London Groverová vždy bývala samotárka, vyrastala prakticky sama a zvykla si neviazať sa príliš na ľudí alebo miesta, kde sa z času načas zašila. To, že často cestovala z miesta na miesto a nechcela sa nikde dlhodobo usadiť, ju priviedlo do malého m...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Na stole zostal jeden tanier s nedotknutým jedlom a vychladnutou kávou. Opierala som sa o kuchynskú linku a dívala sa na prázdny stôl, ktorý som stihla upratať hneď, ako som dojedla svoju časť raňajok, čo bolo pred vyše hodinou.
Aaron tu nebol. Nevrátil sa po tej párty domov.
V noci som veľa premýšľala a prišla som na to, že som sa k nemu možno správala nevhodne a zbytočne som to celé dramatizovala. Hoci som si stála za svojím a bola som rada, že som na tú párty nešla, pretože všetko, čo som mu včera povedala, bola pravda, no i tak som sa rozhodla sa mu ospravedlniť. Moje telo však naplnili obavy hneď, čo som dokončila naše spoločné raňajky a vyšla som do jeho izby ho zobudiť, lenže jeho posteľ bola ustlaná. Vtedy mi došlo, že noc strávil niekde inde.
S niekým iným.
Potriasla som hlavou v snahe zahnať všetky myšlienky tohto typu. Vzala som tanier zo stola a všetok jeho obsah som vyhodila do koša. To isté som urobila aj s jeho kávou. Následne som umyla riad a vrátila sa do svojej izby. Prvé, čo som urobila, bolo, že som skontrolovala displej na telefóne, či sa mi náhodou neozval. Nič tam však nebolo.
Ani ja som sa mu nepokúšala dovolať. Nechávala som to celé na ňom. Ak by mu na mne záležalo, určite by sa ozval sám od seba. Spočiatku som presviedčala samú seba, že sa opil a prespal niekde s chalanmi, keďže mi otvorene povedal, že s nikým nechcel mať sex a ja som tomu napokon uverila. Ale ktovie, ako to nakoniec dopadlo, možno zmenil názor. A koho to vlastne zaujíma?
Mňa rozhodne nie.
Dokonca som uvažovala, že by som si konečne mohla nájsť vlastné bývanie. Peniaze od mamy som si odkladala, keďže Aaron mi zakazoval čokoľvek mu preplácať, takže som určite mala viac možností, ako keď som sem prišla. Popravde, už niekoľko týždňov som sa nepozrela po nových ponukách, pretože keď sme sa s Aaronom zblížili, prestala som sa o to zaujímať. Dnes však viem, že to bola hlúposť.
Prúd mojich myšlienok prerušilo zvonenie môjho telefónu. V momente som sa poň načiahla a pozrela sa na displej plná očakávaní. Na moje prekvapenie tam však nebolo to meno, ktoré som čakala.
Zatajila som dych. Váhala som. Na jednej strane som sa tešila, že sa ma konečne odvážila kontaktovať, no na druhej strane mi nenapadal žiaden dôvod, prečo by to odrazu robila. Ja som zvykla byť tá, ktorá sa snažila s tou druhou udržiavať kontakt. Ona si myslela, že bude stačiť, keď mi raz do mesiaca pošle peniaze a tým to pre ňu hasne.
S roztrasenými rukami som napokon hovor prijala. Netušila som, prečo som bola zrazu tak nervózna, ale bola som si istá tým, že tento hovor pre mňa nebude nijak príjemný.
"Uhm. . . prosím?" ozvala som sa ako prvá.
"London?" zajasal hlas z druhej strany linky. "Ahoj, zlatko. Tak dlho som o tebe nepočula! Ako sa ti darí? Kde teraz vôbec si?"
