Troublemaker

9. Výpredaje, čína a dievčatá

Svoje plány na sobotu som mala jasne vytýčené. Po dlhej dobe sa konečne dostanem do obchodov, kde práve teraz vládnu novoročné výpredaje. Konečne si budem môcť dovoliť aj veci, po ktoré som chodievala žobroniť k starej mame.

Nákupné centrum bolo natrieskané. Na každom kroku sa tlačili rozchichotané pubertiačky, ktoré lietali ako sovy od výkladu k výkladu, mamičky, ktoré ťahali za ruky uplakané a usoplené deti v snahe im niečo kúpiť, ženy v strednom veku s bojovým výrazom v očiach a to všetko dopĺňali unavení, znudení muži okupujúci každý kúsok obchodného centra, okolo ktorého sa netočilo to ženské tornádo.

Zamierila som si to k prvému obchodu a po pár minútach som našla v akcií tričko s pomerne dlhým nápisom, ktorý ale fakt stál za to: We are young, we run free, stay up late, we don´t sleep, got our friends, got the night, we´ll be alright. Nakoniec som s týmto úlovkom pyšne opustila obchod a pustila sa do ďalšieho blúdenia.

Po polhodine som si k tomuto tričku prirátala ešte ďalšie dve, jedny džínsy a teplú mikinu aj rukavice. Mame som kúpila tiež jedno tričko na ktorom bolo okrem vzoru napísané Best Voted Mum. Mamu to poteší.

Neviem, ako dlho som tam blúdila, ale uvedomila som si že som hladná. Pobrala som sa teda smerom k eskalátorom, keď som zbadala niekoho povedomého.

Najprv som ho nevedela zaradiť a v duchu som sa prehrabávala v zozname všetkých blondiakov, ktorých poznám. Potom mi to docvaklo. Niall.

"Ahoj!" zvolala som prudko a on sa automaticky obzrel. Chvíľu na mňa žmúril, no vzápätí sa mu pohľad rozjasnil a kútiky úst zdvihli.

"Ahoj!" prekvapene ku mne podišiel. "To je náhoda, myslel som, že ťa už nestretnem!"

"Podobne," odvetila som. "Nemal si byť v Írsku?"

"Dosť sa zdržiavam tu, v Londýne," odvetil. "Pracovné povinnosti."

"Mhm," prikývla som a rozmýšľala, ako je možné, že človek, starý ako ja, už pracuje. Na druhej strane, on sa asi nerozhodol po šestnástinách pokračovať v štúdiu ako ja. A ktovie, možno v Írsku majú úplne iný školský systém.

"Nakupuješ?" spýtal sa a ukázal na tašky, ktoré ma obklopovali.

"Hej," prikývla som. "Využívam povianočné výpredaje."

"Ako si oslavovala Vianoce?"

"V pohode," prehodila som. "Tak normálne, ako vždy."

"Arabský šejk sa neozval?" uškrnul sa a v očiach sa mu zablyslo.

Nahlas som si povzdychla. "Nie. Ale nevadí, ešte nemám osemnásť... čo mi pripomína, že si pozvaný na moju oslavu."

Pozrel na mňa, akoby to zvažoval, ale na nič sa nespýtal. "Kam si teraz šla?"

"Niekam sa najesť."

"Môžem ťa pozvať?" pousmial sa.

"Prečo nie?" pokrčila som plecami a nasmerovala ho k dolným eskalátorom.

"Na čo máš chuť?" spýtal sa ma presne v okamihu, keď moju pozornosť upútala reštaurácia Shangai.

"Na čínu," vyhŕkla som, na čo on len prikývol.

Boli sme už takmer dolu, keď som začula prenikavý dievčenský výkrik. Nejako ma to nevzalo, myslela som si, že to zrejme nejaké baby zistili, že ich vysnívané topánky sú v akcií, to je tu bežné, ale to jačanie sa stále približovalo, až zrazu stíchlo.

"Niall!" Hoci nekričali moje meno, ale meno môjho spoločníka, otočila som sa. Koľko Niallov tu tak asi je?

"Niall!" blížili sa k nám dve, asi štrnásťročné baby. Niall nasadil úsmev a pozrel na ne.

"Nemôžem uveriť, že sme ťa tu stretli!" Hm. Asi nejaké známe. Ani mne sa nechcelo veriť, že ho tu vidím.

"Ahojte," Niall sa na ne usmial. Jedna mu niečo povedala a on ich obe vyobjímal. Fakt to budú nejaké známe.

"Môžeme sa odfotiť?" vyhŕkla jedna dychtivo. Tak to už bolo čudné. Prečo sa Niallove známe chcú s nim fotiť? Nechápala som to.

Ale keď si vypýtali autogram, začalo to byť ešte čudnejšie. Niall je zrejme pre ne viac ako známy, zrejme aj nejaký idol.

Niall sa s nimi rozlúčil a vybral sa za mnou.

"Vieš, nechcem, aby to vyznelo blbo, ale..." zahryzla som si do pery. "Tvoje známe sú čudné."

"Kto?" zarazil sa.

"No, tvoje známe..." pozerala som naňho a zrazu mi prišlo čudné, že tomu nerozumiem.

Časť k nedeľnému obedu ;) Enjoy