Fenrirove deti

sauvetage

,,Dobre, dohodnuté." Povedala Natalie, keď prechádzali spolu vchodovými dverami školy. ,,Ďakujem." Poďakovala jej Jenna. Natalie sa s Jennou dohodla, že keď pôjde k Zenononvi alebo bude robiť niečo so svorkou, ona jej poskytne „alibi". ,,Nemáš za čo, veď je aj mojou vinou, že si tým, čím si." Vravela zarmútene Natalie. Jenna jej položila ruku na plece a pozrela sa jej do očí. ,,Je to v poriadku." Snažila sa ju upokojiť Jenna. ,,Veď teraz je zo mňa lepší človek, nie?" Poskočila pred Natalie otočená čelom k nej a s úsmevom na perách rozhodila ruky. Chrbtom kráčala dozadu. Lenže si nevšimla, že už stojí na ceste. Odrazu sa kúsok vpravo od nej ozvalo pískanie pneumatík. Všetko sa zrazu dialo strašne pomaly a rýchlo zároveň. Otočila hlavu smerom odkiaľ zvuk prichádzal. Rútil sa na ňu veľký červený jeep. Vodič trúbil ale zrážke sa vyhnúť nedokázal. Pneumatiky sa šmýkali po zamrznutej ceste. ,,JENNA! POZOR!!!!" Kričala na ňu Natalie s vystrašeným výrazom, ale bolo neskoro. Auto bolo pár stotín jazdy od nej. Bála sa tak veľmi, že sa nevedela pohnúť z miesta. Nohy jej zdreveneli a akoby prischli k zemi. Takže tu bol jej koniec. Aká nezmyselná smrť. Zasmiala sa sama sebe v duchu. Zavrela oči nech sa na to nemusí pozerať a odrátavala koľko približne zostáva do nárazu 3,2,1,... vtom...auto prefrčalo okolo nej. Opatrne otvorila oči. Šofér na ňu zúrivo máchal rukami a nadával. Zistila, že pri nej stojí Natalie, ale nebola to ona, kto ju strhol naspäť na chodník.  Bol to Lukas, ktorý ju zachránil pred rútiacim sa autom. Pozrela sa naňho vystrašenými očami. ,,Si v pohode?" Spýtal sa. Jenna videla, že je aj on v šoku a len prikývla. ,,Ď...Ď...Ďakujem." Kokatala trasľavým hlasom. Lukas prikývol a pustil ju. ,,Ty si Jenna?" Spýtal sa. ,,Áno." Prikývla mu. ,,Lukas, ale to už asi vieš." Povedal a podával jej ruku. Podali si ich na znamenie priateľstva. ,,Veru áno, aj to, že by si tu nemal byť." Povedala mu Jenna. Lukas sa zatváril trochu vystrašene aj zahanbene zároveň. ,,Takže o tom vieš." Povedal. ,,Áno, a vie to aj niekto iný." Povedala mu a zadívala sa mu do očí. ,,Brat mi o tebe hovoril. Vraj si vo svorke nová." Preniesol tichšie. Prikývla. ,,Lukas! S kým sa to tam bavíš?!!" Zakričala naňho Vanessa z diaľky a už sa k nemu prehrabávala pomedzi ostatných študentov. Jenna si všimla ako zagúľal očami a vyplazil jazyk s kyslím výrazom. Otočil sa k nim a povedal: ,,Mal by som ísť. Tamtej kamaráti by mi to mohli pekne spočítať." Ukázal palcom za seba k Vanesse. Natalie sa rozosmiala. ,,Rád som sa s tebou spoznal!" Zakričal a vydal sa k Vanesse. Keď bol dostatočne ďaleko a Jenna si bola istá, že ju nepočuje chcela Natalie niečo povedať, ale keď sa k nej otočila videla, že sa smeje. ,,Na čom sa smeješ?" Spýtala sa jej. Keď sa Natalie upokojila mohla konečne hovoriť. ,,Ty... si snáď... nevidela ten výraz,... keď ho zavolala?" Ako to ledva dopovedala znovu vyprskla od smiechu. Jenna pokrútila hlavou. ,,Ty si niekedy fakt divná." Povedala a to už vyprskli obe. Na to pre ňu prišiel otec. ,,Máš odvoz?" Spýtala sa jej. Natalie prikývla. ,,Pravidelný týždenný nákup." Vysvetlila Natalie. ,,Dobre, maj sa." Pozdravila ju a nastúpila do auta. Natalie jej zakývala. ,,Prečo Margot nebola dnes v škole?" Spýtala sa Jenna otca, keď sedela v aute. ,,Nebolo jej dobre." Odpovedal jej otec. ,,Takže sa jej nechcelo ísť do školy." Skonštatovala Jenna. Otec zostával ticho. Zašli ešte pre mamu a potom išli už len rovno domov.

                     ☆☆☆

Jenna dobre vedela, že musí ísť k Thalii a Zenonovi, aby aspoň začala s tréningmi. Preto sa aj s nimi dohodla a Zenon pre ňu prišiel do školy. Hneď ako nastúpila všimla si jeho pohľad zavesený na osobe- Lukasovi. ,,Ahoj." Pozdravila ho Jenna. Zenon ale nereagoval. „AHOJ." Pozdravila ho znovu, no tentokrát nahlas, aby ju odzdravil. Nič. ,,Halóóó!!!" Zakričala Jenna a zatlieskala rukami pri jeho ušiach. ,,Au!" Skríkol a otočil sa na ňu. ,,Stále lepšie ako keby som ti mala zazvoniť školským zvončekom." Povedala mu Jenna. Zenon sa na ňu nechápavo otočil dozadu. ,,Prečo školským zvončekom?" Spýtal sa jej. Jenna prevrátila očami. ,,Lebo keď som tu bola prvý deň a zazvonil zvonček, tak som si myslela, že mi praskne hlava." Vysvetľovala mu. Zenon sa zamračil. ,,Ale ty predsa nemôžeš počuť nahlas, keď si v ľudskej podobe." Povedal a uprene sa na ňu díval. ,,Jedine ak..." Premýšľal nahlas Zenon. ,,Jedine ak...?" Zopakovala po ňom Jenna. ,,Jedine ak by si bola Alfa vlk alebo by to bola tvoja schopnosť." Povedal Zenon. Jenna sa naňho nechápavo pozrela. Zenon si povzdychol. ,,Pamätáš si na to ako vyzerám vo vlčej podobe?" Spýtal sa jej. Jenna pomaly prikývla. ,,Moje uši. Mám na nich znaky ako špirály." Pokračoval vo vysvetľovaní. Jenna znovu prikývla ,,To znamená, že mám zbystrený sluch aj keď som v ľudskej podobe a samozrejme to je znak Alfa vlka." Dopovedal. ,,Viem, Thalia mi o tom rozprávala...ja ale Alfa vlkom nie som-" Jenna ani nedokončila myšlieku a Zenon je skočil do reči ,,Alfa vlkom byť môžeš aj keď nevedieš svorku."

,,No dobre, ale povedzme, že to pravda nie je. Potom by som to musela mať ako schopnosť? Čiže aj ja budem vedieť nejak čarovať?" Pýtala sa ironicky Jenna. Zenon pokrčil ramenami ,,Je veľa vecí na ktoré naviem odpovedať...Isté ale je, že môžeš mať iba jednu schopnosť. Takže nie, čarovať ako to vedia Jacob s Danielom iste nebudeš. Máš proste dobrý sluch." Vysvetľoval. Jenna prikývla. ,,Tak ideme už?" Zamračila sa. ,,Áno mylady, už vás vezie váš osobný šofér." Zasmial sa Zenon a ona s ním.