,,Počkať, počkať, ty chceš čo ?" Spýtala sa nechápavo Violet a ešte nechápavejšie sa zadívala mojím smerom.
Prestala som si maľovať oko a cez malé zrkadielko sa zadívala na ňu. Prestala do seba tlačiť jedlo a utrela si špinavé ruky do bieleho trička, ktoré už viac špinavé nemôže byť, preto sa červená farba rýchlo stratila a ja som nemala šancu nájsť ju.
,,Chcem sa stať tenečníčkov v klube Adonis. To je presne to, čo chcem."
Violet sa zasmiala a vystrela ruku mojím smerom. Veľmi schuti, podotýkam.
,,Ty, ženská ? S tvojou postavou a ksichtom môžeš akurát tak predávať v Macdonalde servítky niekde úplne v zadu a môžeš robiť maskota v tvare hamburgera."
Aj cez to, že žartovala, teda myslím, že presne to robila, dotklo sa ma to. A moja noha, ktorá sa od zvyku vždy pohupuje keď sedím, ju mala chuť nakopať tak hlboko, až by náš záchod nespoznal jej zadok.
,,Z tvojho ksichtu by mohli vymyslieť nového smajlíka pre mobilnú klávesnicu," odvrkla som, čo ju rozosmialo ešte viac a sadla si do tureckého sedu.
,,Tvoj ksicht je taký škaredý, že keby som mala zbraň a mám ťa zabiť, zabijem radšej seba a nechám ťa žiť len pre to, aby si ľuďom zlepšovala náladu."
Obe sme potláčali smiech a nemala som šancu domaľovať si oko a začať druhé. Nemaľujem sa často a teraz, keď sa rozhodnem to urobiť, stratilo to zmysel.
A ja ten zmysel skutočne potrebujem. Pretože to, čo sa chystám urobiť, na to treba trochu farbovania.
,,Ak by si bola slepá a ja som mala možnosť ti podarovať zrak, urobím to a to len preto, aby si videla, aká škaredá si. A potom, keby si sa uvidela, až po tom pohľade by si sa zabila."
Violet sa zasmiala, ukázala mi palec hore, následne sa postavila a počas toho, ako kráčala ku mne, do úst si strčila špinavé prsty, ktoré hneď vyčistila.
Nenávidím, keď tento zvyk robí, ale stále lepšie, akoby si ich mala dávať do nosa a následne do úst.
Kľakla si vedľa mňa a zadívala sa do môjho odrazu. Slabo sa usmiala a pohľadom mi dávala vedieť, že si nemyslí, že som škaredá, práve naopak. Pohľad v odraze som jej vrátila a tiež sa usmiala.
,,Dobre.. ak je to to, čo chceš, počkaj, kým sa pripravím a pôjdem s tebou."
Prikývla som, postavila sa, ale pri dverách sa zastavila a otočila ku mne. Znova sa nechápavo zatvárila.
,,Dobre.. predtým ako svoj škaredý ksicht dokašlem ešte viac, prečo to ideš robiť ? Nemôžem uveriť, že to je niečo, čo chceš, vzhľadom k tomu, že tancuješ ako sliepka, z ktorej vyšlo viac vajec ako je možné."
Má pravdu. Naozaj hrozne tancujem a keď som opitá je to ešte horšie a vyzerá to, akoby som mala zlomené kĺby a prevrátené nohy, ale nemám dôvod. Je to presne to, čo chcem a bodka.
A presne to jej aj poviem. Prikývne a odíde z mojej izby. A keď sa po pol hodine stretneme oblečené a namaľované, nevieme, ktorá z nás sa cíti horšie alebo nepríjemnejšie. Aj cez to, že Violet je kočka, ktorú by najradšej pretiahol aj pes no a mňa.. na mňa by sa vykašľal aj slepý zombík.
,,Prečo mám pocit, že vyzeráme ako paródie na dievčatá, čím vyzeráme ako transky ?"
Potiahla si čierne šaty nižšie a akonáhle som sa zasmiala, pretože tak sa naozaj cítim, pridala sa ku mne a otvorila dvere na byte.
,,Hor sa ukázať chlapom, že aj ženy ako my, majú potrebu ukázať sa svetu !"
Skríkla Violet, zdvihla v pästi do vzduchu a vyletela z dverí, čo ma tak veľmi rozosmialo, až som narazila do dverí, ktoré mi stihla pred očami zabuchnúť.
YOU ARE READING
Nevlastný brat √
Romance,,Holder, prosím, prestaň plakať." Bolelo ma z toho srdce. Nikdy by mi nenapadlo, že uvidím a budem počuť Holdera plakať. Ale to je presne to. Nikdy nevieme, kedy nás zmôžu pocity, ktoré v sebe máme. ,,Ráno odchádzam späť domov."