London Groverová vždy bývala samotárka, vyrastala prakticky sama a zvykla si neviazať sa príliš na ľudí alebo miesta, kde sa z času načas zašila. To, že často cestovala z miesta na miesto a nechcela sa nikde dlhodobo usadiť, ju priviedlo do malého m...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ráno som sa zobudila a schytala mierny šok, keď som si uvedomila, že ležím na Aaronovej hrudi a on naďalej nevinne spí. Musela som sa sama pre seba pousmiať pri spomienke včerajšej noci alebo teda dnešného rána, dá sa tak povedať. To, ako za mnou sám od seba prišiel a ospravedlnil sa. To, že mi povedal, čo sa včera stalo, hoci sa mu to nechcelo riešiť. To, že ma vtiahol do objatia a dal mi bozk do vlasov. Ale čo bolo najlepšie, bolo to, že mi dovolil spať na ňom.
Uznala som, že pravdpodobne vyzerám ako ďalšia jeho vlhká fanúšička, tak som sa postavila z gauča tak, aby som ho nezobudila a namierila som si to priamo do kuchyne, kde som sa snažila urobiť omeletu na raňajky. Variť som nevedela, takže som neočakávala žiaden zázrak, ale bola som hladná a taktiež som chcela urobiť pre Aarona prvú peknú vec, keďže doteraz som nerobila nič iné, len ho otravovala, starala sa do jeho záležitostí a mimo tohto všetkého som ešte bývala v jeho dome zadarmo, lebo odo mňa nechcel zobrať ani cent. A vlastne som ani nebola dlho na nákupoch.
"Vonku je sneh!" počula som natešený krik Aarona z obývačky. Len čo som stihla vykuknúť z kuchyne, jeho postava sa okamžite objavila vedľa mňa. "Ále, čo sa to tu chystá?"
"Chcela som urobiť raňajky, ale moje kulinárske schopnosti ma nepustia," sťažovala som si, kým som vyhadzovala ďalšiu nepodarenú omeletu. "A čo, že je sneh? Myslela som, že v tomto meste napadá sneh každý rok?"
"Áno, to je pravda, ale minulý rok som trávil Vianoce v Californii, takže som si toho snehu príliš neužil," zasmial sa. Táto veta ma zaujala.
"Prečo si bol minulé Vianoce v Californii?" vyzvedala som.
Aaron zamrzol. Bolo zjavné, že som zase zasiahla do čierneho. Nechcela som otvárať niečo, čo nechcel, aby ktokoľvek otváral, ale odkiaľ som mala vedieť, že je to zakázané? Sám o tom začal hovoriť.
"Prečo vyhadzuješ všetky tie omelety?" vyhol sa odpovedi. "Túto nevyhadzuj, môže byť dobrá. Už ju daj na tanier."
"Chceš ju zjesť?" pozrela som naňho prekvapene. Aaron si vzal príbor a sadol si za stôl. Podala som mu tanier s mojím výtvorom, čo mala byť pôvodne jedlá omeleta, no rozhodne to tak nevyzeralo. Aaron sa do toho pustil a hneď po prvom súste ma začal chváliť, vraj aká som skvelá kuchárka.
"Si hnusný klamár, Crimson," prevrátila som očami.
"Myslím to–"
Aaronov hlas prerušil akýsi zvuk, ktorý sa podobal k výbuchu. Obaja sme sa okamžite postavili k sporáku, kde bol polmetra vysoký oheň. Začala som nadávať, vypla som sporák a kuchynskou utierkou som začala trieskať po panvici s cieľom to uhasiť, no spôsobovala som tým len viac škody. Utierka vzbĺkla.
Aaron ma odsotil nabok, hodil utierku do drezu a pustil na ňu vodu. To isté urobil aj s panvicou.
"Ježiši," prudko som dýchala, snažiac sa upokojiť. "Ja som vážne hrozná kuchárka. Mne by mali dať súdny zákaz približovania sa ku všetkým kuchyniam sveta."
