Po niekoľkých dňoch strávených v posteli a neustáleho reptania, že sa zvládne postaviť a chodiť, jej Thalia konečne dovolila odísť domov. Dúfala, že ju Zenon nepôjde odviesť, no aj napriek naliehaniu, že pôjde taxíkom ju vzal on. Vysadil ju skoro pred dverami a dobre mu za to vynadala. Nakoniec sa rýchlo zdekoval a ona vošla dnu. ,,Ahojte všetci." Pozdravila ich ešte v chodbe, keď sa vyzúvala. ,,Kde si toľko bola?" Spýtala sa jej mama miesto pozdravu. Otec doma nebol ale všimla si Margot sediacu na gauči. Pozerala nejakú telenovelu, ale keď počula, že prišla, vykukla spoza neho s úškrom na tváry. To Jenne prezradilo, že sa niečo deje. Niečo zlé. Jej obavy sa vyplnili hneď za malú chvíľu. Mama si založila ruky na prsiach a s nahnevaným výrazom sa na Jennu dívala. ,,U Natalie." Zaklamala podľa dohody. ,,A prečo si nám nezavolala? Alebo prečo si nám nepovedala, že niekam odchádzaš?" Spýtala sa podozrievavo. ,,Vybil sa mi mobil. Kam týmto mieriš?" Spýtala sa jej Jenna miesto odpovede a išla hore do izby. Mama sa jej ale postavila do cesty. ,,Tak to nie moja milá. Máš zaracha sa s tou tvojou Natalie stretávať alebo akokoľvek s ňou komunikovať na....povedzme mesiac."
,,Čože? Prečo? Nič som nespravila. A ani ona nie." Bránila sa Jenna a položila tašku s vecami na zem, lebo bola príliš ťažká. ,,Lebo som povedala a už s tebou o tom nedebatujem." Povedala mama a odchádzala do kuchyne. ,,Nie, ja sa s ňou potrebujem rozprávať." Vravela Jenna. ,,Niečo som povedala a to platí." Odvetila nekompromisne jej mama. Jenna začala rozmýšľať. S Natalie sa musí rozprávať. Išlo o viac ako len to, že sú kamarátky. Teraz potrebovala informácie, ktoré vedeli len havrany. ,,A-ale...tak mi daj nejakú úlohu, aby som si to odpikala miesto toho." Vyjednávala Jenna. Videla ako jej mama rozmýšľa. Teda sa tak tvárila. Vedela, že to mala naplánované už dopredu. Vypočítavá. Bola tak strašne vypočítavá. ,,Fajn, znížim ti tvoj trest na dva týždne keď: Povysávaš, potom umyješ riad a nakoniec umyješ kúpeľne vrátane záchodov, vane, sprchového kúta a umývadiel. A nedostaneš jesť ďalších dvadsaťštyri hodín. A aby si náhodou neporušila môj príkaz v škole, tak ťa Margot bude kontrolovať." Jenne sa zakrútila hlava bolo predpoludnie. Zajtra dostane až obed v škole. Ona však prikývla. To zvládne. Potrebuje to. ,,Fajn, urobím to." Všimla si ako sa Margot škodoradostne potichu zasmiala. Nevšímala si ju a vybehla hore, aby sa mohla prezliecť. Po povysávaní oboch poschodí sa presunula do kuchyne a poumývala niekoľko hrncov a kusov riadu. Nakoniec prešla do kúpeľní, kde umyla vaňu so sprchovým kútom, záchody aj veľké umývadlá. ,,Ešte vyčisti odtoky vo vani aj v umývadlách." Pripomenula jej mama. ,,Áno, už idem." Pritakala a hnala sa tam. Skončila rýchlo, už o tretej. Otec už bol doma. Dali si spoločnú večeru, ale Jenna musela byť dole pri nich a dívať sa blízko stola ako jedia. Keď dojedli poumývala po nich riad. A keď sa chystala do izby so škvŕkajúcim bruchom zastavila ju mama. ,,Mimochodom zajtra večer sa tu zastaví pán Turner." Oznámila jej. ,,Kto?" Spýtala sa nechápavo. ,,Predsa generálny riaditeľ tvojho otca." Vysvetľovala jej. ,,A?" Spýtala sa jej. Pokrčila ramenami. ,,Zajtra príde s nami povečerať aj so svojou ženou a synom v tvojom veku. Tak ti radím, aby si sa správala slušne, pekne sa obliekla a..." Pristúpila k Jenne bližšie a chytila ju za bradu. ,,Radím ti, aby si držala tú svoju klapačku pekne zavretú." Povedala jej a po stisnutí brady, aby to vyzeralo výhražnejšie jej ju pustila odstrčením. Jenna vybehla hore a viac sa na nič nepýtala ani na nič nemyslela.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Fenrirove deti
Про оборотнейJenna Marais. Pätnásťročné dievča pôvodom z Paríža. Ani v najmenšom si ju nepleťte so zbohatlíckou a sebeckou snobkou. Pochádza z bohatej rodiny, ktorá na verejnosti pôsobí ako nerozlučná, silná a priateľská. Opak je však pravdou. Život a osud sa pr...