THE LIST OF MY REGRETS

chapter 21

Z POHĽADU AARONA

Prvýkrát po dlhej dobe som sa zobudil vyspatý, plný energie. Nestávalo sa mi to často – hlavne za posledných osem mesiacov. Vlastne si ani nepamätám, ako dávno som sa takto dobre vyspal. Nebolo to len tým, že to bol konečne poriadny spánok bez zobúdzania sa, tento raz sa mi dokonca nesníval ten hlúpy sen, ktorý ma desil dlhodobo každú noc. Teda zo začiatku možno, teraz som si na to viac-menej zvykol. Vždy to bolo to isté, len s iným koncom. Vždy rovnako strašidelné a až desivo reálne.

Stále to však bol iba sen.

Vedľa mňa ležala London. Nemohol som si nevšimnúť, že mala až nebezpečne vysoko vyhrnuté šaty, takže boli jej nohy nahé až po stehná. Spala. Neviem prečo, ale pri nej som sa cítil, akoby som zhrešil už len tým, že sa na ňu pozerám. Sálala z nej nevinnosť, neistota a neskúsenosť. Toho všetkého som ju chcel zbaviť a ukázať jej, že niekde hlboko sa v nej určite skrýva niečo iné. Presný opak. Lenže chcel by som, aby tú stránku ukázala iba mne. Aby som bol ja jediný, kto ju bude poznať so všetkým, čo k nej patrí.

Mal som zlé svedomie. Nerobil som nič zlé, ale cítil som sa tak. Bol som hriešnik – zlý človek, ktorý vo svojom živote posral toho priveľa. A ona bola pre mňa hriech, od ktorého by som sa mal držať ďalej. Nedokázal som to. Hriešnik by nebol hriešnikom bez hriechov.

Tie hrozné šaty, ktoré toho zakrývali príliš, som mal chuť z nej strhnúť jedným pohybom. Ani by sa pritom nezobudila. Bozkával by som ju tam, kam by len chcela. Dotýkal sa jej tam, kam by potrebovala. Hoci som zvykol byť tým, kto si nenechá rozkazovať, pri nej by som túto moju egoistickú stránku, na ktorú som v skutočnosti asi hrdý, pokojne zahodil. A to len preto, aby som mohol cítiť jej telo na mojom.

Je možné, aby ma niekto takto priťahoval? Nejaké neskúsené dievča, ktoré nepoznám.

Toto je smiešne. Spamätaj sa, Aaron.

Moje telo a moje racionálne zmýšľanie sa nikdy nekamarátili, ale v tomto momente som vedel, že akýmkoľvek ich prepojeniu je definitívny koniec. Už nikdy nebudem robiť to, čo je správne. Nieže by som chcel. Ale takto budem v jej očiach navždy nejakým bastardom, ktorý nevie, aké je to niečo cítiť.

Hah. Keby si len vedela, London.

Moja ruka mimovoľne vystrelila k jej nahému stehnu. Áno, spala. Áno, neovládol som sa. Áno, cítil som sa za to ako úplný idiot, ale zároveň mi to prišlo strašne smiešne. Správal som sa ako malý nechcený panic.

Stuhol som pri kontakte mojej pokožky s tou jej. Bola jemná. Bola dokonalá. Pomaly som prstami kĺzal nižšie k jej kolenu, až som sa vrátil späť. Zašiel som vyššie, prsty som schoval pod látku jej šiat. Nedotýkal som sa jej na žiadnom intímnom mieste, no i tak som mal pocit, že predo mnou leží nahá.

Nakoniec som celou svojou dlaňou zakryl časť jej stehna. Myslím, že bolo vrelé. Buď jej stehno alebo moja dlaň. Nečudoval by som sa, ak by to bola moja ruka, pretože elektrina, ktorú mi spôsobovala bez toho, aby o tom vôbec vedela, mi zahrievala celé telo.

Odrazu sa pomrvila a ja som automaticky odstránil svoju ruku z jej tela. Kurva. Kiežby som to nemusel urobiť. Kiežby som k nej dokázal byť tak ako k ostatným dievčatám, ktorým poviem narovinu, že sa s nimi chcem vyspať. A tým to hasne. Vždy to tak bývalo, tak prečo sa pri nej hrám na svätého?

"Aaron?" ozval sa nevinný hlas vedľa mňa.

Panebože.

Zdvihol som k nej pohľad. Jej oči sa leskli od únavy. Jej pery boli tak plné, jej líca naberali ružovú farbu, nad čím som sa musel pousmiať. Bola rozkošná.

Všimol som si, ako ťahala látku svojich šiat nižšie. Hanbila sa. Ak by vedela, že som sa jej pred chvíľou dotýkal, hnevala by sa. Nebola ako ostatné dievčatá, ktoré túžili po mojich dotykoch a dávali to jasne najavo. Ak by o nich aj túžila, pravdepodobne by som sa to nikdy nedozvedel.

"Si už dlho hore?" dostala zo seba opäť. Prisahám, že ak ešte raz prehovorí s týmto nevinným chrapľavým hlasom, tak sa prestanem ovládať.

Nie. Samozrejme, že to neurobím. Ale mal by som. A rozhodne, kurva, naozaj by som chcel.

"Iba chvíľu," odpovedal som napokon.

"Ja. . . prepáč. Musela som zaspať," sadla si a začala sa okolo seba rozhliadať. Na kraji postele našla svoju rifľovú bundu, ktorú si hneď obliekla. Zakryla ňou svoje ruky aj plecia.

"Za čo sa ospravedlňuješ?" uchechtol som sa.

Vidíte? Presne o tomto hovorím. Je to dobrá duša. Anjel.

Pre mňa bude aj tak vždy znamenať hrozbu.

   Postavila sa a popravila si šaty tak, že jej nohy boli opäť skryté až po kolená. Ovládol som svoju túžbu prevrátiť očami nad tým, aká opatrná bola a radšej som sa postavil aj ja. Prekvapene sa na mňa pozrela, videl som, že bola nervózna, ale netušil som prečo. Bola tak napätá, že som mal chuť vtiahnuť ju do objatia a pobozkať ju do vlasov – môj súrodenecký pud sa mi občas vracia.

   "Mali by sme už ísť domov, vonku je tma," dostala zo seba neisto, obišla ma a vzala si svoju kabelku s vecami. "Musím si urobiť úlohy na zajtra. Nemôžem meškať s tou prezentáciou. Som nová žiačka a–"

   "Pokoj. Upokoj sa," hovoril som neskrývajúc pobavenie. Chytil som ju za predlaktie, čo zjavne nečakala a automaticky sebou trhla. Hneď na to si však uvedomila, že sa ju snažím iba upokojiť a zadívala sa mi do očí. Trvalo to pár sekúnd, kým som sa vzchopil a opäť prehovoril. "Neber tú školu až tak vážne, dobre? O nič predsa nejde. Stačí, ak ju dokončíš."

   "Mne teda rozhodne nie," vytrhla svoje ruky z tých mojich. Jej nervozita sa vrátila, možno spolu s hnevom, ktoré v nej vytvorili moje slová. Nechcel som ju nahnevať. "Chcem sa dostať na výšku, tak mi tu nehovor, že prospech nie je dôležitý!"

   Zdvihol som ruky v obrannom geste. "Prepáč. Chcel som ťa upokojiť, nie ťa naštvať."

   "Fajn!" skríkla namosúrene a vyšla hore schodmi von. Povzdychol som si, nakoľko mi došlo, že to s ňou nebude jednoduché. Vyšiel som hore schodmi a nasledoval ju až k môjmu autu.