London Groverová vždy bývala samotárka, vyrastala prakticky sama a zvykla si neviazať sa príliš na ľudí alebo miesta, kde sa z času načas zašila. To, že často cestovala z miesta na miesto a nechcela sa nikde dlhodobo usadiť, ju priviedlo do malého m...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Z POHĽADU AARONA
Sarah je jediné dievča, na ktoré som sa mohol skutočne spoľahnúť. Dovolila mi prísť vždy, keď som to potreboval, hoci ja som ju neustále odmietal, aj keď mi vyplakávala do telefónu a opakovala, ako veľmi ma miluje. Bola krásna, vtipná a milá, poznala veľa chlapcov, ale okrem mňa a jej priateľa nespávala s inými.
Erick bol jeden z najlepších hráčov nášho školského futbalového tímu. Connorov dobrý kamarát, zvykol to byť vážny idiot, ale keď sa dali so Sarah pred tromi mesiacmi dokopy, zmenil sa. Aj Sarah bola iná, každého presviedčala, že ho miluje, no ja jediný som vedel, že to nebola pravda. Koľkokrát nešla za ním len preto, lebo chcela byť so mnou. Vážil som si ju, lebo aj napriek tomu, že ku mne chovala city, k ničomu ma nenútila a nič odo mňa neočakávala.
Erick, samozrejme, o ničom nevedel. Sarah bola pred ním neviniatko, na iných sa ani len nepozrela, naše správy a hovory vždy dôkladne vymazala, po sexe vždy upratala celý byt a v škole sme sa na seba ani nepozreli. Vravievala mi, že ju bolí tváriť sa, že ma nepozná, vraj by najradšej ukázala celému svetu, že som jej, aj keď som jej nikdy nebol. A ani nebudem. Vtedy som sa nad tým len tak pousmial, lebo som si ju nesmierne vážil za to, že ma rešpektuje, ale teraz akosi všetko vnímam intenzívnejšie. Akoby som ju chápal a poznal ten pocit, keď ti niekto city neopätuje. Bolo smiešne, že som sa tak cítil, ale skrátka som sa toho pocitu nedokázal zbaviť. Prenasledovalo ma to.
"Čo sa stalo, že si sa ozval? Naposledy si povedal, že je to posledný raz a ja som tomu pomaly začínala veriť," ozvala sa Sarah po dlhej chvíli, čo sme vedľa seba len tak ležali nahí a rozdýchavali predošlých pár minút.
Povedal som to, lebo som veril, dúfal som, že to bude posledný raz. Chcel som London a myslel som si, že ju dostanem. Chcel som, aby ona bola moja Sarah. Lenže odvtedy prešlo veľa času a ja som pochopil, že to celé bolo hlúpe. London nie je ako Sarah, nie je ako iné dievčatá a ja ani nechcem, aby taká bola. Ako by som jej to mohol urobiť? Zabil by som sa, ak by som jej niekedy nejakým spôsobom ublížil. Je posledná, kto si to zaslúži.
"Vieš, vyhovovalo mi to, keď si sa neozýval. Všetko bolo jednoduchšie – nemusela som klamať Erickovi alebo bojovať s túžbou odmietnuť ťa a ísť s ním. Aj tak som si vždy vybrala teba. A teraz. . ." zhlboka sa nadýchla, akoby sme riešili nejakú citlivú tému, ktorú nechce otvárať. "Odvtedy, čo sme spolu boli naposledy, som s Erickom začala tráviť veľa času. A myslím si. . . myslím, že ho ľúbim."
Týmito slovami si získala moju plnú pozornosť. Otočil som k nej hlavu a zadíval sa jej do očí, ktoré mi prezrádzali, že sa snaží sama vyrovnať s tým, čo mi hovorí. Vedel som, ako bojovala s tým, čo cítila ku mne a veľmi si želala, aby to isté cítila k Erickovi. Bolo mi ľúto vidieť ju trápiť sa, no mohla si za to sama. Nikdy som jej nič nesľuboval, moje plány vedela už od začiatku.
