Troublemaker

32. Darčeky

„Hej, kam si sa vybrala?“ chytil ma ktosi za lakeť, keď som si obúvala tenisky. Niall.

„Totálne mi hrablo z toho maminho príhovoru, musím sa ísť vyvetrať,“ oznámila som mu.

Zasmial sa, ale znelo to trochu rozčarovane. „Ang, toto je tvoja oslava. Nemôžeš sa len tak zobrať a vypadnúť!“

„Chceš mi diktovať, čo mám robiť?“ vyzývavo som naňho pozrela. „Pretože to sa ti nepodarí. Nikto mi nikdy nekázal, čo mám robiť a len preto, že so mnou chodíš, nie si výnimka! Ak sa ti to nepáči, tu sú dvere!“

„Ang, si v poriadku?“ pozrel na mňa s doširoka otvorenými očami. „To mi... dávaš kopačky alebo čo?“

„Ak si myslíš, že so mnou môžeš zametať ako s handrou, tak potom asi áno!“ Z očí mi šľahali blesky. Uvedomila som si, že vrava v obývačke stíchla. Super. Očividne všetci načúvajú. Vedela som si dokonale predstaviť Shay, ako stíska palce a modlí sa, nech už je to za nami, aby bol Niall voľný a celý jej.

„Angela, upokoj sa. To sa chceš so mnou rozísť len po tom, čo som ti povedal, že nemôžeš odísť zo svojej oslavy?“ díval sa na mňa, ale v jeho pohľade už nebolo znepokojenie. Skôr sklamanie.

„Iste že sa s tebou nechcem rozísť, ja len...“ začala som, ale teraz už očividne on nemal náladu na mňa. Otočil sa mi chrbtom a vyšiel z domu. Na nohe som mala len jednu tenisku, ale to ma nemohlo zastaviť v mojom pláne. Rozbehla som sa za ním.

„Stoj! Kam si myslíš, že ideš?“ vykríkla som tak, že to určite počuli ešte aj susedia. No a čo. Nebolo by to po prvýkrát, čo im robím cirkus. A toto je ešte celkom mierne.

„Neviem... napríklad sa prevetrať?“ otočil sa na mňa s ironickým úškrnom.

„Nemôžeš odísť z mojej oslavy!“

„Chceš mi diktovať, čo mám robiť?“ Šialene ma tým napálil. Zavrela som oči a v duchu som počítala do desiatich, inak by som pravdepodobne začala besnieť tak, že by ma musela odvádzať polícia.

„Niall, prepáč,“ spustila som pokojným hlasom, keď som oči opäť otvorila. „Viem, že som hrozná, ale na moju obranu, vedel si, do čoho ideš.“

Pomaly ku mne podišiel. „Vedel som, že to nebudem mať jednoduché, ale že to bude takéto komplikované, to som teda netušil. Cítim sa trochu ako na bojovom poli, kde musím opatrne našľapovať, lebo nikdy neviem, kedy stúpim na mínu.“

„Takže čo? Vzdáš sa a zamávaš bielou vlajkou, alebo to zariskuješ a budeš pokračovať v boji?“ pozrela som mu do očí, netušiac, čo môžem očakávať.

Pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma na vrch hlavy. „Generál nikdy neopúšťa bitku.“

Vďačne som sa mu schúlila v náručí. Z domu sa ozval rozpačitý smiech a ja som tým smerom nahnevane zagánila. Vzápätí sa opäť rozprúdila debata.

Vychutnávala som si predstavu Shay, ktorá si práve teraz papierovou vreckovkou utiera slzy.

„Ideme si rozbaliť darčeky?“ navrhol Niall s úsmevom.

Prikývla som.

„Mimochodom, prečo máš len jednu tenisku?“ začudovane sa mi zadíval na nohy.

                                                                         ...

„No... ďakujem, teta Lorelai a strýko Charlie,“ vykúzlila som mŕtvolný úsmev smerom k mojim najmenej obľúbeným príbuzným. Hrnček, predplatné časopisu Smart Lady a pero. Jednoducho, dary od srdca.

„Nie je za čo,“ usmiala sa teta Lorelai. „Chceli by sme, aby aj Shay začala čítať Smart Lady, ale ešte je na to mladá.“ Nepochybne. Najradšej by som povedala, že som na to mladá aj ja a vrátila im predplatné, ale mama by ma asi uškrtila svojim šálom, tak som nechala tak.

Od Ali a Kirsten som dostala 50 librovú poukážku do nákupného centra. Šťastne som sa im vrhla okolo krku a okamžite sme sa dohodli, kedy pôjdeme nakupovať spolu. Ako to, že niektorí ľudia presne vedia, ako mi zdvihnúť náladu a podarovať mi presne to, čo potrebujem?

Od starej mamy som dostala oblečenie. Na moje prekvapenie bolo štýlové, nebol to tak úplne podľa môjho vkusu, ale ani nič, čo by som na seba neobliekla ani za svet. Poďakovala som sa jej.

Od ostatných strýkov a tiet som podostávala kopu zbytočností, od Lin som dostala poukážku na nákup spodnej bielizne (symbolicky som ju priškrtila, lebo mama, ale najmä teta Loreai a strýko Charlie sa zatvárili zhrozene) a potom ku mne podišiel Fabricio so širokým úsmevom na tvári a podal mi obrovskú tašku.

„Čo to je?“

Naznačil mi, nech sa pozriem.

Vnútri bol šnorchel, plutvy, veľmi, veľmi sexy plavky (zarazene som naňho pozrela, no on len povedal, že mi pristanú), opaľovací krém, nejaké nafukovačky, plavecké i potápačské okuliare. Musela som asi vyzerať veľmi zmätene, pretože pri pohľade na mňa sa rozosmial tak, až sa za brucho chytal.

„Buon compleano,Angela,“ objal ma.

„Ehm... grazie?“ vyskúšala som talianske slovíčko a modlila sa, aby bolo správne.

Len sa zaškeril a nechal ma v dohadoch. Zamračila som sa naňho, no to ho len rozosmialo.

„Fabricio, na čo mi toto všetko bude?“ spýtala som sa, no on len  na mňa žmurkol. Ak ma chcel vytočiť, pretože som ešte nikdy nebola pri mori, tak sa mu to podarilo. Debil.

Potom ku mne prišla Lin a podala mi malý balíček. S očakávaním som ho otvorila a vo vnútri bol album. Pomaly som otvorila i ten a narazila som na fotku, pri ktorej sa mi takmer dostali slzy do očí My dve, v škôlke, sediace na nočníku.

„Hm, no, chcela som ti podarovať aj niečo iné, aby si si o mne nemyslela, že som lakomá krava, ale...“ zarazila som ďalší príval jej slov a prudko ju objala: „Je to ten najlepší darček a ty to vieš.“ Vďačne sa na mňa usmiala, potom mi jemne zobrala album a pretočila ho takmer na koniec. „Sú tu ešte nejaké prázdne miesta, vidíš? Aby si so ho mohla ešte doplniť,“ usmiala sa na mňa tak, že som sa už takmer vážne rozrevala, ale ešte som sa zmohla na: „Už som si vážne myslela, že to najlepšie, čo od teba k osemnástym narodeninám dostanem, je kupón na spodnú bielizeň.“ Potom sme sa obe bláznivo rozosmiali tak, ako to dokážeme len my dve, a samozrejme, opäť nikto nechápal, čo v nás vyvolalo takú dobrú náladu. Nestarali sme sa. Ako vždy.