Nevlastný brat √

||Pokazené rande||

Hneď po tom, čo to vyslovil, stolička zaškrípala a Sierra sa začala približovať jeho smerom.

Akonáhle sa ich ramená dotýkali, široko sa na ňu usmial a žmurkol jej smerom.

Seriózne. Bolo treba si ju prisunúť k sebe ?

,,Staraj sa o to, kam si vziať Sierru," odvrkol Kane a zahľadel sa naňho tvrdo, čo Holdera rozosmialo.

Ja som z jeho pohľadu zostala tvrdá. Nemyslím tam dole alebo na bradavkách. Nie som zvyknutá na to, aby na niekoho tak hľadel. Áno, Kane dokáže byť agresívny, ale nikdy nie bez dôvodu. Adonis ho musí skutočne vytáčať. A pekelne ma jeho pohľad priťahoval.

,,Neboj, kamoš, už dávno viem, kam ju vziať," povedal vážne a stále pobavene. Okej, nebudem tvrdiť, že jeho odpoveď so mnou nič neurobila.  Pretože urobila.

,,Fajn, kamoš, potom sa zameraj na ňu."

Adonis zavrčal a hneď, ako ho Sierra chytila za ruku, pohľad mu zjemnel a hodil k nej pohľad. Neviem aký, ale nech bol akýkoľvek, usmiala sa naňho jemnejšie než som ju kedykoľvek mohla vidieť usmievať sa.

,,Si v poriadku ?" Spýtal sa ma Kane, ktorý sa nahol ku mne a následne mi nosom prešiel po uchu. Prikývla som sa, dívajúc sa na Holdera.

Neveril mi, vedela som to, ale nechal to tak. Ďalšia vec, ktorá Kana vystihuje je, že sa nemotá do vecí, do ktoré s ním nič nemajú a už vôbec sa do nich nerýpe. Nejde o to, že ho to nezaujíma. Je toho názoru, že každý má svoje veci.

,,Maxine, povedz Kylovi, aká skvelá si v spievani."

Obaja, ja aj Kane sme otočili hlavu ku Holderovi, ktorý sa díval výhradne na mňa.

Mala som nutkanie ho kopnúť do nohy, prevaliť stôl, následne po ňom skočiť a vraziť mu takú, až z jeho zadku niečo vyletí, lenže to by znamenalo zničiť svoje prvé rande ešte viac ako zničené už dávno je.

,,Oh, Hol, on už dávno vie, ako spieva," ozvala sa Sierra, ktorá sa zasmiala ako školáčka, ktorú šteklí spolužiak. Na tom by nič nebolo, lenže tá školačka ho miluje už niekoľko rokov.

A Bol ? Mala si zobrať ten rezeň. Zaslúžila by si ním po tvári.

,,Spieva naozaj mizerne."
Zasmial sa Holder, na čo sa Sierra pripojila. Prikývla, pretože skutočne vie, ako spievam.

Oh, ty mrcha, vôbec nezaostávaš.

,,Spieva rovnako hrozne ako varí, ako vyzerá a dopekla, môže mať taký mizerný hlas ? A ráno je problém ju rozlíšiť od smetného koša."

Sierra vypukla do ešte väčšieho smiechu. A v tom momente som nevedela, vďaka čomu ma srdce bolí viac.

Či Holderove slová alebo Sierrina rakcia. V živote by som nedovilila, aby o Sierre hovoril tak, ako o mne Holder a už vôbec by som nebola schopná zasmiať sa. Práve naopak.

Odsunula som prudko stoličku a skôr ako ma Kane stihol chytiť za ruku, moje nohy utekali pred z reštaurácie.

Holder sa správal ako debil a Sierra ako najhoršia kamarátka. Akoby ma v živote nepoznala a stretli sa po prvý raz.

Nahnevaná, urazená a so slzami v očiach som vybehla z reštaurácie. Dvere sa na moje počudovanie vôbec nezavreli sa s  tresknutím nevrátili späť.

Utrela som si slzy opakom ruky a v duchu nadávala a zabíjala Sierru aj Holdera, netušiac, ktorého viac.

Obišla som jeho auto, ale následne sa otočila a začala kráčať k nemu. Nahnevaná až nadoraz, kopla som do jeho auta.

,,Oh, sakra, hrášok, čo to stváraš ?!"

Skríkol Holder, ktorý sa náhlil ku mne aj k jeho autu. Mala som chuť nakopať aj jeho. Hlavne za to, ako vyzerá, dopekla.

Auto si však nevšímal, zdrapil ma za ruku a potiahol k sebe. Moje telo vrazilo do toho jeho a následne zamrančalo.

,,Ty pekelná ženská ! To vo vnútri.. dopekla, Maxine, nemyslel som to vážne. Spievaš síce skutočne mizerne, ale chcel som, aby si bola konečne preč od toho idiota !"

Chcela som zakričať, že Kane nie je idot, že stojí za viac ako on, ale klamstvo, ktoré by som vypustila z úst, by mi vrazilo.

Pretože nikto nestojí pre mňa za viac ako Holder.

,,Pusti ma. Chcem ísť domov, Holder."

Prikývol a nežne, viac nežne ako na Sierru, na mňa pozrel.

,,Viem, zlato. Pôjdeme, sľubujem. Sľubujem, že pôjdeme, ale až v tedy, keď povieš, že mi odpúšťaš."

Nech to myslel akokoľvek, bola to hra. Je to hráč, sakra, nemôžem na to zabúdať. Ak mu teraz odpustím, dostane sa pod moju kožu ešte hlbšie. To nemôžem dovoliť. Odíde. A čím skôr to urobí, tým lepšie.

Vytrhla som sa mu, na čo si zťažka vzdychol a pohľad , ten zasrato nežný, sa zmenil na utrápený.

,,Maxine, zlato.. to, čo som povedal vo vnútri, mrzí ma to. Správam sa ako idiot hlavne v tedy, keď niečo chcem, jasné ? Bol pri tebe tak zasrato blízko, dopekla ! Mal som mu vraziť ? To by sa ti páčilo viac ? Ak áno, môžem tam ísť a hneď teraz to môžem urobiť."

Hra.
Hra.
Hra.

Odíde.
Odíde.
Odíde.

Otočila som sa, pripravená ísť domov, zamknúť sa tam a poprosiť mamu aj Jonasa, aby ho odviedli preč, ale zrazu sa jeho ruky okolo ma obkrútili a prehodil si moje telo cez rameno.