THE LIST OF MY REGRETS

chapter 43

Raz mi Aaron povedal, že keď sa jeho rodičia vracajú domov bez ohlásenia, zvyčajne to býva fraška, preto zvykne chodiť spať niekde mimo domu, alebo sa len tak potuluje po uliciach s alkoholom v ruke. Zveril sa mi dokonca s tým, že vtedy chodieva navštíviť hocijaké dievčatá, ktoré sa oňho dobre starajú a to mu čiastočne pomáha. Dnešný večer však trávil so mnou, vďaka čomu som sa, pravdupovediac, cítila špeciálne, no žiaľ som nebola jedno z dievčat, ktoré boli schopné ho takým spôsobom uspokojiť. Ale zostávalo mi už len dúfať, že by som to mohla zvládnuť iným spôsobom.

"Sú všetky dievčatá také ako ty?" spýtal sa ma Aaron, keď ležal nehybne na posteli, kým ja som hľadala na laptope nejaký dobrý film. Mala som pocit, že sa díva na moju postavu, keďže som mala na sebe iba dlhé tričko a kraťasy, ktoré mi ale neboli vôbec vidno a sedela som mu chrbtom, takže si viem predstaviť, kam jeho pohľad blúdil. Alebo som možno iba chcela, aby tam blúdil.

   Hej, to bolo tá viac pravdepodobná možnosť.

"Čo tým myslíš?"

V romantických knihách a filmoch to väčšinou býva tak, že chalan povie dievčaťu, že je iná ako ostatné. Je to tak trápne klišé, no aj tak sa z toho každej podlomia kolená. Aj ja, ako milovníčka romantiky, by som chcela, aby mi povedal niečo také. On sa ma však miesto toho opýta, či sú všetky také ako ja. Aaron je typický príklad chalana, ktorý nie je vhodný do žiadnej romantickej knihy či filmu. Je to totálne anti-romantická bytosť. A ešte k tomu bytosť, ktorej sa nedá rozumieť. Hodil by sa do sci-fi filmu alebo fantasy, pretože podľa mňa tento chalan nie je ani reálny.

"Neviem. . . myslel som si, že ste všetky dobré iba na sex, ale ty si prvé dievča, s ktorým sa dá robiť všetko ostatné. Som rád, že nie si ako všetky. Ak by som sa s tebou vyspal, nikdy by som ťa poriadne nespoznal a to by bola kurva zlá vec."

Zasekla som sa v pohybe. Nevedela som, ako reagovať. A na čo som vôbec mala reagovať? Práve mi povedal, že nie som ako ostatné. To je presne to, čo som tak sekundu dozadu vo svojej hlave zamietla pod koberec a teraz je to tu! Povedal to akoby nič. A ďalšia vec, on niekedy rozmýšľal nad tým, aké by to bolo, keby sa so mnou vyspí? Mal v pláne ma pretiahnuť ako všetky, ale potom pochopil, že taká nie som?

"Som z teba zmätená, Aaron," povedala som zaseknuto, keď som sa k nemu otočila. Ležal na mojom vankúši s očami zapichnutými priamo na mne. Usmieval sa. Usmieval sa, lebo vedel presne, čo robí. A vedel by, že som z neho zmätená, ani keby to nepoviem.

"Ja viem, že si," odvetil hrdo, stále s tým istým úsmevom.

Otočila som sa naspäť k laptopu a falošne si odkašľala. "Čo keby si mi radšej pomohol nájsť nejaký film miesto povoľovania sa tu?"

"Tvoja posteľ je pohodlnejšia než moja. A okrem toho, dávno som tu nemal byť. Rodičia sa vrátili, už som mal byť opitý a baliť nejaké krásne baby s dlhými nohami, krásnymi blond vlasmi a dokonalým zadkom. Ani si nevieš predstaviť, čo by som za to dal."

   Ou, tak toto zabolelo. Práve opísal presný opak mňa. Hoci som vedela, že jeho typ sú dokonalé modelky vystrihnuté z katalógov a presne takou som ja nebola, počúvať to takto priamo z jeho pier bolo dosť bolestivé a nepríjemné. Nevedela som, čo ho viedlo k tomu, aby mi toto vôbec povedal, ale už mi parádne začínal liezť na nervy. Neustále ma niečím vytáčal.

   "Tak na čo čakáš? Nikto ťa tu nedrží," odvrkla som podráždene.

   "Prečo sa takto správaš, London? Ja len tak fantazírujem. Samozrejme, že keby chcem, už dávno tu nie som," jeho dlaň pristála na mojom stehne vo chvíli, keď dopovedal tieto slová. Zalapala som po dychu a v momente sa k nemu otočila. "Povedz mi, o čom fantazíruješ ty, London."

   Panebože.

   "Č-čože?" koktala som, snažiac sa zbaviť jeho dotyku. "Nechaj ma na pokoji s týmito tvojimi blbosťami, Aaron. Čo keby si sa vrátil do svojej izby? Už nemám náladu na film a som unavená."

   "Môžme tu spať obaja, miesta je tu dosť," zaškeril sa.

   Prevrátila som očami. "Čo je to dnes s tebou? Správaš sa ako malý chlapec."

   "Chcem sa s tebou len otvorene rozprávať o všetkom. Si momentálne moja najbližšia osoba, ako som ti hovoril pred chvíľou. Stále to platí a a aj to platiť bude, nech sa moja nálada zmení akokoľvek. Niekedy viem byť vážny kretén, ja viem. Ale nechcem si pred tebou držať servítku pred ústa. Beriem to ako súčasť nášho kamarátstva."

   Hah, vraj kamarátstva.

   Po jeho monológu zostalo ticho, jednak som netušila čo mu na to povedať a taktiež som ani nechcela. Bola som preňho dôležitá, samozrejme, že bol aj on pre mňa, ale pokiaľ to znamenalo, že mi odteraz bude rozprávať s kým spal a s kým ešte len spať bude, alebo že o kom sníva, tak po tom som naozaj netúžila. Chcela som ho mať celého pre seba, prečo to proste nemôže vyčítať z môjho pohľadu? Hoci to nie je opätované, je mi to jedno, len už nechcem, aby ma tým trápil.

   Napokon som len mykla plecami. "Chcem ísť spať, Aaron. Odíď, prosím."

Chvíľu sa na mňa skúmavo díval, akoby čakal, že ešte niečo poviem. Že mu nedovolím odísť. Lenže nad tým som ani neuvažovala, trápilo ma jedine to, že miesto toho, aby som sa konečne plnohodnotne vyspala, som sa mu venovala, lebo som vedela, ako moc ho hnevá návrat jeho rodičov. A on ma neustále vytáča, aj keď nevedomky, to je jedno. Nemám chuť ho počúvať.

Aaron mykol plecami, hodil po mne ešte jeden pohľad, no nezastavil sa. Vyšiel von z mojej izby a silno za sebou tresol dverami, až ma striaslo. Neriešila som ho, vyskočila som z postele a hľadala svoju stratenú knihu. Našťastie bola celkom v dobrom stave, len mala na zadnej strane obalu jeden menší škrabanec.

Spať sa mi nedalo, tak som si čítala ešte asi hodinu. Potom som za dverami začula kroky a známy hlas. Pribehla som k dverám a pohotovo ich otvorila.

   "Kam to ideš?" vypadlo zo mňa, no Aaron ma nepočul a kráčal ďalej ku schodom.

   "O päť minút som tam. . . A Sarah? Máš doma rodičov?" počula som, ako hovorí do telefónu. Hlavou mi okamžite prebehli rôzne predstavy Aarona s inou babou. Nedokázala som si pripustiť túto možnosť k srdcu. Povedal mi predsa, že ak by chcel ísť, už by bol dávno preč. Neverím tomu, že by si to zrazu rozmyslel.

   Aaronova postava mizla každým jeho krokom na nižší a nižší schod, až ho napokon nebolo vidno vôbec. Keď sa zabuchli vchodové dvere, bežala som k oknu a sledovala ho, ako nasadá do auta a štartuje preč. Mal naponáhlo.