THE LIST OF MY REGRETS

chapter 13

   Na druhý deň v škole som sa opäť snažila Blaire vyhýbať. Nemala som vymyslený dôvod, prečo som včera z ničoho nič zrušila náš telefonát a to už ani nehovorím o tom, ako moc zmätená som bola z toho, čo som sa dozvedela o Austinovi. Nebola som dostatočne odvážna na to, aby som sa pred ňu postavila a s istotou vyhlásila niečo, čo bolo čisté klamstvo. Tak veľmi som k nej chcela byť úprimná, ale myslím, že by to bolo o stokrát horšie ako klamať jej.

   Zatvorila som svoju skrinku a skoro som vrazila do vysokej ženskej postavy, keď som sa náhle otočila na druhú stranu.

   "Maddie!" zhíkla som vystrašene. "Musíš sa za mnou neustále zakrádať zozadu? Takýmto spôsobom o chvíľu zinfarktujem!"

   "Ahoj, London, aj ja ťa rada vidím," zatiahla ironicky. "Nemala som v úmysle ťa vystrašiť, ale ber to ako úroky za to, že sa nám s Blaire celý deň vyhýbaš. Ozaj, keď už sme pritom, mohla by si mi povedať prečo. Niežeby ma to zaujímalo, ale Blaire je kvôli tomu dosť mimo."

   Pustila som sa do kroku a Maddie ma nasledovala.

   "Nevyhýbam sa vám," zaklamala som. "Povedz jej, že sa proste necítim dobre. Mám toho veľa v škole, tým, že som nová na mňa učitelia tlačia z každej strany. Po škole sa musím učiť, do školy chodím nevyspatá a potom som nie veľmi príjemná. Nechcem byť hnusná ešte aj na vás."

   "Vieš čo si myslím ja, Groverová?" opýtala sa a vzápätí zastala priamo predo mnou, čím mi zatarasila cestu. "Niečo nám určite tajíš. Správaš sa divne – odpovedáš nepriamo na otázky, vyhýbaš sa nám, len tak rušíš hovory. Ale čo ma dostalo najviac, je to, že za mnou dnes ráno prišiel Aaron Crimson a pozval ma na rande. Na rande, chápeš to? Nikdy nezavezie dievča domov ani po tom, čo sa s ňou vyspí, nie to ešte aby s nimi chodil na rande! A po tom, čo som, samozrejme, súhlasila, mi povedal, že ťa mám od neho pozdraviť. Tak ma napadlo, či náhodou nemáš záujem mi to vysvetliť."

   Čo? Rande?

   "Uhm, ani nie," pokrútila som hlavou, obišla Maddie a pokračovala som ďalej vo svojej ceste do učebne matematiky. Ona však stále kráčala za mnou. "Prečo si myslíš, že s tým mám niečo spoločné? Ten chalan sa mi iba smeje za to, čo sa udialo na jeho párty."

   "Počkaj, ty už vieš, čo sa tam stalo?" postavila sa mi znova do cesty a zabránila mi pohnúť sa ďalej.

   "Nie, ale prespala som uňho vo vani, Maddie! To je podľa mňa dostatočný dôvod na to, aby si zo mňa teraz uťahoval. A budem rada, ak mi nebudeš tú hroznú noc pripomínať, ďakujem," odsekla som a rozbehla sa naprieč chodbou až k učebni, kam som mala zamierené.

   Nemala som v pláne správať sa k nej nejak nevhodne, ale zastihla ma v tom najhoršom. Vypytovala sa ma na Blaire a pritom som na takú situáciu nebola vôbec pripravená, navyše, ak za mnou príde s témou, ktorej súčasťou je Aaron Crimson, len tak ľahko odo mňa príjemnú reakciu určite nedostane.

   Zo všetkého som bola zmätená, mala som asi milión nezodpovedaných otázok. A nielen od Aarona či Connora, ale aj od dievčat. Ako ma vlastne u Aarona našli? A odkiaľ Aaron pozná Maddie? Sakra, veď on vie kde bývam, vie moje meno, ktoré vraj dostal z Connora takmer nasilu. Prečo ho chcel?

   Ani som sa nenazdala a hodina bola v polovici. Moje myšlienky mi úspešne zamestnávali myseľ hodnú chvíľu bez toho, aby som si to vôbec nejako uvedomovala.

   "Teraz prídete na riešenie nasledujúcich štyroch príkladov sami. Ak chcete, dajte hlavy dokopy s vašim spolužiakom, ktorý sedí vedľa v lavici," vyhlásila profesorka, čo bola dnes pravdepodobne prvá veta od nej, ktorú som vnímala.

   Keďže v tejto triede sú lavice len pre jedného a ja som sedela pri okne, automaticky som sa pozrela doprava na osobu, ktorá sedela v lavici vedľa mňa. Zmeravela som, keď tá osoba zdvihla hlavu, postavila sa a prisunula si stoličku vedľa mňa. Bol to chalan – stredne vysoký, tmavšie vlasy a modré oči. Áno. Bol to Austin Graham.

   "Ahoj. London, však?" pozdravil ma so slabým úsmevom akoby nič, akoby som ho nepočula včera jasne hovoriť, že spáva s pani Harrisovou. Bola som unesená, že mal ešte tú drzosť za mnou prísť a priateľsky sa so mnou zoznamovať. V mojich očiach to bol iba človek, kvôli ktorému som musela hrať, že je všetko v poriadku.

   "Austin," skonštatovala som na oplátku.

   "Som rád, že sa môžeme vyhnúť trápnej zoznamovačke," zasmial sa, ale keď si všimol, že ja sa až tak nezabávam, pokračoval. "Si kamarátka Blaire, že? Vieš, nechcem aby si ma zle pochopila, ja ťa tu nebudem presviedčať, aby si mlčala. Samozrejme, veľmi ocením, ak jej nič nepovieš, iba by jej to zbytočne ublížilo a ty by si zničila náš vzťah. Ak chceš, povedz jej to, rob to, čo uznáš za vhodné, ale som si istý, že jej nechceš zle, je tak?"

   "Austin, nepovedal si mi nič nové," hovorila som chladne. "Ja už predsa dávno viem, že môžem robiť čokoľvek uznám za vhodné. Aj keby mi nedáš svoje povolenie, urobila by som to, čo chcem. Takže sa môžme vyhnúť aj tomuto smiešnemu rozhovoru. Radšej urobme tie príklady."

   "Kašli na príklady," jemne zvýšil hlas, až mnou v šoku striaslo. "Chelsie nebude vadiť, ak ich neurobíme. Porozprávam sa s ňou."

   Chelsie?

   Pozrela som smerom ku katedre, za ktorou stála mladá blondína s bielou košeľou a čiernymi dioptrickými okuliarmi a prepaľovala nás pohľadom. Vtedy som si spojila dve a dve – Chelsie a pani Harrisová je jedna a tá istá osoba.

   "Si nechutný," odfrkla som si zhnusene.

   Austin sa na mojej znechutenosti zasmial. "Možno. Ale mám zaručené dobré známky z matiky, aspoň prejdem do ďalšieho ročníka. Narozdiel od teba, hnusná malá bifľoška. Z takých mi je na zvracanie."

   "Chvalabohu, že mám tvoj názor tam, kde tieto tvoje neúprimné citové výlevy," odstrčila som preč jeho ruku, ktorá ma hladila po líci. "A prosím ťa, odkáž svojim kamarátom, aby mi dali pokoj a prestali ma prenasledovať. Ak sa rozhodnem jej to povedať, urobím to a nikto z vás mi v tom nezabráni."

   "Mojim kamarátom? O čom to hovoríš?" začal sa na mne smiať ako na bláznivej. Ako keby som nevedela, čo rozprávam. Prevrátila som nad ním očami a trielila von z triedy presne v tej chvíli, kedy zazvonilo.