London Groverová vždy bývala samotárka, vyrastala prakticky sama a zvykla si neviazať sa príliš na ľudí alebo miesta, kde sa z času načas zašila. To, že často cestovala z miesta na miesto a nechcela sa nikde dlhodobo usadiť, ju priviedlo do malého m...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Odo dňa, čo som sa nasťahovala k Aaronovi, ubehlo niekoľko týždňov. Keďže často vynechával školu, nikto si nevšimol, že chodím do školy aj po škole s ním. Včera som sa s ním aj tak dohodla, že bude lepšie, ak na mňa bude čakať tam, kde podľa všetkých bývam. Je to od školy naozaj len kúsok a budem sa cítiť omnoho lepšie, keď si budem istá, že nás nikto spolu neuvidí. V škole sa jeden druhému zásadne vyhýbame. V skutočnosti ani nemáme dôvod spolu hovoriť, keďže sa nerozprávame ani doma. Od toho incidentu, čo sme boli na tej jachte, sme spolu prehovorili maximálne tak o tom, čo treba nakúpiť.
Štvalo ma, že mi nedovolil nič zaplatiť. Poslednou dobou som sa rozhodla, že keď budem niečo potrebovať, pôjdem si to proste sama kúpiť. Obchod bol od nás síce ďalej, nevadilo mi prejsť sa. Takisto ráno, keď sme chodili do školy, Aaron cestou zastavil v reštaurácií u Derecka, kde som si kúpila jedlo a sama si ho zaplatila, keďže Aaron ma vždy čakal v aute.
Reštaurácia u Derecka sa stala mojou obľúbenou. Za tie týždne som vážne ochutnala asi všetko, čo tam ponúkajú. Tam som, mimochodom, videla Aarona prvýkrát, v môj prvý deň v tomto meste. On si to nepamätal. Nepýtala som sa ho, ale viem, že nie.
S Blaire a Maddie sme sa rozprávali počas prestávok. Nedá sa povedať, že by sme sa zblížili, keďže väčšinou boli naše konverzácie len o škole. Nikam sme spolu nechodievali, čo ma dosť štvalo, pretože som pri sebe potrebovala osobu, ktorej by som sa o všetkom mohla zdôveriť. Či už by to bola Maddie alebo Blaire, na tom nezáležalo. Mala som ich rada obe, aj keď, samozrejme, s Madison to išlo dosť ťažko. Nebrala ma vážne, pre ňu bol celý život iba vtip.
Austina som stretla veľakrát na chodbe alebo v jedálni. Držal sa pri Aaronovej skupinke. Vždy, keď ma uvidel, pozrel sa na mňa zvláštnym nečitateľným pohľadom a potom sa zapozeral do zeme, akoby zistil, že to čo robí, je nesprávne. Nechápala som tomu, no rozhodne som nemala v pláne s ním čo i len prehovoriť.
Čo sa týka Connora, párkrát za mnou ešte prišiel po našom rozhovore v jeho aute. Stále som mu nepovedala, že mu odpúšťam, ale pravdou bolo, že som mu odpustila skôr, ako sa mi ospravedlnil. Možno to odo mňa bolo hnusné, ale trvala som na tom, aby sa trápil kvôli tomu, čo mi urobil. Po tých pár pokusoch za mnou už ale neprišiel, takže to zostalo medzi nami rovnaké.
Včerajšok bol namáhavý. Odprezentovala som všetky prezentácie, ktoré sa mi stále presúvali na iný dátum. Mala som to za sebou a bola som šťastná, že si v nasledujúcich dňoch budem môcť od školy oddýchnuť. Napadlo mi, že by som dnes mohla zostať doma, ale vedela som, že som to chcela urobiť len preto, že som to odkukala od Aarona. To on stále vymeškáva, nie ja. Nemôžem sa znížiť k niečomu takému, to dobrí študenti nerobia.
Na pár minút som sa musela zamyslieť nad tým, čo vlastne znamená byť dobrým študentom. Mám perfektné známky, nevynechala som žiadne testy a mám opísané dokonca všetky poznámky. Kto je dobrý študent, ak nie ja?
