Fenrirove deti

Fenrir apparaît

Dni postupne plynuli a prípravy vrcholili. Všetko bolo naplánované do posledného detailu. Dokonca tu bol aj plán B. Celý proces sa mal uskutočniť v pondelok. Dokonca to, ako Jenna predpovedala, vyšlo na spln. Všetci boli od rána nervózny. Večer sa malo všetko začať. Každý sledoval čas. Hodina po hodine ubiehali ako voda. Až kým nebolo päť hodín a na Aljaške v meste Talkeetna, zapadlo slnko. Nastala tma. Oblohu osvetľoval len mesiac v žiarivom splne. Po oblohe boli rozsypané hviezdy, ako zrnká piesku. V lese bolo ticho. Akoby všetci vedeli, čo sa ide dnes diať. To Jennu celkom znervózňovalo, no na druhej strane ju to upokojovalo. Pripomenulo jej to ticho pred búrkou. No ticho nebolo jediné, čo cítila. Bolo v tom aj niečo iné. Cítila prázdnotu a zároveň silu, cítila, že sa dnes niečo stane. Len nevedela, či to niečo bude dobré alebo zlé. Možno si to celé namýšľala, ale niekde v hĺbke srdca vedela, že to tak nie je. Dnes v noci sa stane niečo, čo nikto nebude čakať a čo zmení ich životy. Minimálne ten jej. Pomedzi vysoké ihličnany sa svetlo z mesiaca dostávalo len ťažko. No vďaka ostrému zraku videli všetci priam dokonale. Prvýkrát videla premenu ostatných. Keď svetlo z mesiaca vstúpilo do domu a osvietilo ich, všetci šiesti započali premenu. Natalie si s Owenom zatiaľ posedávali v obývačke na gaučoch. Neboli nijak obmedzovaný v tom, kedy sa premeniť.

Z čoho bola ale Jenna veľmi prekvapená bolo, že naozaj nikoho premena nebolela. Ani ju. A za to bola obzvlášť rada. Už sa nemusela krčiť v rohu a zvíjať sa na zemi. Začalo to od najmenších detailov. Oči, zuby, pazúry, predĺžovanie a zmenšovanie končatín, až po narastenie srsti a chvosta. Celé to sprevádzalo ostré svetlo ako slnko. Nakoniec, keď toto svetlo postupne zhaslo, každý z vlkov otvoril oči a tie žiarili ako diamanty. Jej narástli uši, tesáky, pazúry a chvost. Zaostril sa jej zrak, zlepšil čuch. Na sluch si už zvykla. Keď otvorila oči aj ona. Žiarivo sa usmiala na svojich vlčích spoločníkov v kuchyni. Šesť veľkých vlkov. Šesť vlčích párov očí. Každé inej farby. Každé výnimočné. Všimla si ale rozdielu medzi Thaliou a ostatnými. Bola menšia a to podstatnejšie. Ostatní boli robustnejší a aj vyšší. Napriek tomu vyzerala medzi nimi najvznešenejšie. Ako kráľovná. Pomyslela si Jenna. Mala štíhlu postavu ako záprahový husky. Lesklá zlatá srsť odrážala svetlo z mesiaca. Mala elegantnú chôdzu ako skutočná šelma. Jenna si bola istá, že bola vo svojom živle. O chvíľu vošiel do kuchyne Owen. Na tvári mal úškrn. ,,Moja záprahová svorka je komplet. Ide sa." Zavelil a všetci vyšli von. Jenna po boku s Natalie. Keď sa za nimi dvere zabuchli, už Natalie nebolo. Ani Owena. Obaja skočili a nechali sa unášať vetrom. Jeden havran mal po sebe žiarivo biele špirály. To bola Natalie. Ten druhý mal špirály len na krídlach. Tie mali zase farbu ako krvavo červené rubíny- Owen. Obaja s hrdelným krákaním vzlietli ku skupinke niekoľkých ďalších havranov. To museli byť ich pomocníci. Budú kontrolovať a sledovať všetko zo vzduchu.

Všetci boli ale šťastní. A to sa týkalo nielen havranov, ale aj vlkov. Predtým, ako sa všetci rozbehli do lesa, skončili ako prví pod schodami Daniel s Jacobom. Rozutekali sa dole so šťastnými výrazmi a po ceste do seba hrýzli. Zastavili na hranici lesa a tam sa začali biť. Obaja ako na povel vyskočili a s otvorenými papuľami plnými ostrých zubov do seba skočili. Po chvíli sa už váľali po zemi. Až pokým k nim neprišiel Zenon a oni prestali. Potom obaja sklonili hlavy na znak podriadenosti Alfa vlkovi. Zenon preniesol váhu na ľavú labu a pravú zdvihol a zase položil. Bratia zdvihli hlavy a pohliadli do očí svojho vodcu, ktorý im bol ako druhý otec. Vztýčili hlavy do výšky a vypli hrude. Následne sa otočili oproti sebe. Pozreli do očí jeden druhému. Jenna všetko sledovala so zatajeným dychom. Zatiaľ čo ona, Lukas, Archie a Thalia stáli na schodisku a všetko sledovali, Zenon im stál chrbtom a bratia bokmi. Každý z jednej strany. Bolo počuť plieskanie krídel. To havrany pristáli na konároch blízkych stromov. Aj oni sa prišli pozrieť. Jacobovi a Danielovi sa rozjasnili oči do sýtych farieb ich pôvodných, až svietili do diaľky. Nad hlavami sa im zjavili koruny. Jenna pootvorila ústa a zalapala po dychu. Nad Danielom bola koruna z vody. Neustále sa prelievala a miesila. Nad Jacobovou hlavou bola zase ohnivá. Tá koruna horela. Bola ako veľký prstenec a z neho vychádzali vysoké ostne plameňov. Jedným slovom nádherné. Thalia sa pohla prvá. Zišla po schodoch dole až k Zenonovi. Pridali sa aj Archie s Lukasom a napokon aj Jenna. Mesiac bol skoro nad nimi. Jacob s Danielom naňho pozreli. Potom sa znovu obrátili na seba. Zavreli oči a ich koruny sa stratili. No nie tak úplne. Vyniesli sa kúsoček vyššie medzi nich. Tam sa preplietli a zmiešali. Z modro-bielej a oranžovo-červenej sa zrazu stala farba, pripomínajúca fialovú. No iste. Keď sa zmiešajú červená, modrá a biela, vznikne fialová. Potom sa ale horiaci plameň a prelievajúca sa voda zoskupili a vytvorili obrazec. Bola to hlava vlka. Vlk otvoril svietiace oči. Všetci sa naňho dívali. Svietiace oči prebehli všetkých vlkov, až sa zastavili na Jenne postávajúcej vzadu. Vedela, že sa díva priamo do jej purpurových očí, aké mal obraz sám. Potom odrazu celý obrazec pohasol a zmenšil sa do jednej gule. Levitujúca guľa sa začala pohybovať, až prišla k nej. Zastavila nad jej hlavou. ,,Nehýb sa." Šepla vedľa nej Thalia. Jenna zostala primrazene stáť. Všetky oči sa upierali tentoraz nad ňu. Nevidela, čo sa deje, no výrazy na tvárach ostatných vraveli za všetko. Bolo v nich zdesenie, strach, prekvapenie ale aj radosť a hrdosť. Pozrela sa na Thaliu, ktorá bola k nej najbližšie. Pozrela na svoj odraz v jej zlatavých očiach a skoro odpadla. Videla dobre? Nad jej hlavou sa vytvorila koruna z fialovej hmoty. Čo to malo znamenať? Chcela to dole! Nepáčilo sa jej to. Najmä nie pohľady, ktoré na ňu vrhali. Pozrela sa na Zenona. Ten stál a aj napriek tomu, že bol vlkom, bolo vidieť, že sa mračí. Daniel s Jacobom sa na seba prudko otočili a pozerali do jasných očí jeden druhému. ,,Zastavte to!" Skríkol po nich Zenon. Oni akoby však boli duchom neprítomní. Pozerali jeden na druhého, až kým nezačali: ,,Prehovára k vám najvyšší vlk Fenrir, cez svojich dvoch synov..." Vraveli obaja naraz ale neboli to ich hlasy. ,,...Skölla a Hatiho. Zrada a nenávisť. Moja dcéra dostane vyššie postavenie, ako oni dvaja. Bude mocnejšia, než oni dvaja. Odteraz až do konca je považovaná za prvorodenú, čo znamená, že má najvyššie postavenie po mne. Nikomu nedovolím, aby jej ublížil, či ju zabil, lebo ona bude tá, ktorá ma zachráni z väzenia. Všetci sa jej budete klaňať a budete robiť to, čo vám prikáže, pretože inak, zomriete. A teraz sledujte jej moc!" Dohovorili naraz a otočili sa späť na Jennu s nechápavým výrazom. Jenna bola vystrašená. Čo sa ide diať? ,,Nie!" Vykríkol Zenon. ,,Zastavte to!" Skôr akoby chcela Jenna prehovoriť, ju však zaliala sila.