Nevlastný brat √

||Dráždenie||

Po jeho slovách mi pot stiekol do podprsenky a dýchala som tak ťažko, až som sa bála, že mi prsia vypadnú z trička.

Skutočne dúfam, že to bol pot, nie sliny, ktoré mi z úst vytekajú ako besnému psovi, ktorý nemá ďaleko od toho, aby zomrel pod nohami svojho pána, ktorý mu nevedomky spôsobil infarkt.

A ja nemám ďaleko od toho svojho a mám pocit, že ma Holder drží v takej pasti, že ma takú moc, až sa na toho psa premením a začnem mrnčať, aby ma prehrabol tou veľkou rukou, ktorá sa k môjmu rozkroku približuje tak pomaly, až mám chuť naňho zavrčať ako nahnevaná matka tigrice, schmatnúť mu tú ruku a priložiť si ju medzi nohami a následne slastne vydýchnuť tak hlasno, až prehluším hudbu v klube a pár dievčat z klietky vypadne a zlomia si aspoň kĺby.

,,Dobekla, cítim ako mi trhá vták," vzdychol bolestne, dokonca unavene a oprel si čelo o moje rameno, ktoré sa z jeho blízkosti roztiaslo ako roztlieskavačka, ktorá si pri páde rozbila hlavu a hrozí, že sa už nikdy nepostaví.

Nenapadá ma nič vtipné, čím by som dokázala odhlahčiť situáciu rozkrokov, ktoré sa búria natoľko, až ich je ťažko udržať pri zmysle a naťahujú sa k sebe ako zranené dvojičky, ktoré sa snažia navzájom zachrániť.

Byť znova v jeho blízkosti, v takej tesnej, dávalo zabrať viac ako niekoľkohodinové pobehovanie po záhrade.

,,Musím, hrášok," zachrapčal a skôr ako som stihla zareagovať, jeho ruka, tá dokonalá a božská ruka, sa dotkla môju rozkroku a akonáhle slastne vzdychol a pokojne sa usmial, urobila som sa. Naférovku a seriózne. Skutočne vážne.

A ja som si v tom momente uvedomila, že mi stačí skutočne málo na to, aby sa niečo také stalo. Pretože je to ako urobiť sa pri pohľade na lienky, ktoré si to spolu rozdávajú.

,,Také teplo," ozval sa spokojne, svoje mohutné telo pritlačil na to moje a ja som sa cítila ako bábika. Totálne použitá a bez duše.

Odrovnal ma tak ako ešte nikdy a to ešte vôbec nie je vo mne a nepohybuje ako pokazená práčka, ktorá sa nemá ďaleko od toho, aby vybuchla.

,,Chcem viac."

Lenže ja, ešte stále bez duše, už dávno si neuvedomujúc kde sa nachádzam, som stratila aj kúsok zdravého rozumu.

Tento chlap, ktorý prekonávala aj boha, ma za pár minút dokázal priviesť do stavu, z ktorého je nemožné dostať sa. A ak aj áno, je to príliš ťažké urobiť.

Chystala som sa stopnúť to, pretože to je to posledné, čo chcem. Stratiť kvôli mužovi niečo, na čom žena buduje svoje základy. Pretože nie je možné, aby vás jeden človek, rovnaký ako ste vy, dokázal zmiasť natoľko, až stratíte samú seba a nedokážete ani dýchať. Len sa potiť ako zabité prasa.

Naozaj chcela. Lenže akonáhle mi prekĺzol tými dlhými prstami medzi nohy a dotkol sa toho tepla, o ktorom hovoril, moje nohy sa automaticky zatvorili a jeho ruku tak úplne zasekli, čím mu už nikdy nedovolili prestať.

Avšak, na vruženie nebol vôbec žiadny čas. Holder sa začal smiať. Stále tak pekelne krásne a hlboko. A tak sakra moc, až si znova oprel svoje čelo o moje rameno a smial sa ďalej.

,,Čo ti je, dopekla, smiešne ?!"

Začínala som byť pekelne nahnevaná, nadržaná a chcela som ho, sakra, v sebe !

,,Prepáč, poklad, ale chcel som teplo, nie mokro, z ktorého sa mi zmáčajú prsty."

Nahnevala som ho od seba odstrčila a keďže to nečakal, jeho telo odo mňa odstúpilo.

,,Ale no tak.." ozval sa ťahavo a natiahol ku mne, ale ja som sa uhla.

Aj cez to, že v miestnosti bola ešte stále tma, pokrútila som hlavou. Nech si nájde teplo medzi africkými kráskami, ktoré budú obdivovať jeho vtáka a zahrajú mu aj pesničku, ak to bude chcieť.

To najhoršie, čo chlap môže urobiť je, že sa smeje vo chvíli, kedy sa váš stred chystá otrhnúť mu aj prsty, ak to znamená, že budú stále, nekonečno moc v ňom. Presne ako v tom filme zubatá vagína.

A ak urazí vaše mokro, je to, sakra problém.

Chystala som sa otočiť a odísť a už to skoro bolo, ale Holder ma znova chytil za ohyb lakťa, otočil k sebe a pobozkal tak kruto a nenasýtené, až sme skoro vypadli z miestnosti a môj chrbát by skočil s polamanými stavcami.