Fenrirove deti

le Feu et l'eau

,,Thalia! Čo sa stalo?" Chcela okamžite vedieť. Thalia sedela na dlážke so skrčenými nohami a rukami si zakrývala tvár. Jenna počula trhané nádychy a potom dlhý výdych. Hneď priskočila k nej a zviezla sa na zem vedľa. Nechala ju nech sa trochu upokojí.
O chvíľu nato začala: ,,Zomrel náš dlhoročný známy...spoznali sme sa už dávno...včera zomrel...vo veľa nám pomohol. Vieš...vieš..." vravela trasľavím a vzlykavým hlasom. ,,Nesmrteľnosť...nie je...nie je záchrana...ani dar..." Vravela.
,,Je to prekliatie." Dodala po chvíli. Jenna sa nad tými slovami zamyslela. ,,Ty si nesmrteľná?" Spýtala sa prekvapene. Nesmrteľnosť. Koľko musela mať rokov? Thalia jednoducho prikývla. ,,A...a čo Zenon aj on?" Znovu rýchle prikývnutie. ,,Jacob s Danielom?" Pokrútila hlavou. ,,To ešte nevieme. Zatiaľ starnú normálne." Odpovedala a smrkla. ,,A čo Archie?" Pokrútila hlavou. ,,Smrteľný ako jeho otec." Odpovedala. ,,A ja?" Bola to veľmi sebecká otázka, no musela poznať odpoveď. Thalia pokrútila hlavou. ,,Neviem." Jenna si to nechala uležať v hlave. Potom však prešla k hlavnému problému a zamyslela sa nad ním. ,,Máš pravdu. Byť nesmrteľný je asi prekliatie. No má to aj výhody. Môžeš zmeniť svet k lepšiemu. Máš na to omnoho viac času ako bežný smrteľník. Stretneš dobrých ľudí, ktorí ti prinesú radosť do života a tí zlí, tí ti dajú lekciu." Pokračovala a stále na ňu hľadela s rovnakým výrazom. Jenna mlčala, no po chvíli znovu začala: ,,Je pravda, že smrťou o nich prídeš, no smrť je súčasťou nášho života...života všetkých nás a my sa s ňou musíme vysporiadať. Možno postupne, no nezostáva nič iné... predsa len ako sa vraví, život ide ďalej...viem je to odo mňa bezcitné, no nie je iná možnosť. Len odpustenie a zmierenie." Jenna po tých slovách vstala a otočila sa tvárou smerom k Thalii podávajúc pomocnú ruku. ,,Ale tak to proste je. Nezmeníme to. Môžeme sa s tým len zmieriť. Prijať náš život a náš osud. Nemôžeme žiť životy iných, hoci by sme to akokoľvek veľmi chceli. " Thalia ju so smutným úsmevom prijala. ,,V tom máš pravdu." Preniesla ticho. Jenna jej venovala povzbudivý úsmev a Thalia si len pretrela podráždené oči. ,,Poďme, sú nejaké ďalšie plány?" Spýtala sa zatiaľ čo si Thalia utierala slzy. ,,Vlastne, Zenon niečo mal." Odpovedala Thalia. ,,Ďakujem." Šepla a stlačila jej ruku. Jenna sa len usmiala. ,,Nespravila som nič. Len povedala to, čo vidím a vnímam. Dostali sme také životy aké máme a dostali sme ich preto, lebo sme dosť silní ich žiť. Nedá sa voči nim bojovať." V obývačke všetci niečo horlivo rozoberali, no keď ony dve vošli, zmĺkli . ,,Všetko v poriadku?" Spýtal sa Zenon so svojou chladnou maskou. Jenna mala obavy, no Thalia prikývla a Jenna sa teda len usmiala. ,,Chcel si niekam ísť?" Obrátila sa Thalia s otázkou k Zenonovi. Ten prikývol. ,,Chcel som ísť k jazeru ale ak nechcete, nemusíme." Navrhol kľudne a rozvážne. Jenna nemala príliš v láske vodu. Nevedela plávať. Nikto ju to neučil. No ak pôjde Thalia, pôjde i ona. Nechcela ju nechať osamote v tomto stave. Niežeby o spoločnosť nemala postarané, no títo štyria určite nemali ženskú empatiu v krvi. Našťastie alebo skôr Jennino nešťastie, Thalia prikývla, že chce. ,,Dobre." Ozvala sa teda Jenna. A tak vyrazili. Zenon prikázal Danielovi a Jacobovi premeniť sa a ísť napred prezrieť okolie. Poslúchli ho na slovo a o pár sekúnd sa pred nimi hnali dvaja vlci. Daniel, vlk so snehovou srsťou a Jacob, vlk s čiernou srsťou ako noc, ktorá mu teraz ostro kontrastovala so snehom, po ktorom kráčali. Hneď ako sa po chvíli vrátili, priklusali k Jenne. Srdečne sa na nich usmiala. Boli krásny. Kvokla si na ich úroveň. Jacob sa zohol k ruke v jej vačku a šťuchol do nej nosom. Zasmiala sa. Ruku vytiahla a trochu skrehnutú ju položila na jeho teplú hlavu. Pohladila ho a on si to zjavne užíval. Do ľavej zase štuchol Daniel. Aj tú vytiahla, no z jeho tela nešlo ani zďaleka toľko tepla ako z Jacobovho. ,,Zaujímalo by ma, prečo si taký studený, narozdiel od tvojho brata." Vyslovila nahlas svoju myšlienku. Biely vlk sa ľadovými očami zadíval do tých jej tmavších. Jenna mu to oplatila dlhým pohľadom, no nakoniec sa rozosmiala, lebo jej to prišlo dosť komické. ,,Páčiš sa im obom." Zhodnotila Thalia. Jenna sa znovu iba usmiala. Nemuseli ísť ani autom lebo jazero bolo naozaj blízko a keď k nemu prišli, Jenna zabudla zatvoriť ústa. Bola to krása. Slnko sa odrážalo od hladiny, voda bola pokrytá tenkým ľadom, cez ktorý však presvitala modrá hladina a dokonca bolo vidno až na dno. Podľa toho zhodnotila, že jazero nie je príliš hlboké. O chvíľu počula šplechnutie. Chalani ako chalani. Pomyslela si Jenna. Do vody skočili huňatí vlci. Každý iný. Jeden čisto biely, ďalší čisto čierny. Tretí sa k nim pridal sivo-biely vlk a štvrtý vlk s výraznými farbami srsti a prenikavo zelenými očami. Na jeho ušiach však neboli špirály. Bolo to zvláštne. Na to si nezvykne asi nikdy. ,,Prečo nemá Zenon tie zvláštne špirály na ušiach? A aj Jacob s Danielom ich mali mať." Spýtala sa Jenna Thalie. ,,Nakoľko je Zenon alfa vlkom, má nejakú tú schopnosť navyše. Zenon má špirály na ušiach, čo znamená, že má zbystrený sluch. Ostatní majú zbystrené zmysli len počas toho kedy sú vlkmi. On má však zbystrený sluch aj keď je človekom. A čo sa týka toho, že Jacob s Danielom nemajú znaky na tvári teraz, počas splnu robievame občas rituál, kedy sa ich sily spoja a vyvolajú Fenrira- Boha vlkov. Majú toto označenie len počas tej noci. Potom zmizne rovnako ako ich vlčia podoba."Trochu nerozumela, no dávalo to ako taký zmysel.