Fenrirove deti

Dîner

Keď Jenna prišla domov, neváhala a vyprázdnila si tašku. Nahádzala do nej toľko oblečenia, koľko sa tam len zmestilo. Nezabudla ani na deku, ktorú našla v úložnom priestore pod matracom. Fľašu napustila vodou z kohútika a z kuchyne ukradla pár keksov, tyčiniek a čokolád. Nevedela ako dlho bude preč. Mobil...bude ho musieť nechať doma. Zaheslovala ho, aby sa doňho nedostali. Baterku našla v jednom zo zásuviek v kuchyni. Bundu, topánky, rukavice, čiapku, šál a čižmy si vzala hore a dala k batohu. Batoh si ukryla za posteľ. Ešte ale chýbala jedna vec, lenže tá sa zháňala ťažko – peniaze. Musela ukradnúť nejaké peniaze z peňažanky svojej mamy. Jej mama a otec ešte neboli doma. Prídu spolu. Pripomenula si. Margot bola na tanečnom krúžku. Využije príležitosť na večeri. A tak aj urobila. Turnerovci prišli po šiestej aj so Samom. Nebola pri tom, keď vošli dovnútra. Zišla, až keď ju zavolala mama. Ešte keď bola na schodišti, pohľadom najskôr skĺzla ku kabelke, ktorá bola pohodená na pohovke. Dobre sa pripravila na to, komu sa následne pozrie do očí. Nebude sa ho báť. Nedá na známosť strach. Ten, kto by sa mal báť je jedine on. Ona bola predátor, z ktorej spravili korisť. Spravili však chybu. Čo za predátora by sa nebránilo? A čím boli bez svojich zbraní proti od prírody vraždiacich strojov? Veľké nič. Ona bola predátor. Ona bola nebezpečná. Ona bude zabíjať a mstiť sa ak by niečo spravili. A oni sa budú báť. Tak pozbierala svoju malú odvahu a zdvihla hlavu tak vysoko, ako to len šlo, v znamení hrdosti, nie hanby za to, čím bola. Potom sa vystrela úplne a pozrela sa do očí toho, kto ju len pred pár dňami väznil a chcel zabiť. Jej tmavo - modré oči sa stretli s tými hnedými. Samov otec si ju už stihol všimnúť. Hľadel na ňu akoby videl ducha. Mala chuť sa pri tom zasmiať, ale potlačila smiech. Hnedé vlasy aké mal aj Sam mal nakrátko zastrihnuté a oči mu blúdili po nej. ,,Dobrý večer, pán Turner." Pozdravila ho so záľudným úsmevom Jenna a ladne pomaly kráčala dole po schodoch. Zvyšní členovia jej "rodiny" sa s nimi už stihli zoznámiť, ako si všimla. Videla ako sa Sam nenápadne usmial pri pohľade na ňu a pokrútil hlavou. Mama ju prinútila obliecť si voľnú bielu blúzku s áčkovou čiernou sukňou. Na krku mala náhrdelník s kvetmi z ónyxových drahokamov. Turner zamrkal. ,,Dobrý deň, slečna." Odzdravil ju, keď bola pri ňom a podávali si ruky. ,,Deje sa niečo, alebo ste len prekvapený, že ma vidíte? Myslela som si, že ste boli dohodnutí s mojimi rodičmi, o tom, že sa večere zúčastním." Znovu zamrkal, keď mu jemne stisla ruku. ,,Iste, isteže sme boli dohodnutí, ale...prekvapil ma váš vzhľad." Jenna sa na seba pozrela. ,,Je to príliš nevhodné oblečenie, pre túto večeru?" Spýtala sa ho znovu. ,,Ale nie drahá, máte veľmi dobrý vkus." Ozvala sa žena za ním. Skoro ju striaslo pri tých formálnych slovách. Ako keby boli v sedemnástom storočí. Vedela ale, že jej mama tak rada rozprávala.,,Ďakujem, vlastne som si to nevybrala ani ja, ale moja ctená matka." Priznala Jenna a podávala jej ruku na pozdrav. ,,Veľmi ma teší, rada vás spoznávam. Matka vás berie ako veľký vzor." Povedala Jenna, keď si podali ruky. ,,A ty musíš byť Sam." Otočila sa k nemu. Prikývol. ,,Teší ma, Jenna." Pozdravil ju, podali si ruky a chvíľu sa na seba dívali. Vymenili si pohľady a Jenna sa naňho prefíkane usmiala. ,,Dobre, už by sme sa mohli presunúť k stolu." Navrhla im jej mama. ,,Myslím si, že je to skvelý nápad." Súhlasila s ňou pani Turnerová. Jedlo bolo prichystané na stole - pečený moriak a prílohy. Zemiaková kaša, pečené zemiaky, ovocné a zeleninové šaláty. Všetci mali naliate červené víno dopolky pohárov. Mali dokonca presne určené, kde si kto sadne. Stôl bol našťastie tak veľký, že sa k nemu zmestilo osem osôb. Jej otec s Turnerom sisadli oproti sebe za vrchy. Jej otec na ľavo, po pravej ruke mal mamu, po ľavej Margot. Jenna sedela vedľa Margot z jednej strany a pani Turnerovejz druhej. Sam sedel oproti Jenne. Jenna si naložila malý kúsok mäsa a šalát. ,,Musím povedať, že ten moriak je veľmi chutný, mimo iného." Poznamenala Samova mama. ,,Ďakujem. Recept mi poradila jedna známa, ktorá tu žije dlhé roky." Klamstvo. Žiadny známy tu nežili a recept hľadala na internete. ,,Tak to mi ho budete musieť ukázať. Je to veľmi chutné, ešte raz."Jennina mama uznanlivo prikývla. ,,Kam chodíš do školy, Jenna?" Spýtal sa mimovoľne Samov otec. Sam stuhol a prestal prežúvať. Jenna sa ale nedala vyviesť z miery. ,,Nakoľko v oblasti niekoľkých kilometrov je najbližšia len jedna, tak chodím na strednú tu neďaleko Talkeetny." Odpovedala mu. ,,Tak to ste sa museli dnes so Samom stretnúť." Povedal Samov otec prezieravo. Jenna ale pokojne a chladne odvetila: ,,Tak to som si ho nevšimla...mala som dosť naponáhlo, písala som totiž veľa písomiek. Nezaujímam sa príliš o to, kto je v škole nový a kto nie." Na znak pochopenia prikývol. Aspoň trochu jej to zhltol. Večera pokračovala v tichosti. Jenna dojedla prvá ale aj keď jedla, všímala si Samovho otca, ako na ňu očkom pokukuje. Po tom, čo dojedli všetci, ponúkla sa, že odnesie taniere, a tak sa aj stalo. Odniesla ich k dresu. ,,Myslím si, že je čas na pár podpisov." Ozval sa Samov otec. ,,Isteže." Pritakal jej otec. ,,Máte po ruke pero?" Spýtal sa ho. ,,Jenna?!"Zakričal na ňu otec. ,,Áno?" Spýtala sa ho. ,,Dones prosím ťa nejaké pero." Požiadal ju. ,,Dobre! Mami, nemáš nejaké v kabelke?" Spýtala sa jej. ,,Mohla by som mať." Zakričala jej späť.Rýchlo pri hľadaní vytiahla sto - dolárovku, zapla peňaženku a zastrčila si peniaze pod gumu sukne. Ešte našla pero na dne kabelky. Prišla k stolu.,,Ach, ďakujem ti." Vravel jej s falošným úsmevom otec. ,,Nemáš za čo." Odpovedala mu slušne. ,,Jenna, miláčik, sadni si." Prikázala jej mama a ona si išla sadnúť. ,,Ešte podpis sem." Ukázal mu Samov otec a on to podpísal. ,,Môžem sa spýtať, čo to vlastne je?" Spýtala sa prihlúplo, akoby o ničom nevedela. ,,To je súhlas s tým, že môžeš ísť s Turnerovcami do Afriky, aby vás mohli so Samom zosobášiť." Povedala jej sladko s očarujúcim úsmevom mama. Takže takto to malo byť. Ona nemala vedieť o ničom až do poslednej chvíľky. ,,Č-Čože?" Hrane sa koktavo a bojazlivo spýtala. ,,Jenna, ty si si naozaj myslela, že budeš navždy bývať s nami? Alebo, že by si si našla niekoho, a potom sa odsťahovala? Prosím ťa, kto by ťa chcel." Vravela jej so škodoradostným úsmevom na tvári mama. ,,A-ale..." Znovu koktala Jenna s prekvapenou, ustráchanou tvárou a pozrela sa pritom na Turnera. Ten sa usmieval. ,,Je načase spojiť dva lovecké rody." Povedal jej otec. Tentokrát sa jej zreničky rozšírili od ozajstného strachu. Lovecké rody. To znamenalo jedno. Bola z rodiny lovcov.,,Ako to myslíš?" Spýtala sa ho. Jej otec sa na ňu pozrel. ,,Tvoji predkovia z mojej strany boli lovci. Lovci vlkov. Je to rodinná tradícia. Aj ty máš v sebe túto krv. Krv lovca aj keď si nebola príliš veľkým šťastíma úspechom." Zazrel po nej. ,,Nechápem, prečo ste niečo nespravili...prečo nešla mama na potrat alebo...ma jednoducho nedali do sirotinca." Nechápala Jenna. Trápilo ju to už dlho, možno dostane odpoveď. ,,Lebo také sú naše zákony. Lovec sa nesmie vzdať svojho dieťaťa ani ho zabiť." Odpovedal miesto neho Turner. Jej otec len prikývol. Takže aj oni majú isté zákony. ,,Roel, mali by ste ale vedieť jednu vec." Škodoradostne sa na Jennu usmial a jej srdce zamrelo od strachu. ,,V jej žilách koluje aj iná krv ako tá lovecká. Je to krv nepriateľa lovcov. Oháv a oblúd, ktoré sa my, dobrí lovci snažíme zabiť, kvôli tomu, že sú nebezpečné a zlé pre tento svet. Predátor, z ktorého sa stala korisť." Uškrnul sa. Jej otec sa naňho neveriacky pozrel. ,,Ako to myslíš?" Spýtal sa ho. ,,Myslím to tak,..." Turner sa naňho otočil s vážnou tvárou. ,,...že tvoju dcéru uhryzol vlk a stala sa jednou z nich." Vysvetlil.