pokračuje s bolestným, zúfalým hlasom a opre svoje čelo o moje rameno. Hruď sa mu pohybuje príliš rýchlo, doráža na moje prsia a nohy sa mu trasú.

A necítim len jeho zdvíhajúcu hruď, ale aj búšacie srdce, ktoré sa ide zblázniť.

,,Mám chuť z teba všetko strhnúť, hrýzť ťa, trhať, búšiť do teba svojím vtákom. Mám chuť ťa škriť a lámať ti kosti. Tak pekelne po túžim a tak skurvene ťa chcem. A ak to neurobím, mám pocit, že inak, ako týmto vecami, to nedokážem."

Tentoraz sa zapojilo aj moje srdce a viedli akýsi boj o to, ktoré búši silnejšie a hlasnejšie.

,,Privádza ma to pokušenie a šialenstva. Tak pekelne moc, až sa musím držať, aby som ani jedno z toho neurobil. Mám dojem, dopekla viem to, že ak by som začal aspoň s jednou vecou, nebol by som dostatočne uspokojí a nevedel by som, kedy prestať. V žilách mi prúdi zasratá krv, tak veľmi to chcem a tak veľmi po tom túžim. Som zúfalý hajzel."

Hlasno, frustrujúco, zúfalo a porazene vydýchol.

Naše mokré oblečenie sa zlepilo dokopy, z jeho tela sálalo teplo aj cez to, aký mokrý je, a moje celé vnútro bojuje s tým, aby sa nad jeho slovami, tak úprimnými a bolestnými, nerozplakalo.

,,Ukáž mi to," zašepkám bez dychu a akonáhle ku mne zdvihne svoj pohľad-zasrato teplý, vzrušený a prekvapený, plný nádeje a rozkoše, zastaví sa úplne.