Fenrirove deti

bête

Po niekoľkých hodinách trápenia škola konečne skončila. S Natalie počkala kým po ňu neprišiel otec na ich veľkom terénnom aute, ktoré bolo pre toto ročné obdobie a podnebie ako stvorené. Margot už sedela vzadu. Jenna si sadla dopredu a Natalie dozadu vedľa Margot. Zaviezli Natalie a potom zašli ešte pre mamu do nemocnice. ,,Ahojte, tak ako si sa mala Margot?" Spýtala sa mama. ,,Ja, priam úžasne!" Začala Margot a Jennu ani nepustila k slovu. ,,...Mám šesť nových kamarátiek a zajtra sme sa dohodli, že po škole pôjdeme do mesta!" Vyhŕkla s nadšením. ,,Dobre, koľko potrebuješ peňazí?" Spýtala sa ale bez odpovede vyťahovala z kabelky peňaženku a z nej sto- dolárovku. ,,Diky mami. Predstav si, že dokonca poznajú naše meno. Verila by si tomu? Všetky mi závidia. Všetci vedia že ocko pracuje v tej firme ako manažér." Vravela rýchlo Margot. ,,Nie je začo miláčik zvyšok si nechaj. A samozrejme, že ho poznajú veď sem chodieva často." Povedala mama so sladkým úsmevom. Jenna si všimla, že sa zrazu zamračila. ,,A čo ty Jenna? Dúfam, že si sa správala slušne a neurobila svojej rodine a menu hanbu." Spýtala sa jej mama bez toho sladkého úsmevu. ,,Celkom fajn." Odpovedala jej na to Jenna. ,,Veď preto." Ukončila mama rozhovor. Jenna vedela, že by to iných ľudí rozladilo alebo urazilo. Jej to už tak neprekážalo. Takto sa k nej správali všetci z rodiny. Podceňovaná, podkopávaná, urážaná, často aj bitá. Ale ona to znášala, lebo vedela, že sa im to jedného dňa dvojnásobne vráti. Vlastne to ani tak nevnímala. Časom si na to zvykla a prestala si to všímať.

O týždeň na to si Jenna opäť našla správu: "PRÍĎ K NÁM ZAJTRA O ŠIESTEJ."  Bola to Thalia. Ďalší deň po škole bola nedočkavá čo sa stane a len odrátavala minúty. Nakoniec sa večer po tme vykradla z domu. Nastúpila do okoloidúceho auta a odviezla sa až k domu. Ani nestihla zaklopať a dvere sa otvorili. ,,Ahoj, dnu ani nemusíš ísť." Povedal jej Zenon oblečený len v krátkom tričku a tmavých nohaviciach. Za ním videla Thaliu, ktorá ani nešla von. ,,Prečo?" Spýtala sa trochu prekvapene. Zenon sa na ňu zahľadel. ,,Prišiel čas." Povedal nakoniec v skratke. Jenne doplo, že tým myslel tréning, a tak len prikývla. ,,Ty nejdeš?" Spýtala sa Thalie. Thalia pokrútila hlavou. ,,Budú tam iní, ja sa na to pozerať nemusím. To Jennu trochu zneistelo. ,,Ideme." Zavelil Zenon nedbajúc na nič iné a zatváral dvere. ,,Kde sú ostatní?" Spýtala sa Jenna. ,,Už na nás čakajú." Odpovedal jej a v blesku bol z neho tmavý vlk, ktorý dopadol na biely sneh. Otočil sa na ňu. ,,Mám sa zmeniť aj ja?" Pochopila Jenna jeho pohľad. Vlk prikývol. Zišla dole po schodoch k nemu. ,,Ako?" spýtala sa ho. ,,Pomysli na to a vlk príde sám." Povedal. Jenna zatvorila oči a sústredila sa. Vlk, vlk, vlk, chcem byť teraz vlkom!  Zrazu to pocítila. Závan vetra a....bolesť. Zrútila sa na zem ako hnilá hruška. ,,Au!"Zvrieskla. Počula ako k nej Zenon pribehol. Cítila jeho strach. ,,Čo sa deje?" Pýtal sa zdesene a Jenna počula obavy v jeho hlase. ,,Ako to mám vedieť?" Odpovedala mu trochu uštipačne pomedzi zaťaté zuby. Zrazu ju naplo. Prevrátila sa na brucho a vykašľala krv. Červená tekutina sa pomaly vpíjala do miniatúrnych snehových vločiek tvoriacich snehovú pokrývku. Z domu vybehla Thalia. ,,Čo sa deje?" Pýtala sa aj ona. Zenon pokrútil hlavou a ona videla aké má obavy. Sadla si k Jenne na zem. ,,Kŕč..ten istý kŕč ako minule." Snažila sa im vysvetliť aspoň bolesť. ,,Počkaj, niečo prinesiem." Povedala Thalia a utekala späť do domu. O chvíľu sa vrátila a niečo podávala Jenne. ,,Požuj to." Prikázala jej. Ako to povedala strčila Jenne do úst akúsi bylinu. Jenna to ihneď vypľula. ,,Fuj to je odporné." Znechutene vyplazila jazyk. ,,Musíš to požuť." Vravela jej Thalia. Jenna neochotne začala prežúvať tú gebudzinu v ústach. Bola horká a trpká ale bolesť začala ustupovať, až po chvíli úplne zmizla a ona uvoľnila svoje napnuté telo. ,,Posaď sa ale pomaly." Povedala jej Thalia. Jenna sa pomaly posadila. ,,Lepšie?" Spýtala sa jej . Jenna pomaly prikývla. Trochu sa jej točila hlava. Thalia ju zozadu chytila lebo bola stále akási malátna. ,,Čo to bolo?" Spýtala sa jej. ,,Ak myslíš tú bolesť, je to preto lebo si novo premenená. Ak myslíš tú bylinu, volá sa Mäta Pieporná." Vysvetľovala jej Thalia. Ako ďalšie si pamätala iba to ako ju Zenon vzal do domu.