Nevlastný brat √

||Miestnosť||

Hneď po tom, čo sa jeho dlhé a svalnaté telo postavilo, skôr ako som po ňom mohla zopakovať to isté, ozval sa Dylenov zúfalý hlas.

Bola som mu, sakra, príšerne vďačná. Potrebovala som predýchať fakt, ktorý odo mňa žiada a ďalší, že Holder neznáša hrášok. A keď ho neznášate, nedávate si ho na tanier a rovno do jedla, nie ?

Na tom by nebolo nič zlé, jasné, že nie. Človek potrebuje skúsiť všetko, aby sa cítil ako človek, čím, bohužiaľ sme a potrebuje vyskúšať aj to, čo mu je proti srsti a čo mu naháňa strach. Už len z princípu.

A síce Holder vyzerá ako niekto, kto sa vrhá do nebezpečenstva pravidelne a možno mu ani nevadí, že zje pavúka, lenže mal možnosť dať si hrášok. Prvý deň, keď k nám prišiel. Už len preto, pretože váš otec je policajt, po jednom boku má zabrať a po druhom obušok.

Jeho otec mohol naňho vybehnúť a povedať mu, nech sa aspoň snaží a príprava jedla niečo zahŕňa a stojí, ale namiesto toho pokarhal mamu, čo znamená, že Holder by radšej zomrel než zjedol hrášok.

Možno príliš rozmýšľam a v hlave mám samé nezmysly, ale ak by ma neprezýval tak, ako ma prezýva, nebehali by mi hlavou hlúpe myšlienky.

Možno to nič ani neznamená, zbytočne trápim vlastnú hlavu a som naivná viac ako si sama myslím. A celá tá vec, ktorú mám v hlave, nedáva možno ani význam a neviem, čo si chcem sama nahovoriť.

Nazýva ma hráškom, pretože ma neznáša. Ale teraz.. jednoducho, na tanieri ma hrášok, dopekla.

,, Kámo, kam ideš ?"

Holder k nemu otočil hlavu a následne na mojich dvoch kamarátov. Obaja čumeli na Dylana. Russell s otvorenými ústami a Sierra s pohľadom úchyla. Plus, Ell doňho šťuchal prstom. Nemohol uveriť, že niekto ako Dylan, poloboh, sedel vedľa neho a ich nohy sa prakticky dotýkali.

,,Potrebujem si niečo vybaviť. Ak neprídem do desiatich minút, nájdeš ma v dvesto osmičke."

Pozrel na mňa svojim pohľadom a nabádal ma, aby som sa postavila. Lenže, dopekla, nedalo sa postaviť. Jeho pohľad ma tlačil späť a vlastne, aj jeho existencia a prítomnosť.

,,Maxine," zavrčal agresívne, čo ma donútilo vyskočiť zo stoličky. Moje telo akoby sa bránilo hrozbám, ktoré by sa diali alebo skôr ktoré by nastali, ak som sa nepostavila.

Chytil ma za ruku a začal ma ťahať von z jedálne. Nemyslím si, že moji dvaja najlepší kamaráti vedia, že v podstate kráčam na vlastnú smrť. Tou Adonis je. Vlastne, tí sa nezaujímajú ani o to, kam idem alebo s kým. Stačilo, že bol v ich prítomnosti Dylan, ktorý, chudák, do tých desiatich minút skolabuje.

Hneď po tom, čo sme vyšli von, ťahal ma ďalej, stále ma nepúšťajúc. Drtil mi ruku, ale nie tým spôsobom "idem ťa zabiť, znásilniť a ak nebudeš mlčať a kričať, tvoja hlava skočí rozbitá o stenu." Aj keď nebránila by som sa žiadnemu znásilneniu.

Držal ma silno z toho dôvodu, aby som náhodou neutiekola. Oh, chlapče, to rozhodne nehrozí. Kráčam za ním ako poslušní psík, ktorý čaká odmenu.

Zastali sme pri dverách, ktoré otvoril a hneď ma stiahol dnu. Vo vnútri vládla tma a nastala ešte väčšia hneď po tom, čo dvere zatvoril.

Všade naokolo bol obrovský smrad, čistiace prostriedky vám nedovolili dýchať a mokrá metla ma tlačila na chrbtici. Dopekla, vážne ma zobral do miestnosti upratovačiek ?

,,Hej, počuj, Adonis, dúfam, veľmi dúfam, že.."

Lenže skôr ako som mohla dopovedať, vrhol sa na mňa. Môj chrbát bolestivo narazil o skrinku s vecami, ktoré sa vo vnútri roztrasli. No, myslím, že aj v mojom vnútri sa niečo roztraslo.

,,Dopekla, prepáč, hrášok. Ale tak zasrato túžim po tom, aby som ťa cítil, až z toho šeliem. A je mi totálne jedno či vyjdeš z tejto miestnosti s pretiahnutým rozkrokom alebo dolámanou chrbticou. Je mi to jedno, ak dostanem to, čo dostať chcem."

Čokoľvek. Úplne čokoľvek, ak to znamená, že aj naďalej ma bude objímať moje telo a bude ho drtiť svojim telom a rukami. Čokoľvek, ak to znamená, že skutočne výjdem z miestnosti s pretiahnutým rozkrokom.

,,Nemôžem uveriť, že doteraz so mnou nerobila žiadna to, čo teraz dokážeš robiť ty. A to sa ma ani nedotýkaš a nehýbam sa v tebe ako pokazený prístroj."

Vy nemusíte, aboslútne, ale ja si Holdera alias Adonisa, predstavujem takto. Pretože, panebože, síce nevyzerá ako Boh, ale rozhodne vyzerá lepšie ako ktokoľvek na svete a je to úplny ťuťko.

Musí mať aj ružové vlasy