Troublemaker

12. Nandos so známym

"Jeden kamarát," odvetila som, keď som vošla do jedálne.

"Kamarát?" stará mama nadvihla obočie. "Nuž, aj za našich časov sme takto skrývali..."

"Toto je naozaj len kamarát, stará mama," skočila som jej do reči, hoci som vedela, ako to neznáša. "Sotva ho poznám."

"To by som ho nazvala známym, no nie kamarátom," pokojne odvetila stará mama.

"Dobre, je to môj známy," vyhŕkla som z rozčúlenia.

"V poriadku, Angela, nečerti sa toľko. Si akási nedochvíľna." Chvíľu mlčala, len si ma obhliadala. "Keď sa tak spätne obzerám, príde mi zvláštne, že si už takmer dospelá žena a ani raz si mi nepredstavila nijakého svojho priateľa..."

Dôvod, prečo som starej mame nepredstavila priateľ bol jednoduchý. Žiadneho som nemala. Moje "vzťahy" vždy trvali veľmi krátko, boli búrlivé a chaotické. Bola som príliš slobodná, aby som sa k niekomu viazala.

"Život si treba užívať."

"To je pravda, Angela. Aj tak si ťa neviem predstaviť v úlohe matky alebo manželky." Prosím? O čom to tu hovorí? "Navyše, v modernej dobe je trendom stať sa ženou v domácnosti až neskôr. Dnešné ženy ešte zrejme nedozrievajú vtedy kedy my."

Netušila som, čo stará mama tým dozrievaním myslí, a tuším som to ani nechcela vedieť.

Niall bol pomerne presný. Ešte raz som sa ubezpečila, že mám všetko, čo do tejto zimy potrebujem. Na tielko som si navliekla sivú mikinu s čiernym nápisom New York, obula si UGG topánky ( je mi jedno, koľko ľudí ich nenávidí, sú úžasne pohodlné) a okolo krku si obviazala sivý šál.

"Maj sa!" zakričala som starej mame a vyšla von.

"Ahoj," usmiala som sa na Nialla a na privítanie ho objala. Aj jemu sa pery roztiahli do úsmevu.

"Môže byť Nando´s?" spýtavo na mňa pozrel.

"Jasné," pokrčila som plecami. "Ja zjem čokoľvek."

Ak aj Niall očakával, že si budem pozobkávať zo šalátu, mýlil sa. Prinajmenšom určite neočakával, že si objednám skoro toľko ako on. "No čo?" pokrčila som plecami a začala sa napchávať kuracími kúskami.

"Uf," odfúkla som si, keď už bol tanier predo mnou prázdny. "Som úplne plná."

"Súhlasím," prikývol Niall. "Zaplatím."

"Počkaj, akože zaplatíš? Aj ja som jedla!"

"Ja som ťa predsa pozval!"

"Dobre, ako myslíš," lenivo som mávla rukou. Nezjedla som toho až tak veľa... Fajn, zjedla. Ale veď... Niall je tá celebrita. Toto ho snáď nezruinuje, alebo?

"Po takomto jedle by mi dobre padla prechádzka," priznala som. Niall so mnou súhlasil a tak sme sa vybrali ulicami Londýna. Toto mesto ma už nudilo. Poznala som snáď každý jeho kút a okrem toho bolo stále preplnené hulákajúcimi turistami s batohmi na chrbtoch, ako obdivujú pamiatky, ktoré mne už liezli hore krkom. Každý hovorí, že by chcel žiť v Londýne, ale žiť v meste, ktoré je vždy plné smogu a turistov nie je žiadna sláva. Absolútne žiadna.

"Hm, predstavovala som si, že za tebou budú liezť hory fanúšikov a my budeme blúdiť tajomnými a neobjavenými uličkami Londýna," poznamenala som, keď sme prechádzali cez cestu.

"Ja som rád, že tu žiadni nie sú. Teda," vyľakane na mňa pozrel, "mám ich rád, sú pre mňa veľmi dôležití, ale občas to padne na úžitok, len tak sa túlať po meste ako každý iný."

"To verím." Nedokázala som si predstaviť, že by mňa niekto naháňal. Ja sa obvykle veľmi rýchlo rozčúlim, takže by najskôr skončil so zničenou fasádou. A pokiaľ viem, mlátiť fanúšikov sa nepatrí.

"Ja byť na tvojom mieste, asi sa zabijem."

"Ďakujem," zadudral Niall.

"Alebo pozabíjam všetkých naokolo.."

"Ešte lepšie."

"Prepáč, nemyslím to teraz tak, že by si to ty mal urobiť, akurát uvažujem nahlas."

"Asi zdieľaš so svetom dosť svojich myšlienok, čo?"

Prikývla som. "Čo na srdci, to na jazyku."

"To je fajn, lebo mám jednu otázku," Niall sa obrátil čelom ku mne. "Prosím, necháp ma zle, ale chcem si to ujasniť už na začiatku. Šla si so mnou von, lebo som populárny?"

Authors note: Len som sa vám chcela veľmi pekne poďakovať za všetky hviezdičky a komentáre a určite sa nenahnevám, keď v tomto duchu budete aj pokračovať ;)