Fenrirove deti

Match

Po vrátení sa do triedy mali pred sebou ešte pár hodín vyučovania, medzi ktoré patrila aj hodina telesnej výchovy. Nebol to Jennin najobľúbenejší predmet, radšej sa učila o nových krajinách a spoznávala kultúru alebo kreslila. Jedného dňa by isto chcela prezrieť každý kút sveta. Prezatiaľ ale stála v rade na začiatku hodiny. Telesnú mali síce rozdelenú na chlapcov a dievčatá, ale dnes chýbal učiteľ chlapcom, takže museli byť spojení. Všetci chlapci však sedeli na lavičke. ,,Takže..." Začala učiteľka. ,,...nadnes som sa rozhodla, že si zahráte basketbal." Basketbal. Už len to slovo znelo zle. Násilný a kontaktný šport plný bolestných rán od protihráčov. Au. Zaúpela Jenna v duchu pri predstave jednej rany lakťom do brucha alebo inej časti tela. Učiteľka dvakrát zatlieskala rukami. ,,Tak poďme! Rozdeľte sa do dvoch tímov!" Prikázala im. Všetky dievčatá sa ako splašené ovce v stáde premiešali a každá si hľadala tú svoju skupinku kamarátok. Aj Jenna s Natalie si zostali po boku. Nakoniec skončili v tíme proti Vanesse a jej kumpánkam. Po strihnutí dostali loptu Jennine protihráčky. Hra sa tak mohla začať. Učiteľka odpískala prvý polčas. Jenna sa rozhodla najprv zistiť, ako to tu je. Kto je aký a potom sa zapojiť. Na jej prekvapenie vyštartovala prvá Vanessa a prebila si cestu cez Jennine spoluhráčky, až ku košu, kde následne strelila gól. Zaklipkala očami. Nedokázala tomu veriť. Vanessa mala buď také veľké šťastie alebo skutočný talent. Podľa toho, že sa jej Jennine spoluhráčky ani nebránili, usúdila, že skôr talent. Prešla k Natalie. ,,Má fakt taký talent?" Spýtala sa jej. Natalie len prikývla. ,,Je v basketbale a ďalších loptových hrách najlepšia." Odpovedala s pohľadom upretým na Vanessu a jej kumpánky s ktorými si tľapli. ,,Tak je na čase, aby ju niekto predbehol." Vyhlásila Jenna. Natalie si len pochybne odfrkla. ,,Ako to chceš dokázať?" Spýtala sa jej. ,,Kto je v tomto tíme ešte dobrý?" Spýtala sa Jenna obzerajúc sa za seba na svoje spoluhráčky. Boli tam jej spolužiačky Victoria, Olivia a Lauren. ,,Victorii to celkom išlo. Vedela hádzať koše jedna radosť. Olivia je dosť silná na to, aby sa vedela dostať cez ostatné spoluhráčky, lebo je bojovná. Lauren dobre bránila." Objasnila jej Natalie. ,,A prečo hovoríš akoby to už nedokázali?" Spýtala sa Jenna. ,,Stratili nádej. Stratili vieru v to, že voči nej ešte niečo zmôžu." Vysvetlila jej. Jennin mozog začal prepočítavať. ,,Ona ich šikanuje?" Spýtala sa Jenna Natalie. ,,Tak ako každého na tejto škole." Prikývla smutne Natalie. Jenna sa usmiala. ,,Strach funguje najúčinnejšie....ešte jedna vec, ako sa volá tamtá s tými hnedými vlasmi?"

,,Jessica." Odpovedala Natalie. ,,Dobre, ďakujem." Usmiala sa Jenna. Jej hlava vytvorila dokonalý plán výhry. Už ho len stačilo predstaviť jej spoluhráčkam. Pomaly prešla k nim. Videla ich znudené a sklesnuté pohľady. ,,Ahojte, môžem sa niečo spýtať?" Prikývnutie hláv jej stačilo. ,,Šikanuje vás, však? Za to, že ste hrali proti nej a boli lepšie, je tak?" Všetky sklopili alebo odvrátili pohľady. ,,Nikdy ste proti nej nechceli nič spraviť? Nechceli ste proti nej bojovať? Aby zaplatila za to, čo vám robí?" Spýtala sa ich znovu. Stále hľadeli inam len nie na ňu. ,,Nedá sa proti nej nič robiť. Ak budeme hrať proti nej, cez prestávku si nás podá aj s nimi...a navyše, učiteľka jej nadržiava." Odvážila sa chytiť slova Victoria. ,,Tak jej nadržiava, no a čo? My budeme hrať férovo a vyhráme, to vám sľubujem, len stačí, ak sa budete snažiť, kašlite na nich, nič vám nespravia, ak budú vidieť, že sa im viete postaviť. Chcete vyhrávať, nie tak? Prehrávate, až keď sa skutočne vzdáte, tak poďme do toho spolu a ja vám sľubujem, že zvíťazíme, a že sa vás už ony nikdy ani len nedotknú." Vyzvala ich Jenna. S nedôverou sa na ňu všetky pozreli. Ona sa nich len povzbudivo usmiala. ,,Len to skúsme. Nič viac od vás nežiadam." Prosila ich Jenna. ,,Tak...dobre, ja sa pridám." Súhlasila Victoria trochu neisto. ,,Asi by sa jej už zišlo nakopať zadok." Pridala sa aj Olivia. ,,Nemám príliš na výber." Zapojila sa nakoniec aj Lauren. Jenna sa len usmiala. Presne v toto dúfala. ,,Takže, už stačí len jedna vec, plán. Počúvajte ma dobre..." Na to im všetkým rozdala úlohy a stanoviská. ,,Áno, to dáva zmysel...mohlo by to vyjsť." Potvrdila jej slová Victoria. ,,Tak poďme na to." Usmiala sa na nich Jenna. Prikývli a ona sa vydala za Natalie, vysvetliť jej plán. Natalie len s otvorenými ústami sledovala, čo sa za pár minút zrodilo v Jenninej hlave a ako geniálne dokázala prehovoriť dievčatá k hre. ,,No poďme, poďme! Čas na poradu vypršal!" Zakričala učiteľka. Každé dievča z Jenninho tímu zaujalo svoje miesto, pričom každá mala svoju úlohu. Hra bola odpískaná. Vanessa a jej spoluhráčky sa ihneď vrhli po loptu vo Victoriiných rukách. Victoria šla priamo cez Vanessin tím. Jenna, Natalie, Olivia a Lauren boli rozmiestnené po stranách až ku košu. Všetky protihráčky sa zhrkli okolo Victorie, aby vytvorili bariéru, ale to už mala loptu v oboch rukách a prihrávala ju Natalie. Tá ju dostala bližšie ku košu a hodila Lauren. Ľahučko vyskočila do vzduchu a vyhodila loptu ku košu. Prosím, prosím, prosím. Nech padne doňho. Priala si Jenna. A lopta skutočne prešla cez sieť koša. Victoria, Lauren aj Olivia sa zaradovali. Hneď si boli tľapnúť. Jenna s Natalie sa k nim hravo pridali. ,,To bolo skvelé!" Pochválila ich Jenna. ,,Je to aj vďaka tebe, ale ešte sme nevyhrali." Pripomenula Olivia. ,,Tak im poďme znovu ukázať, kým sme." Usmiala sa Jenna záľudne. A tak sa aj stalo. Tentoraz mala ale loptu strana protihráčok. Bola nutná obrana. Victoria šla hneď po lopte aj s Oliviou po boku. Lauren s Natalie zaujali miesto pri koši. Jenna sledovala celú situáciu z povzdialia. Victoria sa s Oliviou naraz vrhli po súperke ako dva hladné vlky po koristi. Nakoniec skončila lopta vo Victoriiných rukách, lenže Vanessa a jej kumpánky sa po nej hneď vrhli naspäť, preto musela loptu prihrať Olivii. Tá ju šikovne chytila a driblovala s ňou ku košu. Tam ju vyhodila vysoko do vzduchu. Lenže netrafila kôš. Skúsili to znovu aj s Natalie. Lopta sa však mala odraziť od obruče. Jenna si vtedy veľmi priala, aby lopta nejakým zázrakom vhupla do koša. A ono sa to stalo. Lopta zmenila svoju dráhu. Miesto toho, aby sa od nej odrazila a vyletela preč, sa jej dotkla ale vhupla do koša. Nikto iný si to však zjavne nevšimol. Všetky dievčatá z Jenninho tímu sa zaradovali, len Jenna sa akosi nechápavo prizerala na kôš. Týmto gólom však získal loptu na začiatku ďalšej hry znovu Vanessin tím. A práve to sa im malo stať osudným. Tentoraz sa Vanessa obrať o loptu nenechala. Miesto toho sa každá z jej spoluhráčok rozbehla proti tým Jenniným. Len Jenna zostala sama, len ona mohla spraviť niečo proti tomu, aby dostali kôš. Neváhala. Vybehla proti Vanesse. Tá  však Jennu lakťom do brucha odstrčila. Jenna spadla na zem. Niekto spoza nej vykríkol. ,,Faul! To bol jasný faul!" Bol to chlapčenský hlas. Učiteľka pískla. ,,Ticho! Upokojte sa a sadnite si, pán Reed!" Zahučala naňho učiteľka. Jenna počula ako na ňu ticho nadáva. Pomaly sa cez bolesť v bruchu nadvihla na lakťoch a zdvihla hlavu so zrakom pred seba ku košu. Videla ako Vanessa vyskakuje a hádže loptu do koša. Lopta sa zakrútila po obvode obruče. Prosím, nie. Prosím, nech to nie je kôš. Prosíkala Jenna v duchu. A ono sa o naozaj stalo. Lopta sa zase odkrútila opačne až von z koša. Učiteľka zapískala. ,,Nevadí, znovu! Penaltu!" Zakričala na ňu učiteľka. Všetci okrem Vanessy a jej tímu sa zháčili a bolo počuť nesúhlasné mumlanie aj na lavičke u chalanov. Nikto však nemohol namietať či protirečiť učiteľke. Jenna sa pomaly konečne zdvihla, držiac sa za stále boliace brucho s bolestnou grimasou na tvári. Prikázala si ale bolesť ignorovať. Zažila aj horšie. Vanessa znovu hodila. Lopta sa znovu priblížila ku košu a Jenna si znovu priala, aby to nebol gól. A ono sa to znovu vyplnilo. Nechápala, či má také šťastie alebo je to niečo nadprirodzené. ,,Jenna!" Zakričala na ňu potichu Natalie, ktorá sa zatiaľ premiestnila k nej. Jenna sa na ňu nechápavo pozrela. ,,Prestaň." Šepla. ,,Ja nič nerobím." Namietla Jenna. Nechápala čo má Natalie za problém. ,,Jasné a ja som jednorožec, čo grcia dúhu. Svietia ti oči." Vysvetlila. A naozaj. Až vtedy si uvedomila, že vidí o niečo ostrejšie. Rýchlo potriasla hlavou, aby sa toho zraku zbavila. Ak viem ovládať loptu, potom viem ovládať hýbanie aj iných predmetov alebo možno aj osôb. Uvedomila si Jenna vzápätí. Ihneď to aj praktizovala. Znovu odrazila loptu preč od koša a zrakom ju premiestnila na druhý koniec telocvične. Lopta letela vzduchom presne tam, kam chcela. Jenna zostala ohromená. Je toto jej skutočná schopnosť? Mala predsa už iné. Skúsila ju na ľudí. Vanessine kumpánky sa ihneď vrhli po lopte a utekali na druhú stranu. Zamerala sa na Jessicine nohy. Predstavila si ako sa potkýňa a padá na zem. A tak sa aj stalo. Jessica zakopla a spadla na zem. ,,Jenna!" Zakričala znovu cez zaťaté zuby Natalie. Jenna sa na ňu len usmiala ako dieťa, čo sa teší z darčekov na Vianoce. Takto dokázala ovládať všetko a všetkých okolo seba. Dokázali by vyhrať vďaka nej. Tak sa aj stalo. Jenna so svojou novo objavenou zručnosťou robila všetko preto, len aby vyhrali. Potkýňala, odrážala a hádzala loptu tak ako chcela. Nakoniec, práve vďaka nej, hoci to ostatní ani len netušili, vyhrali. Výhra bola 10:1 pre Jennin tím. Všetkých päť si ich na konci tľaplo a potriaslo rukami. ,,Boli sme dobré!" Povedala nadšene Lauren. ,,Dobré? Boli sme priam úžasné!" Vravela Victoria. ,,Má pravdu. Musíme to nabudúce zopakovať!" Vykríkla Olivia. Jenna sa len víťazoslávne usmiala. Rovnako sa tak usmiala aj na Vanessu, keď o chvíľu na to prechádzala okolo s ostatnými. Víťazný úsmev na tvári, vystretý chrbát a brada s hlavou vysoko hore. Vyhrali. Vyhrali proti nej. Porazili ju. ,,Nemysli si, že si týmto definitívne vyhrala Marais. Ešte som ti neukázala, kto som." Povedala jej Vanessa s vražedným pohľadom. ,,Nemala si si s nami začínať." Dodala Jessica naštvane a preklínala ju zase tým svojim. Jenna sa znovu len usmiala. ,,Tak to sa ešte uvidí." Keď prešli a odišli až von z telocvične, prišla za ňou Natalie. ,,Mohla si sa prezradiť, vieš čo by to bolo?! Vieš aké riskantné to vôbec bolo?!" Spýtala sa jej nahnevane. ,,Viem a bola som si toho plne vedomá, Natalie." Upokojovala ju Jenna. ,,Ale potrebovali sme to víťazstvo." Dodala. ,,Potrebovali? Alebo si len chcela dokázať niečo im?" Spýtala sa Natalie pozerajúc sa na tri dievčatá, ktoré s nimi hrali. Pred zápasom to boli sklesnuté kôpky nešťastia a teraz? Dievčatá s úsmevom na tvári a radosťou v očiach. ,,Sebe aj im." Odpovedala jej Jenna. ,,Je to len hra." Pokrútila hlavou Natalie. ,,Akoby si nebola rada, že sme vyhrali." Strčila do nej Jenna. Natalie zvesila krútiacu hlavu, aby nebol vidieť jej úsmev. Jenna sa zasmiala. ,,Ja som to vedela." Povedala a vyšli z telocvične do šatní.