Fenrirove deti

Attouchement le mort

Bol blízko. Keby nemala zostrený sluch jeho kroky by ani nepočula. Pomalé zakrádanie. Bolo počuť ako sneh vŕzga, keď sa stláčal pod jeho váhou. Malým problémom bola jej premena. Nemohla sa biť alebo brániť, ak nebola premenená. Tak ju spustila. Kroky sa kúsok od čistinky bez stromov zastavili. Pozrela sa smerom odkiaľ kroky počula. Medzi krovím zbadala hnedé oči a sivo-modrú srsť. Oči však nehľadeli na ňu, ale na niečo pri jeho labách. Myslela si, že to vzdal, keď zrazu zdvihol hlavu, pozrel na ňu s vražedným pohľadom a s revom vyskočil z krovia. Zdalo sa, akoby niečo preskočil. Dopadol do snehu. Mal útočnú pozíciu. Laby naširoko od seba. Chvost vysoko vztýčený. Odhalené biele tesáky a v očiach nemilosrdný výraz smrti. Pozrel na ňu s rovnakým výrazom. Čas bojovať. Povedala si, keď vietor prinášajúci mágiu dovjal a ona pretrhla povrazy zväzujúce jej ruky. Vrhla sa na najbližšieho z lovcov. Archie spravil to isté. ,,Preskočil drát!" Vykríkol niekto. Zazneli výstreli. Neobracala sa za nimi. Verila Archiemu, že sa im nejak vyhne.

Lovec bol mladý a nechcela ho zabiť. Nikdy by tak vážne nikomu neublížila. Len v situácii núdze. Tou bola ochrana najbližších. Dokázala by krvilačne zabíjať. Horšie ako Lukas. Občas ju to desilo. Teraz však nebol čas rozmýšľať, ale konať. Skočila naňho a kopla ho do hrude. Puška mu spadla do snehu. Vrčala naňho, lenže to ho nevyplašilo. Vytiahol menšiu zbraň. Pevným stiskom mu chytila ruku a zaryla mu do nej pazúry. Vykríkol od bolesti a pustil aj zbraň. Zostávalo mu posledné- nôž. Jenna sa zamračila a uskočila pred ostrou čepeľou dlhou niekoľko desivých centimetrov. Nie ďaleko, lebo ju zozadu schytil iný lovec a prekrížil jej ruky za chrbtom. Teraz sa usmieval lovec s nožom. Išiel jej zasadiť smrtiacu ranu, keď sa ako čierny blesk z neba zniesol čierny havran a jeho krákanie znelo v tej chvíli ako najkrajšia pieseň, ktorú Jenna kedy počula. Nebola si istá, či je to Natalie ale niečo jej navrávalo, že áno. Tento havran mal po celom tele žiariace biele špirály, podobne ako Zenon či Owen. Prudko sa vrhol na lovca. Zaútočil mu na tvár a oči. Lovec sa zvalil na zem. Nebol čas strácať čas. Vyšvihla sa hore, pričom použila lovcovu silu. Prekoprcla sa zaňho a s jeho vlastným obuškom, ktorý vytiahla spoza opaska mu zasadila silný úder do temena hlavy. Dúfala, že to nebola smrteľná rana a behom si našla nového lovca. Nestihol vystreliť. Šmykla sa po kolenách na snehu a pri prechádzaní okolo neho mu vzala z púzdra nôž. Za ním sa postavila na nohy. Zabodla mu nôž do miesta medzi lopatkou a ramenom. Muž zreval od bolesti. Následne nôž rýchlo vytiahla a zabodla zozadu do stehna. Sama nevedela, kde tú silu a triky berie. Poobzerala sa. Naľavo bol havran. Lovec, ktorý sa ju pokúsil napadnúť s nožom teraz ležal na zemi. Havran stál na jeho hrudi a zobákom mu vytrhával tkanivá a svaly až z neho vytekala krv. Jennu striaslo od hrôzy. Dúfala, že je aspoň mŕtvy, no istá si tým nebola. Každopádne, havran nemal zľutovania. Priamo o dvadsať metrov pred ňou bol v boji Archie. Blízko neho ležal mŕtvy lovec. ,,Zabite ho!" Kričal Sean. Do priameho boja ale nešiel, až mala Jenna pocit, že sa bojí a skrýva sa za svojimi dvoma kumpánmi. Archie vrčal a trochu aj štekal. Lovci naňho mierili a strieľali puškami, ale on sa výstrelom obratne uhýbal ako mačka. Pomaly, no isto postupoval vpred. Ani jeden náboj ho netrafil, tak rýchly a mrštný bol. Bolo to až nadprirodzene rýchle. Keď bol pár krokov od dvoch lovcov, zubami schytil pušku jedného a otočil sa tak, aby bol medzi oboma lovcami, pričom jeden lovec strieľať nemohol, lebo mu pušku držal Archie a druhý, lebo by poranil druhého. Všetko to ale urobil tak rýchlo, že muž, ktorému pušku chytil strieľal do Archieho ale výstrel padol proti druhému lovcovi, čím ho zabil. Potom zubami rozdrvil hliníkovú hlavicu akoby to bola plastová fľaša. Hlaveň sa skrčila a ohla. Vrhol sa na lovca. Ten utekal za svojim veliteľom. Obaja bežali k autu. Túto svorku aj akciu hlboko podcenili. Archie sa za nimi rozbehol a Jenna tryskom tiež. Sean nastúpil na miesto šoféra a lovec na korbu. Odrazu ale lovec vybral pušku o veľkosti malej rakety či torpéda. Jenna si všimla, že je niečím iná a Archie asi tiež, lebo prudko zastal. Lovec namieril puškou na Archieho a vystrelil. Ozval sa dunivý zvuk výstrelu. Pri výstrele z pušky dokonca vyšlo aj pár iskier. Havran vyletel nad svoju korisť. Jenna vedela, že to Archieho zabije. ,,Nieee!" Vykríkla a vystrela ruku za Archiem, v snahe pomôcť mu. Od prstov nôh, cez brucho a trup, po špičky prstov na rukách až po končeky vlasov ňou prešiel akýsi druh chladu. Už sa naučila, že týmto chladom je sprevádzaná mágia. V tom momente sa pred Archiem zjavil akísi matne priehľadný štít, ktorý vyzeral skôr ako keď sa priamo zrazia chladný a horúci vzduch. Guľka doň narazila a Archiemu sa tak nič nestalo. Hoci svoj pôvodný cieľ streľa netrafila, obrátila sa doprava a namierila si to priamo k Jenne a než by si Jenna stihla vôbec uvedomiť čo sa stalo alebo čo sa deje, jej guľka prešla cez hrudník ako cez polyestyrén. Zviezla sa najskôr na kolená a potom na štyri, pridržiavajúc si rukou miesto, kde jej guľka prešla telom. Celým telom jej prešiel mrazivý chlad. Všímala si ako jej krv steká, kvapká a padá do snehu a táto červená tekutina sa vpíja do bielunkého snehu. Pozerala sa na to ešte v momente keď k nej zozadu prišiel Lukas. Uvedomila si, že ju to nebolí. Stratila cit? Takto vyzerá smrť? Už po toľký krát si po ňu prišla. Tentokrát už ale bude úspešná, tým si bola istá. Nebolo to také zlé. Všetci si predstavovali, že smrť je hrozná a báli sa jej, ale pre ňu nebola. Bola skôr vykúpením. Bola spokojná, že jej život skončí práve takto. Ochránila svojho blízkeho. Toho, ktorého mala rada. Potom sa otočila k Lukasovi a chytila sa jeho čiernej srsti. Pozrela sa mu do očí a videla v nich zdesenie, smútok a nakoniec hnev. Videl jej spomienku. Chcela, aby vedel, že je mu vďačná. Chcela, aby videl aký bol jej život v niektorých momentoch krutý a mohol to porozprávať ostatným. Ukázala mu však aj moment, kedy bola šťastná. Pozerala sa naňho ešte v momente, keď sa jeho oči zmenili z tmavej sivej na krvavo červenú. Tmavá sivá, ktorá prešla cez hnedú do červenej až bordovej. Krvavo červenú, ktorá ale nemohla prekonať tú Jacobovu. Táto však bola prísľubom pomsty. Potom ho ešte naposledy objala okolo krku. Nezomrie sama. Je v blízkosti niekoho, koho si celkom obľúbila aj za tak krátky čas. ,,Ďakujem." Šepla mu do hebkou srsťou pokrytého krku. ,,To nič. Rozumiem ti." Povedal ticho až ho skoro nepočula. Usmiala sa. Konečne niekto. A svet už po niekoľkýkrát v jej krátkom živote zahalila tajomstvom opradená tma. Tma, čo ju vykúpila zo života plného strachu a bolesti. Tma, čo ju zachránila pred krutým svetom. Tma, čo privodila jej životu koniec. Tá tma bola prezývaná smrťou.