London Groverová vždy bývala samotárka, vyrastala prakticky sama a zvykla si neviazať sa príliš na ľudí alebo miesta, kde sa z času načas zašila. To, že často cestovala z miesta na miesto a nechcela sa nikde dlhodobo usadiť, ju priviedlo do malého m...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Aaron, ak sa so mnou nechceš vyspať, povedz mi to teraz. Lebo ak znova vycúvaš na poslednú chvíľu, budem sa cítiť trápne a už to nechcem zažiť druhý krát," začala som nervózne, keď sme sa presunuli do jeho izby a Aaron ma tuho objal.
"Psssst," priložil mi ukazovák k ústam a odtiahol sa. "Už sa o tom nebavme, dobre?"
Horlivo som prikyvovala, keď sa ku mne Aaron nebezpečne priblížil a len letmo sa obtrel o moje pery. Privrela som oči a nehybne stála na jednom mieste, čakajúc, čo sa bude diať ďalej. Keďže som vôbec netušila, čo robiť v týchto situáciách, nechala som Aarona, nech si so mnou robí, čo chce. Potrebovala som ho natoľko, že by som momentálne súhlasila so všetkým, čo by mi prikázal.
O sekundu som pocítila, ako do mňa jemne strčil. Cúvla som a narazila do okraja postele. Keď som otvorila oči, Aaron iba tak stál oproti mne a usmieval sa na mňa.
Do tvári mi stúpla červeň od hanby, ktorú som v ten moment pociťovala. Aaron sa na mňa pozeral a ja som sa nemohla zbaviť pocitu, že sa zabával na tom, aká žhavá a nedočkavá som. Nechcela som, aby vedel, ako moc po ňom túžim, ale jednoducho som sa nedokázala ovládať. Čakala som na to tak dlho a teraz, keď sa to konečne malo stať, sa na mne smial.
"Prečo sa na mňa tak pozeráš?" prehovorila som naoko zahanbene, no snažila som sa znieť neutrálne. Nemohol poznať moje rozpaky.
Jeho úsmev sa väčšmi rozšíril. Jednou rukou sa dotkol môjho horúceho líca a druhou ma chytil za pás, čím si ma k sebe pritiahol bližšie, až sa naše hrude s každým nádychom dotýkali. Jeho rukou na mojej tvári ma jemne hladil a očami skúmal moju drobnú postavu.
"Milujem ťa," povedal hrdo a palcom mi prešiel po spodnej pere.
Srdce mi vynechalo jeden úder. Dokonca som mala pocit, že krv v mojich žilách na moment stuhla. Nemohla som uveriť tomu, že vyslovil dve tak primitívne slová, ktoré však človeku dokážu zmeniť život od základov. Tie dve slová, ktoré som od neho chcela počuť už neskutočne dlho, no zároveň som v hĺbke svojej duši tušila, že ich nikdy počuť nebudem. Samozrejme, že Aaron Crimson ma mal rád, to som vedela odjakživa. Hoci spočiatku to medzi nami škrípalo. Vedela som to, lebo ku mne bol iný ako k ostatným dievčatám. Dával mi to najavo, i keď o tom sám netušil. No vyznať mi lásku? To bolo niečo, o čom si myslela, že môžem len tajne snívať. Ja a Aaron sme z odlišných svetov a pravdepodobne, keby ma nevytiahne z toho prekliateho motela a ja by som sa k nemu nikdy nepresťahovala, nad myšlienkou mňa a tohto úžasného bastarda spolu, by som sa zasmiala.
Ani neviem, kedy sa moje pery zdvihli v úsmeve, ale stalo sa to. Obaja sme sa na seba usmievali ako idioti a nič sme nehovorili. Ja, stále omámená jeho vyznaním a on, prekvapený svojimi pocitmi, o ktorých doteraz možno vôbec nevedel.
"Ty ma miluješ?" uniklo z mojich pier.
"Áno," prikývol s úsmevom. "Ja. . . myslím, že áno. Myslel som si to už dlho, ale nechcel som. . . bál som sa ti to povedať, kým som si tým nebol stopercentne istý. Keď odišla moja rodina, premkli ma obavy, že by si odišla aj ty—"
