Nevlastný brat √

||Nemôžem..||

,,Môžeš mi, dopekla, povedať, čo tu robil ?!"

Skríkol Kane hneď po tom, čo som pomohla Violet do spoločného bytu.

Aby toho nebolo málo, hlasno buchol dvermi a dnu vstúpil ako nahnevaný tiger, ktorého zobudili a následne mu vyvraždili celú rodinu rovno pred jeho očami.

Často sa nestáva, aby bol Kane nahnevaný. A ak aj áno, vždy sa snaží tváriť, že je všetko v poriadku a dusí si to v sebe tak dlho, až to samo prejde.

Občas sa stane, naozaj len občas, že po čase zabudne, že tomu bolo tak. Tak dokonalo dokáže potlačiť hnev.

,,Dopekla, hovor so mnou !"

Kráčala som ďalej, držala Violetinu váhu a môj dych bol rovnako hlasný ako hlasno dokáže dýchať pes po ťažkej bitke alebo namáhavej robote.

Aj tak nemá cenu odpovedať hneď. Potrebuje sa ukľudniť. A aj cez to, že ho práve teraz burcujem ešte viac, viem, že ak to budem predĺžovať, nevybuchne.

Už poznám Kana dosť dobre na to, aby som vedela ako reagovať. Jeho správanie sa odlišuje od iných. Nie, nie je iný. Je to proste Kane. Chlapec a človek ako každý na tejto planéte.

,,Prišiel sem kvôli tebe, však ? Nech bol v akejkoľvek zasratej riti, prišiel sem. Vedel, že si tu. Vedel to a svoj posratý zadok dostal sem. Urobil to."

Pomohlo by.. veľmi by pomohlo, ak by aspoň na krátky moment prestal hovoriť o Holderovi.

Moje srdce a vlastne celé telo sa ešte dostatočne neotriaslo, nespamätalo a blúdili niekde mimo mňa. A čaká, kým sa ukľudní, aby sa mohlo znova ku mne dostať.

A hlavne.. Tváril sa tak presvedčilo, až som verila, že je tomu skutočne tak.

,,Nie, Kane. Nevedel to. Nemal to ako vedieť. A je to päť rokov. Myslíš, že niekto ako on by sa znova vrátil do minulosti a hrabal sa v sračkách ? Myslíš, že je ten typ, ktorý potrebuje otvárať rany smutným, už dospelým dievčatkám, ktoré v čase, kedy ho spoznali, nevedeli rozložiť penis od vagíny ?"

Hlasno si odvrkol a zazrel po mne tak tvrdo, až som zabudla, čo vyšlo pred pár sekundami z mojich úst.

Je nahnevaný tak veľmi, že sa nedá potlačiť ten krutý pocit, ktorý ho zožiera tak ťažobne moc, až si neuvedomuje, že sa odbavuje práve na mne a ja budem tá, ktorá to schytá aj cez to, že za nič nemôžem.

,,Keby si nevedela rozlíšiť penis od vagíny, nedala by si mu po troch týždňoch u seba v izbe a on by následne neodišiel, akoby si stála za totálne hovno."

Au.
Ešte raz au.
Au.

Stratila som slová.
Niečo ma koplo do žalúdka.
Silno.
Bolí.

Dopekla, jeho slová mi vrazili tak moc, až som prestala dýchať, oči, ktoré sa od prekvapenia roztvorili, začali slzavieť od malého vzduchu a žalúdok.. stále bolí.

Akoby motýle, ktoré cítite počas bozkávania, zrazu začali pomaly umierať, vám sa z toho stisne žalúdok a jednoducho ich v ňom cítite, nevediac, čo ďalej.

Je to ukrutný pocit, ktorý ťažko popíšete a cítite sa vnútorne skliesnene.

,,Netvár sa tak. Obaja vieme, že to šlo aj bez to, aby si mu dala, dopekla."

Žiadne slová.
Len lapanie po dychu.
Bolesť v žalúdku.
Číre prekvapenie.
A možno pravda.

,,Hej, síce som opitá ako štyria ťažký alkoholici, ktorí majú stretávku, ale ak ešte raz otvoríš ústa a výjde z nich niečo zlé, prisahám, Kane, nakopem ťa tak bolestivo, že nebudeš vedieť, kde sa tvoj anus nachádza," ozvala sa Violet, ktorá po celý čas visela prilepená na mojom tele.

Kane sa zasmial a prešiel si rukami po tvári. Následne sa na nás pozrel s pobaveními očami a úsmevom takým širokým, až sa mi zovrelo hrdlo.

,,Nikdy som nechápal, prečo ste sa vy dve začali baviť. Už tomu dostatočne rozumiem."

Neveriacky pokrútil hlavou. Stále s tým istým pohľadom. Stále s tým istým širokým úsmevom.

Aj cez to, že som chápala jeho správanie, zároveň tomu tak nebolo. Nemôžem za to, že sa Holder ukázal. Nemôžem za to, že Kane videl každú moju slzu. Nemôžem..

,,Vypadni. Vypadni !"

Zakričala Violet a chystala sa postaviť, ale Kane sa znova zasmial, zasalutoval a odišiel.