THE LIST OF MY REGRETS

chapter 40

   Aaron sa v ten večer domov nevrátil. Odkedy ma Austin vyhodil pred domom, som bola celkom sama. A bola som opäť tam, kde predtým, ako sme to s Aaronom riešili. Neustále ma nechával samú, kým on sa niekde motal ktovie s kým. Ani som radšej nechcela vedieť, kde sa zašíva. Dnes mi však bolo dobre, nikoho som nepotrebovala – celý deň som strávila na gauči pozeraním seriálov, zabalená v deke a obklopená dobrým jedlom. Načo by mi nejaký Aaron Crimson asi bol? Aj tak mi je ukradnutý.

   Bolo pol jednej nadránom, keď som počula kľúče v zámku. Potom nasledoval rachot kľúčov dopadajúcich na sklenený stolík, ktorý sa nachádzal na chodbe a následne kroky približujúce sa k obývačke, kde som sedela ticho ako myška a v duchu som sa modlila, aby som sa stala neviditeľnou aspoň na malý moment. Stačilo by mi pár sekúnd, kým by prešiel okolo mňa a ja by som sa hneď na to nenápadne vytratila ku mne do izby, aby sme sa nestretli. Nechcela som ho vidieť, lebo ak by sa mi opäť objavil ten obraz jeho a tých dievčat v jedálni, asi by som sa pozvracala.

   Aaron sa objavil v obývačkových dverách. Oprel sa o rám dverí a zadíval sa priamo na mňa. Mesiac presvitajúci cez okno z druhej strany izby mu nádherne ožiaroval tvár, zvýrazňoval jeho pery a dokonalé mužské črty. Vlasy mu neposlušne padali do tváre – vtedy som si všimla, že z obočia mu tiekla krv a oči sa mu samovoľne zatvárali, akoby sotva vnímal. Ruky mal krvavé a tričko trochu potrhané.

   Okamžite som sa postavila a podišla k nemu. Nemyslela som na všetky tie scenáre, ktoré som si predstavovala predtým a plánovala som si, čo sa asi stane, keď sa vráti a my sa stretneme, lebo v tejto chvíli bolo jediné, na čom mi záležalo, aby bol v poriadku.

   "Čo sa ti stalo, preboha? Kto ťa takto doriadil?" opýtala som sa vyčítavým tónom, no rozhodne som nemala v pláne znieť tak. Asi som len nevedela, ako zakryť svoj hnev.

   "Nechce sa mi hovoriť o tom. Idem si ľahnúť," odvetil nezainteresovane a začal sa pomaly vliecť ku schodom. Ledva chodil, vyzeral ako opitý, ale v blízkosti z neho nebolo cítiť nič iné len dámsky parfém a pot zároveň.

   "To myslíš vážne? Po celom dni sem prídeš v takomto stave a povieš mi, že o tom nechceš hovoriť? Nemôžeš mi to nejako vysvetliť, aby som mohla v noci pokojne spať?"

Aaron zastal na prvom schode a otočil sa na mňa so skrčeným obočím. Už som vedela, čo bude nasledovať. "Prečo odo mňa stále čakáš, že po mojom jedinom dobrom geste sa budem tváriť, že som tvoj priateľ? Robím ti láskavosť už len tým, že ti dovolím u mňa bývať, nechci odo mňa ešte aby som sa ti spovedal."

"Čo? Pokiaľ viem, prosil si ma, aby som sa do tohto domu vrátila! Sľúbil si mi, že ma nenecháš samú nielen dnes v škole, ale ani v tomto prekliatom dome! Nechcem od teba, aby sme boli najlepší kamaráti, Aaron, chcem len, aby si mi prestal sľubovať veci, ktoré nesplníš a aby si sa prestal tváriť, že ti na mne záleží, keď o hodinu na to mi zase hodíš poleno pod nohy! Už ma to s tebou vážne nebaví!" kričala som nahnevane so slzami na krajíčku. Veľmi dobre vedel, že po tom, čo som zostala sama, som potrebovala jeho prítomnosť dvojnásobne a on sem jednoducho príde a tvári sa, že nič.

"Fajn, tak prestanem predstierať, že mi na tebe záleží. . . spokojná?" povedal pokojne, akoby jeho slová neboli tŕne, ktoré sa neúprosne zabodováli do môjho srdca. V tej chvíli som to už nevydržala držať v sebe a slzy sa mi neprestajne kotúľali po tvári. Aaron sa na mňa díval iba minútu a potom odišiel. Možno sa nedokázal dívať na to, že dokáže niekomu aj skutočne ublížiť, ak sa nepočítajú všetky tie dievčatá, ktorým sľúbil, že sa im ozve a neurobil tak. Toto bolo ale iné.

Vrátila som sa naspäť na gauč a zabalila som sa do deky. Film sa dávno skončil, takže som plakala ako malé dieťa na celý dom. Stavím sa, že aj k Aaronovi do izby ma bolo počuť, no bolo mi to celkom jedno. Chcela som zo seba dostať ten hnev a smútok, a vlastne všetky emócie, ktoré vo mne ten chlapec vzbudzoval.

O niekoľko minút môj plač ustál, ale moja tvár bola kompletne rozmočená. Ležala som na gauči a snažila som sa zaspať, nechcelo sa mi vstávať a sťahovať sa do izby, veď je to už aj tak jedno.

Na hodinách svietilo 2:17, keď sa v obývačkových dverách opäť objavila známa postava. Tvárila som sa, že spím, ale Aaron si aj tak sadol na kraj gauča a načiahol sa k mojim vlasom, ktoré si vzal medzi prsty a hral sa s nimi. Uspávalo ma to.

"Viem, že nespíš, London," zašepkal do ticha miestnosti. Jeho prsty sa zrazu dotkli mojej tváre a ja som automaticky otvorila oči. Jeho dotyk bol jemný a hrejivý. Mohol sa ma dotýkať častejšie, i keď len takto nevinne, stačilo mi to.

Ako mohol vedieť, že nespím?

Posadila som sa a pozrela sa mu priamo do očí – sedel priamo oproti oknu, takže mesačné svetlo sa znova odrážalo na jeho tvári. Môj hnev akoby zázrakom zmizol. Aaron Crimson vedel ovplyvniť moje myslenie bez toho, aby si vôbec uvedomoval, že niečo také dokáže urobiť.

"Prepáč," povedal. Moje oči si našli cestu k tým jeho, chcela som si overiť, či to myslí úprimne alebo je to len další jeho pokus manipulovať mnou. "Prepáč, čo som ti povedal, bol som nahnevaný a zmlátený, nemal som náladu o tom hovoriť. A taktiež prepáč za to, čo sa stalo dnes v škole, bolo to odo mňa sebecké."

"To bolo," pousmiala som sa, ale v mojej hlave to pôvodne znelo ako výčitka. "Ale ďakujem. . . že si prišiel."

Medzi nami zavládlo ticho. Táto situácia už nemohla byť trápnejšia. Nielen preto, že ani jeden z nás nevedel, čo má povedať, ale preto, že moju myseľ opäť pretli nevhodné myšlienky, takže som sa mu nedokázala ani pozrieť do očí, inak by som mala pocit, že mi vidí do hlavy.

"Poď sem," vtiahol ma do objatia, pričom som nemala možnosť sa brániť. No niežeby som sa o to pokúšala. Objímala som ho okolo pása, kým on ma pevne schovával v jeho náručí. Mal na sebe iné tričko a voňal príjemným mužským sprchovým gélom. Jeho hruď bola teplá, ale moja tvár horela. Myslela som, že onedlho vybuchnem.

"Neurobili ti nič?" nedalo mi. "Prosím, povieš mi, s kým si sa pobil?"

Neviem prečo som čakala, že sa odtiahne a znovu po mne nakričí, no nestalo sa tak.

"Bol som v jednom klube s kamarátmi. Tancoval som s jednou babou," už ľutujem, že som to chcela počuť, "a prišiel tam jej brat. Stále opakoval, že som ju chcel zneužiť. Začali sme sa biť, kým nás oboch nevyhodili z klubu. On tam mal celú partiu jeho divných kamarátov, a tak som nemal šancu. Ale áno, som v poriadku. Nič vážne sa mi nestalo."

"Vďakabohu."

Aaron mi vlepil bozk do vlasov, zatiaľ čo sa neustále hral s prameňmi mojich vlasov. Robil to tak dlho, až som pomaly upadala do ríše snov.