Fenrirove deti

Combat

Jenna bežala ako rýchlo to len šlo. Nevedela, či bude ešte môcť pomôcť. Dúfala, aby to tak bolo- aby boli ešte všetci živí. Pomohla Natalie so Samom, a potom utekala za ostatnými. Laby ju niesli. Boli ešte lepšie ako jej polovlčie nohy. Po tom, ako uhryzla Sama, sa začala meniť. Zmenila sa na vlka. Ozajstného, nefalšovaného vlka s huňatou, žiarivo bielou srsťou, štíhlym atletickým telom a silnými svalmi pod kožou. Keď zbadala svoj odraz v Natalienich očiach, zbadala najskôr svoje oči- purpurovo svietiace oči. Po tvári si zbadala akési znaky a špirály podobné tým, aké mal Zenon na svojich ušiach, no tie jej boli rovnako fialové, ako jej oči. Najprv nechápala, čo sa stalo. Natalie na ňu vyjavene zízala svojimi doposiaľ uplakanými očami. ,,Jenna, ty...ty si...ty si vlk." Vravela jej. ,,Vidím." Odpovedala jej. Natalie ešte väčšmi vypúlila oči. ,,A vieš aj rozprávať." Povedala užasnuto. ,,Nemáme čas, Natalie. Vyriešime to neskôr." Odpovedala jej na to Jenna a následne jej pomohla dostať Sama do domu.

Potom sa vydala späť do lesa za ostatnými. Ak im niečo urobia alebo urobili, zabije ich. Zabije ich všetkých do poslednej nohy. Bola pomstou. Pomstou za to, čo si všetci vytrpeli. Bolesťou, ktorú prežili. Bola dcéra ničiteľa, požierača, tak sa podľa toho bude aj správať. Konečne prišla na čistinu a prezerala situáciu. Tí ľudia sa na to, nazývať ľuďmi ani nemali právo. Zenon bojoval s niekoľkými naraz. Mohli byť šiesti. Vedela, že si sám poradí. Hatimu so Sköllom žiarili oči. Čo nevidieť použijú svoje schopnosti. Zatiaľ bojovali bok po boku a kryli si chrbty. Tak, ako aj mali. Archie ležal spútaný na zemi, ale žil. Lukasa práve zložili k zemi. Videla, ako sa krvopotne bránil. Bil sa, ako o život. Tu aj o život predsalen šlo. Nakoniec našla Thaliu a srdce jej vynechalo niekoľko úderov. Všetci boli dobití a doráňaní, ale Thalia...Thalia mala niekoľko guliek v sebe, z rán sa jej valila krv. Ležala na zemi. Jenna vedela, že sa vzdáva života na tejto planéte. Nad ňou stál starší lovec s nožom v ruke. Spoznala v ňom Ryana- brata Samovho otca. Čakal, či zomrie sama, alebo jej má na onen svet pomôcť.

V momente, keď vystúpila na spadnutý kmeň, sa na ňu všetci pozreli. Všetci akoby zastali vo svojej činnosti, ktorú robili a pozreli sa na ňu. Tak a dosť bolo zabíjania vlkov! Nikto im tu už nebude ubližovať. Lebo ona bola najmocnejšou bytosťou chodiacou po tejto zemi a v tomto lese. Jedine ona im mohla pomôcť. A rozhodla sa pomôcť Thalii. Ako sa opovážil sa k nej niekto takto správať? Vzbĺkol v nej hnev. Nezastaví sa pri zabíjaní- bude trhať do posledných kúskov mäsa a spôsobovať bolesť, akú zažili oni. Za to, čo im spravili. Pomaly a ladne ako mačka sa pohla a prekročila kmeň stromu. Pomaly sa približovala k lovcovi stojacom nad Thaliou. Pozerala sa mu priamo do očí. Vychutnávala si jeho strach a neistotu. Bola pomstou, po ktorej dlho prahla. Všetci jej zaplatia. Všetci do posledného lovca na Zemi.

Muž nevedel, čo robiť. Blížilo sa k nemu zviera zoslané ktovie odkiaľ. A nemalo v sebe štipku ľudskosti. Myslelo len na smrť, bolesť a utrpenie. Na pomstu. Moc a sila z neho vyžarovali na metre ďaleko. A že ich malo. Ale ako sa proti tak mocnému stvoreniu brániť? Nijako. Vedel, že samotná smrť prichádza. Jenna sa zastavila meter od neho. Hlavu mala v úrovni s jeho bruchom. Zlostne zavrčala a otočila hlavu dohora do pravej strany, pričom odhalila tesáky. Biele ako sneh, ostré ako čepeľ čerstvo nabrúseného noža, vraždiace, ako pohľad ich majiteľky. Otočila hlavu do pôvodnej polohy. Tak oni sa im opovažovali ubližovať? Chyba! Povolala mágiu k sebe a vytiahla mu nôž zo zovretej dlane. Všetci ich v tichosti sledovali a čakali, ako zareaguje. Nôž vrhla vzduchom. Rotoval ním niekoľko metrov, až sa zapichol do kmeňa stromu.

V stotine sekundy sa zaprela do silných zadných nôh, ktoré ju vyniesli do vzduchu a skočila po lovcovi. Vykríkol, keď mu zuby zaborila do hrdla. Trhla hlavou a roztrhla ho. Muž kričal od bolesti a ona sa mu znovu zakúsla do už teraz roztrhaného krku. Až keď bolo dielo dokonané, pozrela sa na ostatných. Mali hrôzu v očiach. A to aj vrátane vlkov. Z papule jej tiekla krv. Jej biela srsť bola poškvrnená krvou. Na tvári mala šialený výraz a otočila sa k Thalii. Sklonila k nej hlavu a oblízla ňufák, ako keď matka čistí svoje vĺča. ,,Môžeš sa postaviť?" Spýtala sa jej. ,,Neviem, ale pokúsim sa o to." Odpovedala jej. Pomohla jej vstať. Jenna vedela, že sa drží sotva na nohách. Potrebovala už ráno, aby ju mohla odtiaľto dostať aj s ostatnými. ,,Zvládneš sa dostať k tam tomu stromu?" Spýtala sa jej znova. Thalia nič neodpovedala, len vykročila k miestu, kam ukazovala. V strede cesty sa ale otočila na Jennu. ,,Nemsti sa. Nič tým nevyriešiš." Povedala jej. Jenna ju chvíľu pozorne sledovala, no nič jej nato nepovedala.