Fenrirove deti

Des jours meilleurs seront

Ďalšie ráno sa Jenna zobudila prvá. Cez zastreté žaluzie sa dovnútra veľa svetla nedostávalo, no keď jemne pootvorila oči, všimla si, že sa Natalie tiež pomaly budí. ,,Bré ránko. Čo takto prebudiť tvojich bračekov?" Spýtala sa Natalie rozospato a zívla. Jenna sa usmiala. Mohlo byť tak pol deviatej ráno a podľa toho, čo Jenna počula od ostatných, chalani obvykle spávali aj do druhej poobede, takže toto nebude príjemné prebudenie. ,,Poďme na to." Zavelila a obe sa nejako vyšuchtali von z izby. Jenna si priložila prst na pery a sprisahanecky sa pozrela na Natalie. Počula zvuky z dola. Thalia asi robila raňajky. Chytila kľúčku a pomaly, aby nezavŕzgali, otvorila dvere. Obe tam vcupitali a každá si vzala jedného na mušku. Izba bola rovnako veľká ako tá ich. Na pravej stene boli priečne dve veľké postele. Jedna hneď pri stene kde spal Jacob, druhá o niečo ďalej, ktorá bola Danielova. Pod oknom bola komoda, rovnaká ako u nich z tmavého dreva. Mali tu takisto stolík na ľavej strane ako ona. V podstate to vyzeralo rovnako, až na postele a farbu stien. Tá bola miesto jarnej zelenej, bledo-hnedá. Obaja spali ako zabití. Jacob dokonca jemne pochrapkával. Daniel bol zakuklený v perine ako larva a trčala mu iba hlava so strapatými vlasmi. Jacob bol odokrytý a mal zakryté len nohy. Mal len pyžamové nohavice nad čím sa musela zasmiať, lebo vyzeral dobre, akoby chodil každý deň do posilňovne. Narozdiel od bledého Daniela, on mal pokožku jemne snedú. Svaly na hrudi sa mu napínali pri dýchaní. Pravou rukou si podopieral zozadu hlavu, ako keby len teraz zaspal. Natalie šla k Danielovi a Jenna k Jacobovi. Vymenili si posledné pohľady a šli na to. Jenna odpočítavala na prstoch: Tri, dva, jeden...teraz. Chcela naňho skočiť ale skôr akoby čokoľvek spravila, ju niečo potiahlo dopredu a ona spadla na Jacoba. Ozval sa smiech. Natalie skončila rovnako. Vtedy to Jenne došlo. Oboja boli hore a vedeli o ich pláne. Posadila sa stále na Jacobovi. Na to, že bola inak zima, mal teplú pokožku. ,,Ty bastard..." Vzala vankúš od vedľa a šľahla ho ním po tvári. Jacob sa rozosmial ešte viac.,,Ale, ale sestrička. Nevraví sa náhodou, kto druhému jamu kope, sám do nej padá?" Spýtal sa jej. ,,Mňa aj tak nepremôžeš, som silnejšia." Povedala sebavedomo. O sekundu na to ležala na chrbte pod ním. ,,Čo si to vravela?" Spýtal sa Jacob znovu. ,,Veď máš dvadsať kíl aj s topánkami." Povedala prehliadol si ju. Zavrčala. ,,Povedala som, že skončíš na pitevnom stole!" Skríkla naňho. ,,Incest!" Zakričala Natalie a vyprskla do smiechu. Jej smiech dlho netrval, lebo skončila pod Danielom. ,,Dobre, uznávam, toto je divné." Znechutene sa zagánila. Mala aspoň šťastie, že bol Daniel oblečený.,,No, dievčatká, čo chcete robiť teraz?" Spýtal sa Daniel. Jenna sa na Natalie pozrela. Vymenili si pohľady pod nechápavým ostrohľadom oboch bratov. Potom sa Jenna pozrela na Jacoba a milo sa naňho usmiala. ,,Prepáč braček." Povedala a kopla ho do citlivého miesta medzi nohami. Jacob vypúlil oči a zaúpel. To Jenna využila a prevrhla ho dozadu. Potom z neho zliezla a vzala vankúš. Natalie zase využila nepozornosť Daniela a vyšmykla sa mu. ,,Mal by si si zvyknúť braček, ja vždy dostanem, čo chcem a vždy vyhrám." Povedala Jenna a s Natalie zahájili útok vankúšovej bitky. Chalani sa bránili a nakoniec sa všetci válali po zemi, kým do izby nevtrhol Zenon. Už bol oblečený. Na sebe mal sivé tepláky a čierne tričko. So založenými rukami stál opretý o zárubňu. ,,Keby som vedel, že najmocnejší vlci, akí kedy behali po zemi, zostanú šteňatami, nikdy by som ich neprijal do svorky." Povedal usmievajúc sa. ,,No tak to vďaka Zenon." Povedal Daniel. ,,To oni sa nás pokúsili napadnúť, my sme sa len bránili." Ohradzoval sa aj Jacob. ,,Prosím? Veď ste tu boli prichystaní!" Rozčuľovala sa Jenna. Chalani sa začali smiať. ,,Dobre, už sa upokojte a choďte sa dole najesť." Ako na znak hladu sa ozvalo Natalieno zašvŕkanie v bruchu. Tentoraz sa rozosmiali všetci vrátane Zenona. Postupne sa ale postavili. Jacob pomohol Jenne na nohy a postrapatil jej pri tom blonďavé vlasy s bielymi pramienkami, dlhé po kríže, ktoré mala teraz rozpustené. Zavrčala naňho a s výskokom mu postrapatila tie jeho uhľovo čierne. Jacob s Danielom boli totižto vysoký aj viac ako stoosemdesiat centimetrov. Jenna zrazu už nestála na zemi ale Jacob ju mal prehodenú cez rameno ako vrece zemiakov. ,,Ide sa!" Zavelila vyšiel s ňou z izby. Zenon sa musel uhnúť, aby mohli prejsť. ,,Pusť ma!!!" Kričala Jenna, ale bolo to na nič. ,,Chceš aj ty?" Spýtal sa Daniel Natalie. Tá sa len odtiahla ďalej od neho na znak nesúhlasu. Daniel sa zasmial ale Natalie mu hneď nato skočila na chrbát a mohlo sa ísť. ,,Hééj pomôžte mi!" Skríkla na nich Jenna. Ich ani nehlo. Frustrovane si odfrkla. Rukou si znudene podoprela hlavu. Avšak, namiesto toho, aby šli do kuchyne na raňajky, Jacob zmenil trasu presne opačne - k vchodovým dverám. ,,Jacob, tam ale nie je kuchyňa!" Vykríkla Jenna. Počula, ako sa šibalsky zasmial. Otvoril vchodové dvere a vyšiel s ňou von. Daniel s Natalie na chrbte rovnako tak. ,,No počkať! My za nimi teda rozhodne nejdeme!" Vykríkla aj prekvapená Natalie. Z Danielovho zajatia však už nebolo úniku. Jacob zišiel po schodoch ďalej, kde bol čerstvo napadnutý sneh a jedným hladkým, rýchlym no jemným pohybom ju zhodil do snehu. Ľadovo studeného snehu. Jenna vrieskala od toho chladu. Vrieskala a smiala sa, keď sa v ňom s Jacobom váľali. Po chvíli, keď si uvedomila, že sa na nich vrhli Daniel s Natalie, začali zápasiť. Ona s Natalie a Daniel s Jacobom. Váľali, sácali, ohadzovali sa a gúľali v snehu. Až keď sa na chvíľu od námahy a vyčerpania zastavili, všimla si, že Jacob s Danielom sa nahrávajú ako vlci. Zatiaľ čo Daniela takmer nebolo vidno, Jacobova srsť ostro kontrastovala s bielym snehom. Vyskakovali do vzduchu, skákali po sebe, cerili zuby, chniapali zubami jeden po druhom a vrčali po sebe vo výzvach. Na prvý pohľad krutý boj bol v skutočnosti divadelnou hrou. Natalie sa na nich s Jennou len smiali. Potom sa naraz vrhli doprostred toho boja. Natalie ako havran, Jenna zostala človekom. Daniel s Jacobom po nich štekali. Jenna pred nimi utekala s Natalie nad hlavou. Keď ju obaja dobehli a znovu sotili do snehu, tak sa s nimi znovu len hrala a zápasila. Vyrábala snehové gule a hádzala ich. Oni za nimi behali a chytali ich vo vzduchu. Nakoniec sa Jenna celá premrznutá musela vrátiť do tepla domu. Všetci ju nasledovali. Keď vošli dnu, Zenon nad nimi len prevrátil očami a pri pohľade na Jennu, sa zhrozil. Vbehol rýchlo niekam do obývačky a vrátil sa s dekou. ,,Thalia ťa takú premrznutú nesmie vidieť. Ste normálny? Chcete prechladnúť a ochorieť??!" Skríkol po nich nahnevane a trochu vyplašene. Bolo vidno, že sa o nich bál. Jenna sa naňho len usmiala. ,,Neboj, máme silnú imunitu." Povedala upokojujúco. Jemu to však akoby nepomohlo. ,,Dobre ty imunita, choďte sa konečne najesť." Prikázal im. ,,Rozkaz, pane!" Zasalutovala mu Jenna pohotovo. S úsmevom nad ňou pokrútil hlavou. Odrazu ju niekto zozadu vzal na ruky, ako nevestu- Daniel. ,,Aj ja mám právo na svoju sestru." Zazrel po svojom bratovi, ktorý po ňom škaredo pozeral. ,,Tak poďme, princezná." Povedal s úsmevom. Keď vošli do kuchyne, Thalia tam stála a pobavene sa na nich pozerala. Jenna pretočila očami. Daniel ju položil až pri stole. ,,Ďakovať za taxík nemusíš." Povedal a sadol si po jej ľavej ruke. Jennine miesto bolo to, kde sedela aj predtým, čiže za vrchom stola napravo mala dvere do kuchyne. Natalie si sadla po jej pravej ruke a Jacob oproti nej. ,,Čo to dnes bude?" Spýtal sa nadšene Daniel Thalie. ,,Palacinky!" Vykríkla rovnako nadšene. ,,Juchuuuu!" Zakričala Jenna radostne. Palacinky sa rovnali jej najobľúbenejšiemu jedlu. Tento deň začínal úžasne! ,,Thalia...niečo z čoho sa aj viem najesť?" Spýtal sa Jacob zničene. ,,Palacinky sú pre baby, my sa potrebujeme poriadne najesť." Pridal sa Daniel. ,,No prosím vás, čo si o mne myslíte? Že tu budem variť na desať spôsobov?" Spýtala sa ho podráždene. Potom si odfrkla. ,,Máte šťastie, že Zenon neznáša palacinky." Povedala a Jacobovi s Danielom sa rozjasnili tváre. Jenna si všimla dva taniere s palacinkami na linke. Zdvihla sa a uchmatla ich. Jeden dala sebe a druhý Natalie. Potom Thalia položila dva taniere s omeletou pred Daniela a Jacoba. A že toho bolo. Všetci sa pustili do jedenia. Bolo to úžasné. Po jedení sa išli všetci prezliecť do niečoho domáceho. Počas toho zazvonil dole zvonček a nemohol to byť nik iný, než Archie s Lukasom. ,,Ahojte!" Pozdravila ich šťastne Jenna, keď schádzala zo schodov. Lukas bol pred vchodom do obývačky. Natalie sedela na gauči s nohami pod sebou do jednej strany a niečo ťukala do mobilu. Jacob bol hore a Daniel bol zotročený Thaliou a musel jej naškriabať zemiaky. ,,Čo sa ti stalo? Dnes máš nejakú veselú náladu." Ozval sa Lukas s úsmevom. ,,Snažíš sa tým niečo naznačiť, Lukas?" Spýtala sa ho, keď k nemu prišla bližšie a vymenili si pohľady. ,,Nie, vôbec nič." Zatváril sa nič nevediac Lukas. Dala mu päsťou do ramena a išla si sadnúť k Natalie. ,,Čo to tam zase robíš, Nat?" Spýtala sa jej a nakúkala jej cez rameno. ,,Ale nič, len sa hrám." Zaklamala. Jenna si všimla, že sa Natalie nehrala a aj meno, s kým si posielala správy. ,,No to určite! Videla som to! Prečo si s ním píšeš? Vieš, čo by sa mohlo stať?" Spýtala sa vyplašene Jenna a postavila sa. Na disleji videla Samovo meno. ,,Neboj sa, nie je ako jeho otec, píšeme si už dlhšiu dobu a vieme o sebe. Tak sa upokoj. Nevie kde sme a ani mu to nepoviem, ak ti ide o to." Nahnevane na ňu pozerala Natalie. ,,Dobre, ja len nechcem, aby nám sem vpochodovalo komando štyridsiatich lovcov." Bránila sa Jenna. Natalie zvesila plecia. ,,Prepáč ja len...on nie je ako oni. Nechce to robiť. Dokonca ho strašne mrzelo, keď ťa chytili...nechce byť taký...zlý a krutý. Chce byť normálnym chalanom." Vravela jej Natalie. ,,A ty mu to veríš?" Spýtala sa Jenna. Natalie prikývla. ,,Aj tebe som verila. Ste si vlastne dosť podobní. Máte rovnakých rodičov a nepáčia sa vám." Nad tým sa musela Jenna zasmiať. Áno, svojich rodičov naozaj nemala rada a popravde povedané...už ich nikdy nechcela vidieť. Tak podlo a odporne sa jej zbaviť. Predať ju. Predať vlastnú dcéru? To sa nerobí. A Sam...musel byť naňho rovnako vyvíjaný tlak. Nútia ho robiť to, čo sám nechce. Hmm...možno, keby mu bolo treba pomôcť, aj by to spravila. Veď to tak už raz urobila a neľutovala to. On jej pomohol tiež, keď svojmu otcovi zatajil nemilé prekvapenie v podobe vlčej nevesty. Musela sa zasmiať, keď si spomenula na jeho výraz v deň, keď k nim prišli. Úsmev však zmizol, keď si spomenula, čo sa stalo potom. Nebyť Zenona a Thalie, bola by niekde uväznená alebo pri najlepšom mŕtva. Vlastne sa im ešte ani nepoďakovala. A tu sa vynorila ďalšia otázka. Chrobáka, ktorého mala v hlave už dlhší čas. Prečo to robia? Majú ju naozaj radi, a to až tak, že sa o ňu starajú priam ako o vlastnú dcéru? Alebo je to všetko len podvod a oni ju chcú nejakým spôsobom využiť. Jej schopnosť sa prejavila len teraz a bola vraj naozaj mocná. Ktovie, čas ukáže. Zatiaľ im ale bude veriť, alebo robiť to, čo sama pokladá za správne. Po tom, čo je spravili rodičia, nebude vedieť naozaj dôverovať nikomu. Z myšlienok ju teraz vytrhla ruka mávajúca pred tvárou. Pokrútila hlavu na zahnanie všetkých myšlienok. ,,Zem volá Jennu!" Zakričala Natalie. Jenna sa na ňu otočila. ,,Čo?" Spýtala sa jej. ,,Nič, len ťa volajú." Odpovedala jej Natalie. Otočila hlavu k vchodu a naozaj. Stáli tam Archie, Zenon a Lukas a nechápavo na ňu hľadeli. ,,Len som sa zamyslela." Rozhodila rukami. Keď išla za nimi, Natalie ju zastavila tým, že ju chytila za ruku. ,,Nevrav im to, prosím. Nikomu." Žiadala ju. Jenna len prikývla. Nemohla predsa zradiť najlepšiu kamarátku. Iní takí mohli byť, ale ona nie.