Fenrirove deti

école

Keď zimné prázdniny po Novom roku pominuli, prišiel deň, kedy mala ísť Jenna do novej školy. Otec ich všetkých pozavážal. Ju a Margot do školy a mamu do nemocnice. ,,Držte sa a neurobte hanbu svojmu menu!" Zakričal na nich otec, keď vystúpili a otočili sa smerom ku škole. Pohľadom spočinul na Jennu. ,,To platí najmä pre teba." Povedal trochu potichšie. Jenna mala chuť prevrátiť očami. Nakoniec sa ale otočila ku škole. Prečo sú na ňu takí? Akoby bola nejaký vyvrheľ. Nikdy nespravila nič zlé, aspoň to nikdy nechcela. Videli v nej niekoho kto sa vzbúri a chceli z nej vyvrheľa. Tak sa ním stala. Pritom však nechcela byť drzá. To okolnosti ju k tomu dohnali. Oni ju k tomu dohnali. Jej rodičia, jej sestra ju menili. Menili jej svet. Nemohla byť sama sebou a to ju ničilo dlhé roky. Sama nevedela ako je možné, že sa ešte nezbláznila či dokonca nezbláznila. Niečo ju držalo pri živote a ťahalo vpred. Niečo jej dodávalo nádej na lepší zajtrajšok, na lepšiu budúcnosť. Možno sa raz odpúta od svojej rodiny a bude žiť sama, no ten život si jednoducho nedokázala predstaviť. Rodičia a sestra boli súčasťou jej biedneho života. Ona si ale nesťažovala. Proste dostala tento život a musela ho nejak odžiť. Možno sa neskôr nájde svetlo v tej tme a ničote, ktoré mala vo svojom vnútri.

Škola nebola veľká ale stačilo to na obrovský húf deciek a študentov, ktorí sa hrnuli sem a tam. Margot sa ihneď rozbehla za svojimi kamarátkami, ktoré spoznala, keď tu boli na dovolenke pred pol rokom. O chvíľu nato aj Jenna spoznala známu tvár v tom chaose. Usmiala sa a začala sa predierať davom. ,,Čau, myslela som si, že ani neprídeš." Povedala jej Natalie. ,,To si myslíš o mne, že som taký posero?" Spýtala sa jej Jenna. ,,Dobre vedieť čo si o mne myslíš..." Dodala za tým a vrhla na ňu svoj pohľad vraha. Natalie sa striasla. ,,Prestaň. Nenávidím ten tvoj pohľad..." Vravela nazlostene. Jenna sa spokojne usmiala. Keby sa dalo, tým pohľadom by vedela zabiť niekoľkých naraz. Neraz z jej pohľadu dostali ľudia zimomriavky. ,,Dobre, ideme?" Snažila sa mať pevný a rozvážny hlas ale aj tak v ňom sama počula obavy.,,Neboj, naši kolegovia nie sú najhorší a isto si ťa rýchlo obľúbia...navyše máš mňa." Povzbudzovala ju a hrdo si dala ruku na hruď. ,,Pff." Vydala zo seba Jenna nedôveryhodný zvuk. Natalie sa na ňu otočila s otvorenými ústami. ,,Ty-moja najlepšia kamarátka, o mne pochybuješ!??"Jenna sa na ňu zazubila. Keď vošli do školy Jenna bola ohromená tým, čo videla. Obrovská hala, na ľavo knižnica a všade miesto kam si sadnúť. Po stenách boli rôzne obrazy a mozaiky. Okolo nich odrazu prešla početná skupina ľudí. ,,Hej, Evansová! Dúfam, že som ti chýbala za tých pár týždňov a že sa tešíš na turnaj!" Zakričalo s úškrnom dievča kráčajúce na čele skupiny. Jenna si všimla jej vyzívavé oblečenie a namyslený výraz, ktorý mala rovnaký ako štyri ďalšie dievčatá idúce za ňou. Mala tmavé až čierne vlasy a rovnako tmavé oči. Bola nižšia od Jenny a trochu robustnejšej postavy. Napriek tomu sa zdalo že vyzerá dobre. Prvé dievča, ktoré ju následovalo malo blonďavé vlasy a hnedé oči, druhé bola nakrátko, po bradu, ostrihaná bruneta s orieškovými očami a tretia bruneta s modrými očami a dlhým vrkočom. ,, Vanessa, ani trochu si mi nechýbala, na to môžeš vziať jed. Na turnaj sa teším. Obzvlášť na to, ako si zlomíš nohu podknutím o rovnú podlahu." Odbila jej uštipačnú poznámku Natalie. Dievča sa na ňu zlovestne zahľadelo ,,Len aby si to náhodou nebola tentoraz ty." Vyhrožovalo jej dievča. ,,Uvidíme." Povedala ešte Natalie a dievča si samopašne odfrklo a so skupinou šlo iným smerom. Jenna zostala ticho. ,,To bola Vanessa a jej veriaci." Pri slove "veriaci" naznačila prstami úvodzovky. ,,Vraj naši kolegovia nie sú najhorší..." Poznamenala Jenna. ,,Uznaj, mohli byť aj horšie. Sú len hlúpe a namyslené, to je celé čo oni vedia." Zhrnula Natalie. ,,Teraz doľava." Navigovala ju do triedy. Zrazu zbadala oproti sebe dve známe tváre. Boli to Daniel a Jacob. Spolu so skupinkou ďalších ľudí sa rozprávali. Prvý si ju všimol Daniel a hneď drgol Jacoba. ,,Ahoj Jenna!" Zdravili ju. ,,Ahojte." Odzdravila ich aj ona. ,,Prvý deň?" Spýtal sa Jacob. ,,Tak nejak." Odpovedala mu. ,,Ahoj Jacob." Pozdravila ho len tak mimochodom Natalie. ,,Vy sa poznáte?" Spýtala sa Jenna. ,,Samozrejme, kto by nepoznal jediné dvojičky na škole." Povedal Jacob. ,,Už sme sa párkrát videli. Je fakt, že vás dvoch sa nedá prehliadnuť." Ozvala sa Natalie. ,,No, tomu ver." Súhlasil Jacob. ,,Tak sa drž!" Zakričal Jacob a s Danielom šli ďalej po chodbe so svojou partiou starších študentov. Mala dobrý pocit, že pozná viac ľudí na tejto škole. Posledný nádych a vstúpila do triedy. Bolo tu asi pätnásť ľudí. V momente, keď vstúpili do triedy sa na nich všetci pozreli. Jenna mala chuť sa striasť akoby sa tým mohla zbaviť ich pohľadov. ,,Ahojte!" Pozdravilo ich pár spolužiakov. ,,Čaute." Odzdravila ich Natalie. ,,Ahojte." Pozdravila ich aj Jenna s úsmevom. V tú ranu si všimla chlapca sediaceho v poslednej lavici stredného radu. Ležal, no keď ho zbadala zdvihol hlavu a pozrel sa na ňu. Ten nahnevaný výraz, ktorý neveštil nič iného než smrť, poznala. Hneď sa ale zmenil na milý a priateľský úsmev. Jenna sa naňho tiež usmiala, no niečo sa jej na ňom nezdalo. Cítila, že tu nemá dočinenia s človekom. Bola si istá, že z neho cíti vlka. Nechala to ale tak. Natalie si sadla k tretej lavici do radu vedľa okna, Jenna hneď pred ňu. Zrazu zazvonil zvonček a Jennu trhlo ako nikdy predtým. Musela si zakryť uši , aby ten zvuk nebol taký prenikavý a hlučný. ,,Au!" Sykla. Našťastie nie príliš nahlas. Obzrela sa dozadu, všetci vyzerali v poriadku, akoby sa nič nedialo jej pohľad sa ale zastavil na chlapcovi. Bol zamračený. Pozrela sa na Natalie, ktorá si vyberala veci z tašky. Tá vyzerala ako ostatní. Zvonček prestal zvoniť. Tá úľava sa nedala ani opísať. Do triedy však vošla skupinka „inteligentných dievčat". Vanessa si sadla pred chlapca v zadnom rade a ďalšie štyri buď do radu vedľa alebo pred ňu. ,,Kto je to?" Spýtala sa Jenna Natalie pozerajúc sa na chlapca v poslednej lavici. Všimla si ale, že sa hneď usmiala. ,,No, v prvom rade je to Archieho nevlastný brat, Lukas." Vravela Natalie. Nevedela, že Archie má brata. To vysvetľovalo ten známy výraz. Pravdepodobne to mali v rodine. ,,Ty poznáš aj jeho?"Spýtala sa Jenna. ,,Samozrejme. Poznám všetkých zo svorky. Len sme sa tak nejak osobne ešte s nikým nestretli. Okrem pozdravu teda. A v osobnom kontakte som bola akurát s Thaliou a Zenonom, keď sme boli spolu....no, a v druhom rade je to najkrajší chalan na škole." Usmiala sa potmehúcky na Jennu. Tá sa pozerala na Lukasa. Výrazné lícne kosti, v celku dlhé nohy, podľa čoho Jenna usudzovala, že musel byť pomerne vysoký, krátke blond vlasy a tmavo- modré oči. Zrazu si Jenna uvedomila, že sa Natalie na ňu stále usmieva rovnako úchylným spôsobom. ,,Dúfam, že si nemyslíš, že..." Začala Jenna a pozrela sa na ňu. Natalie stále vyzerala rovnako. ,,Ale nieee, neboj. Aj tak s ním chodí Vanessa." Zasmiala sa potichu. Ach, takže predsa ona. ,,Prečo nepatrí do svorky?" Spýtala sa jej Jenna potichu. Natalie mykla plecami. ,,On je tiež vlk? To som netušila. A neviem to nie je moja vec a ani sa nesmiem do toho starať." Jenna prikývla a do triedy vstúpila učiteľka.

O pár sekúnd nato už stála pred tabuľou a predstavovala sa. ,,Tak, ešte raz ahojte. Volám sa Jenna Marais a s rodičmi a sestrou sme sem prišli z Paríža. Zostaneme tu asi pol roka možno dlhšie kvôli otcovej práci." Vravela. Pri svojom mene si všimla vypleštené pohľady Vanessy a jej kumpániek. V duchu sa zasmiala. ,,Koľko máš rokov, Jenna?" Spýtala sa jej učiteľka stredného veku. ,,Pätnásť." Odpovedala jej Jenna pohotovo. ,,Ako to, že vieš tak dobre po Anglicky?" Spýtala sa jej znovu. ,,Angličtinu sa učím od troch rokov, rovnako tak aj nemčinu." Vysvetľovala Jenna. ,,Dobre, ďakujem, môžeš si ísť sadnúť." Povedala nakoniec a učiteľka uznanlivo, možno trochu prekvapene prikývla a vystrela ruku smerom k Jenninmu miestu. Jenna si sadla na miesto a sledovala ako učiteľka vysvetľuje nové učivo. Keď sa cez prestávku premiestňovali do inej triedy Jenna si všimla, že akonáhle vyšiel von aj Lukas, zjavila sa vedľa neho Vanessa. Začala sa k nemu až príliš nakláňať. Lukas si to ale zjavne nevšímal. Jenna nad tým len prekrútila očami. Neznášala pätolízačov.