Nevlastný brat √

||Bolesť||

,,Holder ! Daj ma dolu !"
Pokrútil hlavou a ďalej kráčal smerom k jeho autu. Dopekla, mala som to zasraté auto nakopať silnejšie. Tak, aby nebolo pojazdné.

,,Máš šťastie, že to všetko, čo tá mrcha objednala, som nezjedla. Mal by si so mnou problém."

Nechcela som ju nazvať mrchou, ale skutočne sa tak správala. Akoby v živote nevidela žiadneho muža a zrazu, keď sa jeden objavil, zmyslela si, že sa bude správať ako totálna zakomplexovaná koza.

Holder sa hlasno rozosmial a jednou rukou, tou druhou ma držal tesne pod zadkom, otvoril dvere na aute.

Oh, dopekla, on ma skutočne drží tesne pod zadkom ? Červeň, ktorá sa nahrnula do mojej tváre ma rozpálila natoľko, až som mala chuť zakričať ako ťažko narušená osoba.

Žiaden ma nedržal za ruku, nie ešte tam, kde ma drží on. Môžem to brať tak, že moje prvé rande je druhá méta ?

,,Môžeš zjesť aj nakladiak, zlato a ver, stále ťa budem môcť uniesť."

Odvrkla som si. Myslí si, že je superhrdina alebo niečo tomu podobné ? Stačí, že je Boh. Úplne.

Už to sa tahšie nesie. Plus, ak tomu pridáte to, že strácate aj samu seba, potom máte, sakra, problémy.

,,Pozor na hlavu, hrášok."

Lenže skôr ako ma mohol posadiť na sedačku, dvere od reštaurácie sa hlasno zabuchli. Na krátky moment som sa bála viac o to sklo ako o to, kto to spôsobil.

Holder zavrčal, z čoho som usúdila, že vie veľmi dobre, kto k nám kráča. Celé jeho telo sa naplo a z očí mu vyžarovalo nebezpečenstvo.

,,Povedal som ti, aby si zostal vo vnútri," povedal tvrdo a chystal sa otočiť, ale čo najrýchlejšie som ho schmatla za ruku.

Žiaľ, jeho veľká ruka sa mi vyšmykla a skôr ako sa mohol otočiť, Kane ho zdrapil za ramená a prudko stiahol dole.

Možno to vyznie čudne, ale nevedela som, čo skôr. Či zhíknuť alebo sa rozosmiať.

Rozhodne si to Holder zaslúži. Za to, že sa správa ako neandertálec schopný zjesť vlastného súrodenca a celú rodinu. A za to, že si dovoľuje až príliš.

,,Máš pocit, že máš vtáka ako môj otec ? Máš, kurva, pocit, že si on, ak si myslíš, že mi môžeš rozkazovať ?"

Kane sa nad ním nakláňal a kričal tak hlasno, až sa pár ľudí vykašlalo na večeru a utekali sa pozriť von alebo vykukali von cez veľkých okien.

Holder ho schmatol oboma rukami za zátylok, silno stisol a ako Kane padol dole, kolenom mu vrazil rovno do hlavy.

Oh, panebože..

Skríkla som a pozerala na Kana, ktorý dopadol na zem hneď veľa Holdera, ktorý sa začal stavať.

,, Byť tvojim otcom.. zabijem sa za to, aké hovno som porodil."

Kane sa zo zeme hlasno rozosmial a chytil si hlavu. Muselo mu v nej trieskať. Riadne a poriadne bolestivo. Dokelu, ako sa môže smiať ?

,,Mám teda šťastie, že to urobil."

Holder zamrkal a hodil pohľad na Kana. Z očí mu tiekli slzy. Ale nie preto, pretože by plakal. Dostal takú ranu, až mu utieklo pár sĺz.

,,Hej, Kane.."

Kane ho kopol, aby prestal hovoriť. Rovno do kolena, ale s Holderom ani nehlo. Díval sa na Kana s bolestným, ospravedlňujúcim pohľadom a mala som pocit, že sa cíti natoľko zle, až ma chuť plakať.

Vyskočila som z auta, nechtiac šťuchla ramenom do Holdera a čupla si ku Kanovi.

Čelo bolo krvavé, spuchnuté a jeho tvár celá mokrá od sĺz. Dopekla, dopekla, dopekla..

Chystala som sa mu pomôcť, ale vytrhol sa a začal sa pomaly zdvíhať na nohy. Obaja sme ho sledovali. Vlastne, aj Sierra.

Zadíval sa mi do očí. Jeho podhľad bol taký úprimný a priateľský, až sa mi tlačili slzy do očí.

Hneď ako to uvidel, hrdosť, ktorú v sebe mal, potlačil a natiahol ku mne ruku. Nechcela som ruku.

Vrhla som sa naňho a objala ho, dávajúc mu vedieť, že ma to veľmi mrzí. Či už obrovská rana na jeho čele alebo jeho otca, o ktorom som nemala ani tušenie.

Objímala som ho pevne a zatvorila oči. Bála som sa, že ak ich budem držať otvorené, pre dnes sa moje "spotené" oči nezastavia.

Lenže naše objatie netrvalo dlho. Hneď po tom, čo mi venoval pusu na vrch hlavy, odtiahol sa odo mňa.

,,Zober ju domov.."

Chcela som povedať, že s tým hlúpym neandertálcom nepôjdem nikam, ale Holder ma chytil za ruku a potiahol k sebe.
Môj chrbát narazil do jeho pevnej hrude a bolo to prvý raz, kedy som z jeho prítomnosti nebola mimo.

Vedela som, že ak by sa môj nevlastný brat nesprával ako hlupák, bitka by skončila horšie. Omnoho horšie.

,,Dajte si pozor," povedal, utrel si nos, z ktorého sa mu valila krv a otočil sa. Ten náraz musel zasiahnuť aj jeho nos..

A potom a odkráčal preč. A moje srdce išlo s ním. Boľavé srdce.