THE LIST OF MY REGRETS

chapter 28

   Nebola som jediná, kto sa v poslednej správal zvláštne. Maddie sa večne nejako podozrivo usmievala a stále komusi vypisovala na telefóne. Blaire hovorila, že Maddie jej prezradila, že je zamilovaná a vyzerá to dosť vážne. V tej chvíli som sa dokázala vžiť do koži Blaire, ako sa asi musela cítiť, keď sme pred ňou mali tajnosti a ona bola odstrčená. Tento raz som tou odstrčenou bola ja a nemohla som uveriť, že zrovna Maddie mala tajomstvo, s ktorým sa zdôverila niekomu inému ako mne. Okej, s Blaire sa poznali rozhodne dlhšie ako so mnou, no po tom všetkom som si nahovárala, že ak by sa čokoľvek dialo a Maddie by potrebovala priateľku, ktorej by všetko vyrozprávala, bola by som to ja.

Ale nebola som urazená ani nič podobné. Nemala som na to žiadne právo. Musela som to jednoducho predýchať a prijať ten fakt, že Maddie a Blaire budú stále najlepšie kamarátky, nezáleží na tom, ako moc sa budem snažiť jednej z nich sa vyrovnať.

   Nechcem ich však rozdeľovať a už vôbec sa nesnažím zaujať miesto jednej z nich. Stačilo by mi patriť medzi ne.

   "Rozmýšľala som nad tým, čo si mi hovorila. . ." začala som, nevediac ako pokračovať. "To bývanie s tvojím bratom. . . mohla by som to ísť niekedy pozrieť? Možno by si ma s ním mohla zoznámiť a–"

   "Prepáč, hovorila si niečo?" prerušila ma Maddie, zatiaľ čo si nanášala tmavý rúž na pery a cez odraz zrkadla sa dívala priamo na mňa.

   "Uhm, áno, ja. . . chcela by som. . . chcela by som sa od Aarona odsťahovať," dostala som zo seba neisto. Pravdou bolo, že toto rozhodnutie som urobila len teraz. Odkedy mi Maddie ponúkla bývanie s jej bratom prešiel týždeň a zároveň to bol týždeň, počas ktorého sa Aaron doma ani neukázal. Všetok svoj čas trávil niekde inde, nevedela som kde, no stavila by som sa, že býval na jachte s nejakou babou. Cítila som sa osamelá, nespávala som a bolo mi zo všetkého zle. V tom dome som mala skrátka zlý pocit, všetko mi pripomínalo Aarona a ja som mala kvôli všetkému zlé svedomie.

   V ten deň, keď som ho videla s tými dievčatami. . . možno som to prehnala. Možno som to prehnala aj vtedy, keď mi Aaron povedal to, čo mi povedal. Áno, mala som dôvod byť urazená a dotknutá, ale na druhej strane, chápala som aj jeho reakciu. V tom obchode ma prekvapila Madison a ja som jednoducho spanikárila. Preto to mohlo znieť nevhodne.

   Prudké otočenie Maddie ma priviedlo späť do reality. Od prekvapenia vyšla rúžom z línii jej pier, zatiaľ čo sa po mne zízala s otvorenými ústami. "To myslíš vážne?"

   "No. . . áno, myslím, že áno."

   Moja odpoveď znela stále neisto. Bola som neistá.

   "To je skvelá správa, London!" vypískla od radosti. Povedala by som, že bola z môjho rozhodnutia celkom nadšená. Bolo dobré vedieť, že sa o mňa niekto takto zaujíma. "Čo ťa prinútilo premyslieť si to? Keď sme o tom naposledy hovorili, neznelo to, že by si sa chcela od toho chalana odtrhnúť."

   "Tak to nie je," povedala som, snažiac sa znieť presvedčivo. Naozaj to tak nebolo, nemala som problém sa od neho odsťahovať, no nebrala som to ako nevyhnutné. Teraz som však zostala sama vo veľkom dome a nič iné mi nezostávalo, len rozmýšľať nad ponukou Maddie.

   "Nie? A ako to teda je?" opýtala sa ma, no skôr to znelo ako výčitka. Netušila som, kam týmto smeruje. "London, niečo sa ťa spýtam a odpovedz mi, prosím, úprimne," otočila sa ku mne celým telom, kým si vreckovkou utierala rúž z miesta, na ktorom by pôvodne nemal byť. "Ty a Aaron. . . stalo sa medzi vami niečo? Máš ho. . . máš ho rada?"

   Vyprskla som smiechom. "Čože? Nie! Preboha, samozrejme, že nie! Čo ťa to vôbec napadlo, veď to je absurdné!"

   Podozrievavo si ma premerala. "Naozaj?"

   Za iných okolností by ma týmto jej pohľadom dokázala hlbšie sa nad tým zamyslieť, no v tejto chvíli som si bola svojou odpoveďou istá. To, že sa mi Aaron výzorovo a páčil možno ma trochu priťahoval, neznamená, že som k nemu niečo cítila. Je pravda, že som s ním rada trávila čas, bol to fajn kamarát, hoci v skutočnosti som o ňom toho veľa nevedela, ale žeby v tom bolo niečo viac?

   Nie.

   "Naozaj," prikývla som s polovičným úsmevom. Neklamala som, no i napriek tomu som mala pocit, že môj úsmev ju nedokázal presvedčiť.

   Maddie sa len pousmiala a otočila sa naspäť k zrkadlu, kde dokončievala úpravu svojich pier. "To je dobre."

   Odrazu do izby vbehla nažhavená Blaire oblečená v čiernych minišatách s červenými doplnkami a dokonalým make-upom. Za ničom sa objavil Austin, ktorého pohľad automaticky spočinul na mne. Neušlo mi, ako si ma premeral pohľadom, na čo som si svoje dlhé tričko, ktoré som dnes večer využívala ako šaty, potiahla o čosi nižšie.

   K tomuto outfitu ma prehovorili moje skvelé kamarátky. Vlastne hlavne Blaire, Maddie celý čas hovorila, že to nie je môj štýl a ani sa to na párty nehodí. Bola som rada, že stála na mojej strane, ale na druhej strane ma tým dosť prekvapila. Výnimočne ma nenútila ani do nijakého vyzývavého make-upu. Hoci Blaire trvala na svojom, dohodli sme sa, že si oblečiem to tričko a do make-upu ma nútiť nebude. Jediné, čo som spokojne odsúhlasila, bolo trochu korektoru pod oči a maskara.

   "Ste pripravené?" vyhŕkla Blaire nadšene. "Do desiatich minút musíme vypadnúť, lebo prídeme neskoro! Aj tak je to určite už v plnom prúde. A mimochodom, Maddie, musíš šoférovať, lebo Austin mal jedno pivo a–"

   "Ale no tak, je to len jedno pivo," prevrátila nad ňou Maddie očami, no ja som sa v duchu modlila, aby sa nenechali prehovoriť. Madison šoférovala ako blázon a ja som sa, úprimne, dosť bála s ňou sedieť v jednom aute, pokiaľ sedela za volantom. A ona sama šoférovanie neznášala, takže našťastie som sa zatiaľ musela prekonať iba raz.

   "To nebude treba, príde po nás Aaron. Už som mu volal," prehodil Austin pokojne, akoby o nič nešlo, zatiaľ čo mne sa začal zdvíhať žalúdok. Avšak nie preto, že by som ho nechcela vidieť, ale skôr preto, že ma touto informáciou prekvapil a ja som tak bola nútená pripraviť sa na spoločnú cestu s Aaronom Crimsonom a mojou nič netušiacou kamarátkou Blaire.