Nevlastný brat √

||Hlásiš sa na voľnú pozíciu ?||

Ako sa máte, kočky ?

Dúfam, že ste zdravé, v poriadku a máte všetko, o čo vaše srdce žiadalo. Dúfam, že si užívate prázdniny, ste spokojné a máte pohodlné, príjemné dni. Nikto vám nezlomil srdce, usmievate sa, smejete a ľudia vám nepríjemňujú dni, ale naopak.

Keby niečo, čo som tu.

Ste úžasné.
Krásne.
Zbožňujem vás.
-Bro.

Zavolať mame neprichádzalo do úvahy. Viem, že ak by som to urobila, moja nahnevaná časť by zvíťazila a nebola by zrovna príjemná.

Nezaslúži si to a nie je to človek, ktorý potrebuje počúvať moje výbuchy, odmeranosť a to, ako na ňu útočí vlastné dieťa.

Každá mama nám prízvukuje, že to nie je naša kamarátka, ale mama. Preto sa vždy snažím správať tak, aby to tak naozaj bolo.

Ak sa k nej správame hrozne, serieme na ňu a nepočúvame to, čo nám hovorí, potom si ju nevážime tak ako si zaslúži alebo si myslíme, že si ju vážime.

Potrebuje sa cítiť ako matka, preto nie je dôvod, aby sme jej to brali. Vždy ma učila "nerob to, čo nechceš, aby ľudia robili tebe."

Keďže raz chcem byť matkou a netúžim po dcére, ktorá bude mať ústa za sto nahnevaných chlapov a jej povaha bude stáť za plátok šunky, z ktorej sa musíte najesť, urobila som to, čo bolo najvhodnejšie.

Po prednáške som bežala do klubu. Beh dal riadne zabrať a nikde v polke, dokonca možno ešte na začiatku, sa moja duša odpojila, vykašľala sa na mňa a oddychuje pri ceste.

Moja kondička stojí za veľké guľové a ak by šlo o život, ak by ma naháňal psychopat, ktorý túži po mojej smrti, s radosťou mu ju prenechám.

Rozhodne by som neutekala, nesnažila sa skryť a ani nič podobné. Pravdepodobne by som nevynikala ani v skrývani a schovala sa za pouličnú lampu.

Dnu som doslova vpadla. Nie ako tá ženská v paródii pädesiat odtieňov čiernej, či dokonca samotná Anastázia, ale nejak podobne, len s tým, že sa moja tvár nestretla so zemou.

Rovnováha. Jediná vec, v ktorej výnimkám, ak nepočítam spánok, jedenie a počet minút strávených na záchode, ak mám správe materiály na to, aby som zabudla, kde sa nachádzam.

Dychčala som tak veľmi, až ma bolel krk a pot mi stekal až pod nohavice z druhej strany. A svoj výraz som vôbec netúžila vôbec vidieť.

Ak poznáte Teen Wolf a pamätáte si tú časť, kde behal na ihrisku Stiles, tak nejak tak určite vyzerala moja tvár.

,,Si v poriadku ?"

Zdvihla som hlavu a uvidela mladého chalana v mojom veku. Dosť pekného na to, aby ste si uvedomili, že sa môžete stať tyčou pre štetky alebo igelitkou na smeti.

Ťažko som prikývla, popadla dych a vystrela svoje telo, ktoré ani zďaleka nebolo také vysoké ako to jeho.

,,To som rád. Som Carson. Barman," povedal hrubším hlasom a palcom ukázal za seba, rovno na svoje pracovisko.

Na krátky moment som zatúžila stať sa pohármi, fľašami a dokonca aj tým barom, na ktorom určite občas sedí alebo oň opiera svoje lakte.

Dopekla, najradšej by som sa stala aj vzduchom. Aj pracovným tričkom, ktoré má na sebe. Sakra, dokonca aj jeho čiernymi, obtiahnutými nohavicami, ktoré zvýrazňujú jeho rozkrok a vďaka ktorými by som k nemu bola čo najbližšie.

,,Je tu Holder ? Myslím.. je tu tvoj šéf ?"

Pokrútil hlavou a čiernu utierku prehodil cez rameno. Avšak, následne mi ju ponúkol. Najskôr mi nedoplo, čo mi tým nechce naznačiť. Ale akonáhle mi začal stekať pot po tvári, bolo to hneď jasné.

,,Kde sa to hrabe na alkohol, však ?"

So smiechom mykol plecom a čiernym pohľadom zbehol po celom mojom tele.

,,Hlásiš sa na voľnú pozíciu ?"

Zamračila som sa, pripravená spýtať sa, o čo sa jedná, ale akonáhle môj pohľad spočinul na obrovskej klietke vysiacej na strope, zasmiala som sa tak veľmi, až sa môj smiech začínal podobať na tuleňa, ktorý začína byť pomaly, ale isto, závisí na xanaxe.

Usúdila som, čisto logicky, že klietka slúži na tancovanie. A Denver si myslel, že som tanečnica, ktorá žiada o prácu.

Krútenie mi ide iba v posteli. A to zboku na bok.

,,Prepáč. Nie, to určite nie. Potrebujem sa ho spýtať niečo veľmi dôležité."