THE LIST OF MY REGRETS

chapter 37

"Nemyslím si, že dnes pôjdem do školy."

Po minulom pondelku, kedy som zašla za Blaire domov, kedy som pobozkala Aarona Crimsona a vrátila som sa do jeho domu, som si už nebola istá naozaj ničím. Už len pomyslenie na školu ma desilo. Pomyslenie na všetky tie pohŕdavé pohľady ľudí, ktorí tam boli v ten večer tiež a všetko počuli. V škole ma aj tak nečakalo nič dobré, nebola som tam týždeň, ani som netušila čo preberáme a ani som sa tam nemala s kým rozprávať. Okrem toho, dnes som sa zobudila s hroznými vlasmi a tmavými vačkami pod očami a úplne mi stačilo, že ma tak musel vidieť Aaron. Ostatným som ten pohľad nepriala, hoci zaslúžili by si to minimálne tí, ktorí veria všetkému, čo o mne počujú. A verte mi, od toho piatku sa toho o mne kolovalo dosť. Nevedela som čo, ale zistila som to jednoducho – všetci si začali medzi sebou šepkať, len čo som prešla okolo.

   "Prečo ťa stále zaujíma názor druhých ľudí? Dokedy sa chceš ešte skrývať, London?" pýtal sa ma Aaron rozhorčene. Trval na tom, aby som išla do školy už od minulej stredy, pretože najprv som povedala, že si dám len jeden deň pauzu od školy. Streda bola už druhý deň.

   "Ja sa neskrývam," zamrmlala som si popod nos tvrdohlavo. "Len proste. . . je to pre mňa ťažké. V živote som nepoznala niekoho tak skvelého ako je Maddie a Blaire, konečne som mala pocit, že niekam patrím a niekto ma chce mať skutočne pri sebe. Napadlo mi, že by som tu mohla zostať. . . už navždy. Alebo aspoň na nejaký dlhší čas. A potom sa stane toto. . . všetci si myslia, že som štetka a to som nevidela penis ešte ani na obrázku!"

   Aaron sa hlasno rozosmial a ja som cítila, ako do mňa pomaly stúpa červeň. Aaron nevedel, že som panna a ani som nemala v pláne mu to vešať na nos, veď načo aj. Ale teraz som sa práve priznala nielen k tomu, že som nikdy nemala sex, ale rovno som mu prezradila, že som úplne neskúsená. Ak by som niekedy mala uspokojiť chlapca pusou, netušila by som, čo mám vlastne robiť.

   "Mhmmm," rozmýšľala som, ako zachránim situáciu. "Nemyslím to tak, že by som–"

   "To je v poriadku, London, naozaj," upokojoval ma, kým sa ale neprestajne smial. "Samozrejme, že viem, že si panna."

   Čože?

   "Vieš? A-ako?" zakoktala som sa. "Ako to môžeš vedieť?"

   Aaron sa konečne upokojil, no na perách mal stále ten istý úsmev. Bol tak blízko, že moje oči spadli na jeho perfektne vytvarované pery, ale neušlo mi, ako pohľadom skĺzol na moje odhalené nohy. V tomto dome som chodila často len v predĺženom tričku, no on mi nikdy nevenoval pozornosť, takže som sa nejako nezaujímala o to, ako chodím oblečená. Často som mala nejaké roztrhané tepláky alebo obyčajné legíny, ktoré mimochodom neznášam. Pri ňom som nemala ani make-up, lebo som vedela, že je to človek, ktorému sa páčiť nemusím a ani nikdy nebudem. Bola som preňho skrátka neviditeľná.

   "Poviem ti, keď príde tá správna chvíľa," odvetil nakoniec a odstúpil odo mňa, akoby si náhle uvedomil, že urobil niečo zlé. Potom nahodil ten svoj typický výraz a spýtal sa: "Ideš teda do tej školy či nie?"

   "Necítim sa na to, Aaron," naliehala som. Radšej som sa nezaoberala tým, čo povedal predtým, lebo som absolútne netušila, čo to mohlo znamenať. A jeho správanie bolo divné, tak som radšej mlčala. "Dnes zostanem doma. Posledný deň, dobre? A vôbec, prečo sa tak zaujímaš o moju školskú dochádzku? Nebol si ty ten, ktorý ustavične vymeškával a chodil poza školu?"

   "Medzi nami je milión rozdielov, London, nemôžeš ma porovnávať s tebou. Ja som chalan, ktorý všetko fláka a nerobí nič iné, len zlé rozhodnutia. Ty si vzorná žiačka, ktorej jediný problém je, že sa zaujíma o názory druhých ľudí a bojí sa priznať, že býva s takým hrozným človekom, ako som ja."

   "Tu ale vôbec nejde o teba," prekrížila som si ruky na hrudi a zamračila sa naňho.

  "Nie? Tak potom prečo si hneď v prvý deň neprišla za svojimi kamarátkami a nepovedala im pravdu? Že so mnou bývaš?"

   "Malo to byť len na pár dní, spomínaš?"

   "No a? Tak ti je so mnou dobre a chceš so mnou bývať naveky vekov, a čo? Mala si im to povedať," zavtipkoval, ale mňa už začínalo urážať to, akým spôsobom sa ma snažil presvedčiť, že ja som tu tá zlá.

   "Ty si v prvom rade nemal spávať s mojou najlepšou kamarátkou!" zakričala som už nahnevane. "Čo si si vôbec myslel? Maddie bola do teba po uši zamilovaná už od začiatku a ty si sa s ňou len hral! Zatiaľ čo ja som sedela doma sama, ty si sa s ňou zabával na tej tvojej jachte alebo čo to vôbec je!"

   "Zamilovaná? To dievča spalo asi tak s každým druhým chalanom v tomto prekliatom meste, bola prakticky ja v ženskej podobe! Myslel som si, že bude chcieť len sex a nie že bude do mňa. . . zamilovaná," hovoril naoko nahnevane už aj on, pričom posledné slovo znechutene vypľul.

   Prevrátila som očami a nahlas si povzdychla. "Vieš čo, keby si bol úplne normálny človek ako všetci ostatní a nevyhľadával by si dievčatá len na sex, všetko mohlo byť inak! Si za to všetko vlastne vinný ty."

   "Ja? Takže ja môžem za to, čo sa minulý piatok stalo?" spýtal sa ma zarazene. "Tak ja sa ti tu snažím pomôcť, aby si konečne začala myslieť na seba a nie na ostatných a nakoniec. . . nakoniec môžem za všetko ja."

"Nemyslela som. . ." hlasno som si povzdychla. "Prepáč, nemyslela som to tak, len som nahnevaná a ty ma ešte k tomu nútiš ísť do školy. Nechcem tam ísť. Nikto sa so mnou nerozpráva a študenti po mne neustále zazerajú."

"Ale tým, že budeš teraz sedieť mesiac doma, nič nevyriešiš. Mala by si sa im postaviť a ukázať im, že sú ti ukradnutí, hoci to nemusí byť pravda."

"Samozrejme, ty už si zvyknutý. Čo čakám?" otrávene som prevrátila očami, pýtajúc sa skôr samej seba než jeho. "Chceš mi dať nejaké rady ohľadom toho, ako sa mám tváriť, že sú mi ostatní ukradnutí?"

"Vieš čo? Mám nápad. Jediné, čo budeš robiť, je držať sa celý deň pri mne."