,,Kam sa serieš, Maxine ? Tvoj zadok patrí vedľa mňa. Nemáš čo robiť vzadu."
Chcel sa natiahnuť po moju ruku a pravdepodobne ma odtiahnuť preč od auta, ale čo najrýchlejšie som otvorila dvere a nasadla.
Málo chýbalo na to, aby sa z mojej hlavy stala omeleta.
Hlasno zavrčal, kopol do dverí, za ktorými som sedela veľmi natesno a keď kráčal okolo Sierri, zdrapil ju za ohyb lakťa a začal ju ťahať na miesto spolujazdca, kde ju prudko posadil.
,,Máš pocit, že som hračka ?!"
Len mu pekne daj, kamoška !
,,Pripútaj sa a sklapni," odpovedal jej nahnevane, zároveň veľmi podráždene a s takým hrubým hlasom, až sa moje nohavičky scvrkli.
,,Už sa hráš znova na rodiča ? Alebo máš snáď pocit, že si môj partner ?"
Podráždená Sierra znamená "Sierra suka." Aj keď na tom nemalo byť čo smiešne, zasmiala som sa. Už len kvôli tomu, že jeho hnev nie je zameraný na mňa a ak sa medzi sebou pozabíjajú, domov pôjdem sama a budem tam omnoho rýchlejšie.
A celá situácia je zvláštnym, nevysvetliteľním spôsobom vtipná.
,,Chceš sa smiať ? Pokojne. Ale budeš za to pykať, sestrička. Mala by si sa smiať nad tým, akého debilného partnera na rande si si vybrala. Neochránil by vlastného psa, nie ešte teba, dopekla."
Naštartoval, ale skôr ako stihol vyštartovať, vrhla som sa naňho. Aspoň tak veľmi, ako veľmi mi dovolilo jeho predné sedadlo, Sierrine, ktoré mi drtilo telo a riadiaca páka.
Holder skríkol a snažil sa dostať hlavu preč, rovno spod mojich rúk. Neviem, kto z nás troch kričal viac.
,,Kurva, Maxine, daj tie ruky z mojej tváre ihneď preč. Daj ich preč skôr ako si ich strčím medzi nohy a môj vták sa dostane cez tvoju dlaň z druhej strany."
,,Zomrieme !" Kričala Sierra aj cez to, že sa naše auto ani nepomohlo. Ale pravdepodobne mala v hlave svoj vlastný pohreb, zbesilú jazdu, kde sa naše auto krúti, ide pekelnou rýchlosťou a všetci traja máme smrť v očiach.
Práve Holderove slová ma donútili, aby som dala ruky preč z jeho tváre. Naozaj to urobil a dopekla, zľakla som sa.
Vidieť vtáka na obrázku a držať ho, je pekelný rozdiel. A Sierra mi raz večer, keď u mňa spala, povedala, že sa ich prirodzenie občas hýbe.
Nemám rada veci, ktoré sa hýbu. To isté som povedala jej, na čo sa zasmiala a odpovedala s ľahkosťou, takou veľkou, akoby ich držala každý deň a každú minútu.
,,Maxine, držať vtáka nie je ako držať hada. Had je slizký a nechutný, ale vták.. panebože, je to ako žezlo."
A nechcete držať vtáka počas toho, ako sa vaša najlepšia kamarátka díva. A hlavne v tedy, pokiaľ patrí vášmu nevlastnému bratovi.
Nemohla by som sa vyhovoriť ani na to, že sa moja ruka pomýlila a namiesto riadiacej páky chytila jeho úd. A už vôbec nie, keď sama by videla, že on tam dal moju ruku.
,,Drž si ho namieste a venuj sa riadeniu," povedala som bez dychu s malého zápasenia, z toho, čo povedal a z predstavy jeho vtáka v mojej ruke.
,,Čokoľvek, až zaručíš, že sa tvoje zasrato teplé ruky budú držať pása, ktoré si vôbec nepoužila ! Na čo tam je, dopekla ? A čokoľvek, ak zaručíš, že s ním už nikam nepôjdeš."
Kreténsky, panovačný Boh !
S mrnčaním som sa natiahla po pás a akonáhle ho zapla, neviem, čo to do mňa vošlo, ukázala som mu prostredník.
Žiaľ, moju detskosť videl, čo ho rozosmialo.
,,Si ten najhorší brat," ozvala sa Sierra nahnevá rovnako ako ja.
Holder si odvrkol, následne sa však tvrdo zasmial a skôr ako naštartoval, ozval sa.
,,Som viac."
Ospravedlňujem sa. Stratila som niť.
YOU ARE READING
Nevlastný brat √
Romance,,Holder, prosím, prestaň plakať." Bolelo ma z toho srdce. Nikdy by mi nenapadlo, že uvidím a budem počuť Holdera plakať. Ale to je presne to. Nikdy nevieme, kedy nás zmôžu pocity, ktoré v sebe máme. ,,Ráno odchádzam späť domov."