Fenrirove deti

empiégé

Prebrala sa. Bol deň ale netušila, kde je. Ležala na snehu a priam mrzla. Nemala na sebe vetrovku. Mala len akúsi tenkú, nočnú košeľu, ktorá strihom pripomínala šaty. S hrôzou si uvedomila, že ju na sebe nemala. Museli ju prezliecť. Teraz bolo aspoň mínus tridsať stupňov a ona ležala tvárou na studenom snehu. Premrznutá do kosti. Pokúsila sa postaviť ale zastavila ju gumová palica- obušok. ,,Len pokojne lež a nič sa ti nestane." Hlas poznala až príliš dobre. Bol to muž, ktorý viedol lovcov. Samov otec. Sean. Jenna pootočila hlavou, aby sa mohla naňho pozrieť kútikom oka. Opäť si ale ľahla. ,,Čo ste mi spravili?" Pýtala sa. ,,Neboj sa, nič čo by sa ti páčilo." Odpovedal a Jenne sa rozšírili zreničky od strachu. ,,Čo ste spravili?" Dožadovala sa odpovede. ,,Len ťa prezliekli do niečoho v čom ti bude väčšia zima, ak sa pýtaš na to. Nič viac, nič menej." Dostala odpoveď a vydýchla si. Čiže sa jej nikto nedotkol. Teda až na to prezliekanie. Stále bola unavená, hoci ju sneh chladil. ,,Je mi zima." Povedala chvejúc sa. Cítila, že má ranu na nohe blízko kde ju trafili so šípkou. Táto rana však bola hlbšia a dlhšia. Pozrela sa na ňu. Rana bola naozaj veľká a mala okolo nej krv. So srdcovou zástavou si uvedomila, že už nie je premenená. Nemala už ani chvost, či zostarené zmysli. Bola človekom. Obzrela sa. Na jednom strome si všimla otrenú krv. Rýchlo pochopila čo sa stalo. Spravili to, o čom jej Thalia vravela. Chceli prilákať celú svorku. Jenna sa cítila slabá. Muž sa potichu zasmial. ,,Prečo by som ti mal podľa teba pomôcť? Po tom, čo si včera urobila môjmu bratovi?" Spýtal sa jej. ,,Uhryzla som ho, nič vážne sa mu nestalo." Povedala mu. ,,Keby nebolo zamračené nebol by človekom. Vieš o tom vôbec?" Spýtal sa jej. Jenna zostala ticho. To bola pre ňu novinka neuvedomila si, že by mohla niekoho premeniť. ,,Spravila som to, čo by urobil každý, kto by bol uväznený proti svojej vôli." Povedala mu. Znovu sa zasmial. ,,Hovoríš to akoby si bola človekom." Vravel jej. ,,A nie som? Myslíte, že nemám city? Och, je mi zima rovnako, ako by bola vám, keby ste ležali v snehu. Myslíte si, že ste niečo viac lebo viete rozprávať? Ja to viem tiež. Myslíte si, že ste lepší? Ja som vybavená zbraňami, ktorými viem chrániť tých, na ktorých mi záleží. Stále si myslíte, že nie som človekom?" Spýtala sa ho. Kľakol si vedľa nej. ,,Ty nie si človek- ty si netvor, opacha, nečistota a špina tohto sveta, ktorá naň nepatrí. Ja sa snažím zabiť a vyhubiť takých, ako si ty. Chránim pred vami ľudí." Povedal jej s nechuťou. ,,Ale my im neubližujeme! Bola som normálnym človekom! Tak ako vy. Stále ním vlastne som! Chodila som do školy hrala som sa, tešila sa z Vianoc...kým sme neprišli sem." Snažila sa ho obmäkčiť. ,,A čo ja s tým? Mal by som ťa pustiť? Nie, toto na mňa neskúšaj." Vravel jej. ,,Vieš koľko takých ako si ty, som už zabil? Milujem keď žobrú o milosť."Jenna zostala ticho. Vedela, že akýkoľvek ďalší pokus o rozhovor by viedol k rovnakému koncu. Vietor zafúkal a ona sa zhlboka nadýchla. Doniesol k nej pachy. Medzi nimi jeden veľmi známy. Dúfala, že ju budú hľadať a nenechajú len tak, ale na druhej strane nechcela, aby sa im niečo stalo. Ona by aj tak nikomu nechýbala. Keby nebol otec taký známy, hneď by ju kľudne aj vykopli z domu či dali do detského domova. Akosi to ale nespravili, na čo museli mať pádny dôvod. Jenna si ale bola istá, že by boli schopní ju aj zabiť a zahrať to na tragickú nehodu. Ani nevedela prečo ju tak nemali radi. Narozdiel od nej, jej o tri roky mladšia sestra bola ich miláčikom. Stále viac začínala považovať za svoju rodinu Thaliu, Zenona, Jacoba s Danielom, Archieho a po novom aj Lukasa. Žiadneho z nich nechcela teda ohroziť, či stratiť. Osoba sa blížila. Bola však sama. Ostatných zo svorky necítila. Tak počkať, ako mohla cítiť ako vlk keď nebola premenená? Ak sa odtiaľto dostane, zistí to.

Okolo nej bolo aspoň sedem lovcov aj so Samovým otcom. Všetci hliadkovali a vyčkávali. Vedeli, že si po ňu ostatní prídu. ,,Ako si vlastne môžete byť takí istí, že pre mňa prídu?" Spýtala sa ich Jenna. ,,Lebo inštinkt alfa vlka a celej svorky sa nezaprie." Odpovedal jej Sean. Otočila sa na chrbát. Všetci lovci boli viditeľne dobre ozbrojení. Ochranné vesty, aby im zuby a pazúry vážne neublížili. Pušky držali v rukách. Neboli to ale pušky ako tá, ktorú včera použil na ňu Sam. Tieto mali v sebe isto guľky na zabitie vlka. Za opaskami mal každý z nich aspoň malú zbraň a niekoľko dlhých nožov. Oblečenie mali biele s malými prechodmi do sivej až čiernej. Možno preto tu s nimi ostatní neboli. Všetko mali pod palcom. Za kríkmi trochu s námahou zbadala aj maskované matne čierne auto. ,,Tvojím priateľom sme pripravili malé prekvapenie, takže keď prídu, nedostanú sa za hranicu lesa, ktorá končí stromami. Je tam natiahnutý drát a akonáhle sa ho dotknú, spustí sa pasca." Jenne sa ešte väčšmi rozbúchalo srdce. Určite to nebola ich prvá akcia a mali ju dopodrobna naplánovanú. Ako sa má dostať z tejto situácie tak, aby sa nikomu nič nestalo?