THE LIST OF MY REGRETS

chapter 32

   Neexistovalo nič, čo som v tom momente chcela viac, ako pobozkať ho. Chytiť ho, objať a už nikdy nepustiť. A vedela som, vtedy som vlastne prvýkrát nemala pochýb o tom, že to cíti rovnako. Bol v tak tesnej blízkosti, že by stačilo priblížiť sa tvárou len o pár centimetrov, možno trochu vystrieť ruku a dotkla by som sa ho. Ak by som urobila čo i len maličký krôčik, naše telá by sa dotýkali a naše dychy zrážali na jednom mieste.

A ešte predtým, ako som sa stihla rozhodnúť čo z toho urobím ako prvé, načiahol ruku k mojej tvári a nechal ju tam, zohrieval moje líce a palcom ma hladil po spodnej pere. Jeho pohľad hovoril za jeho pery a verte mi, v tej chvíli som nemusela mať žiadne superschopnosti, aby som vedela, na čo myslí. Vedela som to preto, lebo ja som si myslela to isté. A dúfala som, pevne som verila, že mu nič nezabráni v tom, aby ma pobozkal.

Všetko vyzeralo perfektné. V tom momente ma chcel tak veľmi ako ja jeho, chýbala už len kvapka odvahy jedného z nás, aby sa uskutočnili myšlienky dávno utkvené v mojej mysli.

A vo chvíli, kedy sa zdalo, že chce niečo povedať, ma známy hlas prinútil okamžite od neho odskočiť.

Aaronov pohľad prešiel z túžobného na vyľakaný, nahnevaný až sklamaný. Nechcela som to na sebe dať poznať, ale jasné, že som to mala rovnako. Obaja sme chceli niečo viac, ale nemali sme šancu. Niekto ma schmatol za ruku a ťahal von z miestnosti, išli sme spolu po schodoch, až sme skončili v obývačke. Moju myseľ pohltili nereálne predstavy mňa a Aarona, predstavy o tom, čo sa mohlo stať, ale nestalo sa.

"London, počúvaš, čo ti hovorím?" známy dievčenský hlas ma prerušil z vlastných myšlienok. Pohľadom som zablúdila k tej osobe a stretla som sa s tvárou Blaire. "London, Madison zošalela a ja vôbec nechápem, čo sa deje! Stále opakuje tvoje meno a plače a som si istá, že ty jediná vieš pomôcť, ale na druhej strane sa obávam, že ťa zabije, ak sa k nej priblížiš."

"Čože?" vypadlo zo mňa, keď som si plne uvedomila význam jej slov. "Kde je teraz?"

"Vonku, pred domom. Ale je naozaj naštvaná a–"

Ďalej som jej slová nepočúvala. Vedela som, že ak za mnou Blaire dobrovoľne príde počas párty a ešte k tomu ma vytrhne nejakému chalanovi priamo z rúk, muselo ísť o niečo vážne. Aj keď išlo o Aarona a je všeobecne známe, že ho nemá moc rada, vždy ma spolu s Maddie konečne chceli vidieť užívať si život, aj keby to malo skončiť tak, že budem zdrogovaná v posteli s nejakým úchylákom.

Dobre, možno trochu preháňam, ale skrátka, vedela som, že sa deje niečo vážne.

Pred domom som našla Maddie sedieť na tráve, rukami si objímala nohy a hlavu mala položenú na kolenách. Bolo počuť jej nárek. Ľudia naokolo sa prestali baviť a zízali na ňu ako na šialenú. V tej chvíli mi bolo ukradnuté, že sme sa asi dve hodiny dozadu pohádali, kedykoľvek som mala pocit, že jednu z mojich kamarátok niečo trápi, išla by som aj cez mŕtvoly.

"Maddie! Maddie, si v poriadku? Čo sa stalo?" rozbehla som sa k nej, sadla si na trávu a práve keď som sa ju chystala objať, ma od seba odstrčila. Môj zadok sa okamžite stretol s vlhkou trávou po dnešnom daždi a môj mozog prestal pracovať. Nechápala som, čo sa to dialo.

"Čo sa stalo? Čo sa stalo? Pýtaš sa ma, čo sa stalo, London?" kričala po mne, kým sa jej dolu tvárou liali slzy jedna za druhou. "Vieš veľmi dobre, čo sa stalo! Celý ten čas si sa hrala na moju kamarátku, pretože si sa chcela dostať bližšie k nemu, huh? Mám pravdu?"

Nechápavo som na ňu hľadela a hľadala som slová. Naozaj som nevedela, čo jej mám povedať, snažila som sa ju pochopiť, chápať tomu, čo mi hovorí, ale jednoducho to nešlo. To, čo hovorila, nebola pravda. Nikdy by som nikoho nevyužila a už vôbec nie ju – osobu, ktorá je momentálne pre mňa najdôležitejšia. Čo by som bez nej robila? Čo by som robila bez človeka, ktorý mi v posledných dňoch toľko pomáhal? Ktorý ma rozosmieval a držal so mnou. Nikdy by som jej žiadnym spôsobom nedokázala ublížiť. A ona tu stála, plakala a kričala v presvedčení, že som ju celý čas využívala.

"Povedz, že mám pravdu, London. Alebo si už stratila slová? Nemáš sa ako brániť, pretože som práve každému prezradila tvoje tajné úmysly? Že si sa chcela dostať do postele Aaronovi Crimsonovi cezo mňa?"

Z dverí domu Anthonyho Greena vyletel Aaron spolu s Blaire, Austinom a jeho dnešnou spoločníčkou. Blaire sa snažila Aarona odtiahnuť preč, no ten len bez pohybu stál a zmätene striedal pohľad zo mňa na Maddie a opačne.

Chcela som sa vypariť, zmiznúť z povrchu zemského alebo aspoň zomrieť na pár hodín.

Ak by sa ľudia vedeli iba tak teleportovať, život by bol omnoho jednoduchší. Alebo by stačilo vrátiť čas, aspoň raz, teraz, o pár sekúnd. Možno by som stihla utiecť. Áno, utiekla by som ako zbabelec, radšej to, než čeliť týmto pohľadom. A to všetko sa ešte len začalo. Čo budú o mne hovoriť v škole? Čo si bude myslieť Blaire? A čo Aaron, bude sa so mnou vôbec ešte baviť?

Všetci ma budú neznášať aj napriek tomu, že to, čo Madison povedala, nie je pravda.

"Pozri, London, máme divákov," oznámila mi Maddie so znechuteným smiechom. "Čo keby si mu povedala, čo si kvôli nemu robila? Využívala ľudí, hrala sa na chuderku, ktorá nemá peniaze a pri najbližšej príležitosti si zradila blízku osobu len preto, aby si sa dostala do postele nejakému skurvenému playboyovi."

"Maddie," prihovorila sa jej opatrne vystrašená Blaire.

"Obaja ste nechutní klamári!" nariekala, tento raz otočená priamo k Aaronovi. "Si hnusný bastard, Aaron! Hnusný bastard. . ."

S plačom sa spustila k zemi, tesne vedľa miesta, kde som ešte stále sedela ja. Moje oči sa zaplnili slzami a nedokázala som to zastaviť včas, rozplakala som sa tiež. Najhoršie bolo, že som sa nedokázala brániť, nemala som silu presviedčať ju o opaku, pretože jej slová sa ma natoľko dotkli, až som zostala bezmocne sedieť a všetkým som dovolila myslieť si, že to všetko bola pravda.

"Využil si ma. Zlomil si mi srdce," opakovala.

Blaire sa posadila k nej a vtiahla ju do objatia. Ukľudňovala ju tým, že ju jemne hladila po vlasoch.

"Nechal si ma zamilovať sa do teba, aj keď si vedel, že ma nechceš. Nikdy si ma nechcel."

Znelo to skôr akoby to hovorila sama sebe. Akoby sa zbláznila. Ak by som ju nepoznala, myslela by som si, že je šialená.

Blaire sa zrazu dotkla mojej ruky a perami mi naznačila, že by som mala odísť. Nezaváhala som ani na sekundu, utrela som si slzy, ktoré mi zmáčali tvár a rozmazávali realitu. To by mi až tak nevadilo, ak by som sa bosá nerozbehla naprieč ulicou, čo najďalej od domu Anthonyho Greena – miesta, kde sa dnes v noci všetko pokazilo.