Chasseurs

129 7 0
                                    

Všetci k nej upriamili pohľady a zaujali bojové pozície. Ona spravila svoj úškľabok "Ja som paní tejto situácie" a vkráčala presne doprostred nich. ,,Ahoj miláčik, rád ťa znovu vidím." Zahlásil Samov otec. Práve si od Jenny vyslúžil novú prezývku: Chorý blázon zrelý na psychiatriu. Jenne zostával na tvári rovnaký úškľabok. ,,No, ja ťa až tak nie, ale nejako to prežijem. Predsa len, som niekto." Povedala mu. V jeho tvári sa objavila zlosť a v oku mu začal tykať nerv. Len ťažko zadržiavala smiech. Zrazu sa pozrel za ňu. ,,Kde máš svojich priateľov?" Spýtal sa tentoraz so slizkým úsmevom. ,,Rozhodli sa pre tentokrát zostať doma. Nepokladali toto stretnutie za zvlášť dôležité, tak som išla sama." Odpovedala mu a prezerala si svoje teraz dlhé pazúry.

Boli biele a mali niekoľko centimetrov. Hm, dobrá zbraň na podrezanie krku. Pomyslela si a znovu sa jej chcelo zasmiať. Kedy sa z nej stala taká mrcha? Prišla si bezcitne. Považovali ju za netvora, aj keď nič zlé nespravila. Chceli abybola netvorom, tak s netvorom v sebe prišla.

,,Klameš. Nikdy by ťa samú neposlali. Buď sa tu niekde skrývajú v kríkoch, ako zbabelci, alebo si im nič nepovedala a šla sama." Prekukol ju. ,,Haha, veľmi vtipné, takže predsa len nie si tak tupý, ako som si myslela, hoci...no, nič moc poviem ti. Ešte si zvoľ správnu variantu a zatlieskam ti." Odvetila mu. Nahnevane na ňu zazrel. ,,Prehľadajte okolie." Rozkázal. Niekoľko mužov sa odpojilo zo skupiny a odišlo smerom odkiaľ prišla. ,,Netlieskam." Povedala. ,,Dobre, teraz chcem toho imbecila. Žije ešte vôbec?" Spýtala sa s pohľadom na ňom. Na sebe však nič nedávala znať. ,,Hej. Len trochu dostal za to, že zatajoval informácie. Och, aj by som zabudol na to prekvapenie." Povedal a otočil sa zo Sama na svoju skupinu. Jenna zostávala hľadieť na toho chudáka. Ležal schúlený na zemi. Prerývane dýchal. Bude mať pekný monokel na pravom oku. Na čele mal škrabanec. Na ľavom líci mal ešte červený odtlačok ruky. Pripomenul jej ju samotnú, keď ju rodičia zbili. Pootvoril zdravé ľavé oko, a keď ju zbadal nad sebou otvoril ho úplne. Jenna sa naňho uškrnula.

,,Čauko, šípová ruženka." Pozdravila ho. Zavrel oko a potriasol hlavou. Znovu otvoril oko a pozrel sa na ňu s prekvapeným výrazom. Asi neveril, že je to naozaj ona. Čudovala sa, že sa netrasie od zimy, keď tam tak ležal na snehu. Mal však čiernu nepriestrelnú vestu a bundu- to ho muselo dosť hriať. Aspoňže tak, nechcela domov niesť snehuliaka. Hoci sama nevedela s určitosťou povedať, či sa odtiaľto dostane. No zajať sa nedá. ,,Jenna?" Spýtal sa potichu. ,,Tak ma volajú." Použila Lukasovo slovné spojenie. ,,Si to naozaj ty? Ale č-čo tu robíš?" Pýtal sa prekvapene. Jenna sa znovu uškrnula ,,Vyťahujem ťa znovu z peknej brindy, tak si to váž." Odpovedala mu. Chcel niečo povedať, ale zrazu sa pozrel kamsi za ňu, vypúlil zdravé oko tak, až to vyzeralo, že mu čochvíľa vypadne z jamky. ,,Pozor!" Vykríkol.

Jenna sa nechápavo otočila za seba. To nemala robiť. Dostala dobrú ranu do brucha. Prehla sa v páse a mala pocit, že vyvráti večeru. No, tie špagety zas až také zlé neboli. Cúvla o krok dozadu a pozrela sa priamo do očí tomu, kto to spravil. Bola to jej matka. Dvaja lovci ju schmatli za lakte. Výstražne zavrčala. ,,Konečne sme ťa našli, ty hnusné dievčisko." Povedala jej a pozerala sa na ňu pohŕdavo z vrchu. No jasné. Otočí sa na pár sekúnd a vrazia jej nôž do chrbta. Veľmi milé. Prečo je taká nepoučiteľná a všetkým zrazu verí? ,,Nazdravím matka." Po slove matka si odpľula k jej nohám. Tá sa znechutene zamračila. Bola v hnedom elegantnom kabáte a na sebe mala čižmy vyše kolien rovnakej farby. Ako inak, pani dokonalá. Pozrela sa jej priamo do chladných modrých očí. Tie mala po nej. Asi jediná vec, ktorou sa na ňu podobala. Po jej ľavej strane sa zjavila mužská postava. Nemohol to byť nik iný, ako jej otec. ,,Už len ty si tu chýbal." Poznamenala Jenna a prevrátila očami. ,,Ahoj, ségra." Pozdravila ju Margot, ktorá sa zjavila vedľa matky. Na tvári mala znovu svoj výsmešný, až pohŕdavý výraz. Vrhla na ňu svoj pohľad vraha, keď v jej rukách zbadala čierno biele šteňa huskyho.

Fenrirove detiDove le storie prendono vita. Scoprilo ora