Nevlastný brat √

||Vyjadrenie||

Som strašne opitá alebo tak kurevsky málo opitá, že to, čo práve Corry povedal, bolo "rodina ?"

Pozriem na Holdera a srdce mi búcha tak silno, až naráža do rebier a bolí to tak pekelne moc, až sa mi tisnú slzy do očí.

,,Vysvetlím ti to," šepne s varovným pohľad plným nádeje a šance. Oh, hovno, Holder. Nechcem už nič. Absolútne nič.

Pokrútim hlavou nad situácou, do ktorej sme sa spoločne s Violet dostali a akonáhle Corry ucíti, že niečo nie je v poriadku, nie že by bolo, toto je úplne iná vec, pustí moju ruku a keď sa zadívam do jeho očí, vidím, že je ochotný vraziť mu. A nie kvôli vlastnej potrebe.

,,Nie, prosím, hrášok, nikam nechoď, kurva," ozve sa tým zasrato zraneným hlasom, ktorý sa mi ozve až v zadku.

Hudba sa už dávno vypla a všetky pohľady sa upriamili našim smerom. Také zasraté klišé, až sa mi chce vracať.

,,Daj pokoj, inak vypustím psa," započujem ako kráčam preč. Violet je odhodlaná, to iste áno, ale neuvedomuje si, že Corry nie je v pozícii, v ktorej si môže dovoliť útočiť.

,,Tvoj pes je zasrato debilný hajzel, ktorý aj v predstavách strká svojho vtáka do mnoho žien. Počas bitky, ktorú prehrá, to nebude iné."

Holderove slová sú ako kliešť, ktorý sa drží vo vašom tele tak pekelne dlho a silno, až vám nezostáva nič iné, len umrieť.

,,Mám ťa kurva rád, Violet. Ale ak si myslíš, že niekto ako Corry ťa uchráni, si v sračkách."

Violet nahnevane zapiští.

,,Strč sa do riti, v ktorej sa utopíš. Prisahám, ak ti Max odpustí, naseriem sa na ňu. Hlupák. Zasratý hlupák, to presne si, dopekla !"

Violet ma dobehne, chytí ma za ruku a začne ma ťahať von. Akonáhle sme na čerstvom vzduchu, dýcha sa mi omnoho lepšie, ale nie natoľko, aby sa mi uľavilo.

Vnútro zožierajú Holderove slová, ktoré ukazujú, že je jedno, koľko rokov má, stále je to ten istý muž ako pred piatimi rokmi a začínam si uvedomiť, že celá táto hra medzi súrodencami mi začína pekelne liezť hore krkom.

Oh, jasné. To by sme najprv museli byť súrodencami.

,,Čo chceš, aby som povedal ? Že vždy, keď ťa uvidím, moje srdce skáče vedľa teba a plazí sa k tebe hore ? Že ako dievča si mi obrátila svet a ako žena ma vrátila späť silnejšieho, ale viac zamilovanejšieho ? Dopekla, mám povedať, že celých tých päť rokov som nebol schopný zasunúť alebo nájsť si niekoho, pretože každý zasratý deň si bola v mojej kurevskej hlave ?! Chceš .."

Tentoraz som ja tá, ktorá zakričí. Chcela som ho zastaviť, nepočúvať jeho hlas, ktorý je zvýšený, hlučný, ale zároveň jemný a plný zúfalstva.

Celé vnútro sa sťahuje, je zúfalé a všetko toto, čo sa práve teraz deje, zastaviť. Chcem odísť. Nájsť svoju mamu, hodiť sa jej pod nohy a povedať jej nech už ma nikdy nepúšťa, že tam vonku, preč od nej, sú ľudia, ktorí mi lámu srdcia.

Chcem svoju mamu.. tak pekelne moc ju chcem. Aj cez to, že nevie variť, je strelená, vyhľadáva mizerné vtipy, na ktorých sa smeje iba ona.

Chýba mi farba jej červených, krátkych vlasov, farba očí, ktorá je taká zvláštna, až máte chuť objavovať všetky zákutia a ponoriť sa do tých fľakov.. počuť jej jemný, príjemný hlas, ktorý upokojuje a smiech, ktorý hľadí dušu.

Chcem jej dobrotu, lásku a to, aký pokoj z nej vyžaruje vždy, keď sa niekde objaví. Chcem na nej vidieť oblečenie, ktoré mi vždy kradne a nosí ho ako teenegerka.