20. Jedna izba

531 38 2
                                    

"Ako pôjdeme k tebe?" spýtala som sa Nialla, keď sme si vyzdvihli batožinu. On medzitým sliedil po letisku a hľadal paparazzov, no ako to vyzeralo, žiadni tu neboli.
"Objednal som taxík, nie je to ďaleko," vyviedol ma von. Na moje prekvapenie sa dosť ochladilo, tak som si len bundu pritisla tuhšie k telu a nasledovala Nialla.
"Konečne," zamrmlala som s úľavou, keď sme nastúpili do taxíka. Trochu ma zarazilo, že ich taxíky vyzerajú úplne inak ako tie naše v Londýne, no keďže mi bola nehorázna zima, zmohla som sa len na nadvihnuté obočie: "Toto je taxík?" a potom som rýchlo vliezla dnu.
Niall mu nadiktoval adresu a potom sme sa už viezli. Cestou som zamyslene pozorovala krajinu okolo a snažila sa ju odlíšiť od tej našej. Jasné, že bola iná, no nie až natoľko. Snažila som sa bystriť zrak všade navôkol, aby mi nič neuniklo, a raz som dokonca okríkla vodiča, aby spomalil, pretože sme prechádzali okolo akéhosi zámočku, a ja som si ho v tej rýchlosti nestihla ani poriadne obzrieť.
Niall sa potichu rozosmial. "Vezmem ťa tam," náhlivo mi sľúbil, keď som naňho uprela svoj pohľad, ktorým som ho mala v úmysle prepáliť.
"Prepáčte, slečna, ale toto nie je okružná prehliadka," upozornil ma urazený vodič, keď som ho po druhý raz napomenula, aby spomalil.
"Ak nespomalíte, povraciam sa tu," zastrájala som sa. "V aute mi býva nevoľno."
Vodič hodil na Nialla pohľad plný zúfalstva a ten sa naňho na oplátku ospravedlňujúco pozrel. Hm.
Začala som rozmýšľať, aká asi bude Niallova rodina. Jeho mama, jeho brat... zrazu ma napadla omračujúca myšlienka. Čo ak bude jeho brat pekný? Čo ak neodolám a... bože, to by bol trapas! Čo ak by som s ním automaticky začala flirtovať, alebo ja neviem... Och!

Dorazili sme na miesto. Niall zaplatil taxikárovi a potom mi pomohol s kufrom, hoci som stále dokola opakovala, že pomoc nepotrebujem. Na tvári sa mi zjavil pobavený úsmev, keď sa snažil doteperiť k bráne s dvoma obrovskými kuframi a dvoma menšími taškami.
"Daj to sem," vytrhla som mu môj kufor z ruky.
"Hej!"
"Pozri, kufor tu má také malé vecičky, volá sa to kolieska, a vďaka nim ho môžem bez väčšej námahy ťahať po zemi," pobavene som mu vysvetlila, na čo sa zatváril trochu urazene.
"Fajn," prudko mi ho strčil do ruky a potom urazene pochodoval k bránke. Stlačil kľučku. Nič. Stlačil ju opäť. Ako inak... nič.
"Zamknuté," zaškerila som sa a on sa na mňa škaredo zamračil. Vážne, asi som ho urazila.
Niall netrpezlivo stlačil zvonček. Raz. Dvakrát. Trikrát. A potom... "No dobre, dobre, počujeme, nie sme hluchí!" Von do záhrady vyšla Niallova mama so žiarivým úsmevom. Pôsobila sympaticky. Okamžite otvorila bránku a tak svojho syna vyobjímala, až ho takmer zadusila. Potom sa obrátila na mňa. "Ty si tá Angela, však?" Prikývla som a ona sa pobrala vystískať aj mňa. Nevadilo mi to. Mám rada takýchto spontánnych ľudí. Aj ja rada ľudí objímam, ale väčšinou ich to len privedie do rozpakov.
"No... si skutočne pekné dievča..." Niallova mama si ma obzerala. Teraz som bola v rozpakoch ja. "Môžeš mi hovoriť Maura," navrhla mi a ja som sa usmiala.
"Tu som!" ozval sa výkrik a do záhrady sa vovalil akýsi muž... chalan. Poriadne sa s Niallom potľapkali a postískali a potom sa obrátil na mňa. Potichu vypískol. "Takže ohnivka... hm." Nevedela som, čo to má znamenať, ale zároveň som vedela, že z Niallovho brata nemusím mať obavy. Bol pekný, to áno... fešák. A jeho podoba s Niallom bola priam zarážajúca. Ale nemala som pocit, že by som sa v jeho prítomnosti mala byť nepríčetná, a to ma upokojilo.
"Angela," oznámila som mu, a znelo to trochu povýšenecky. Uškrnul sa.
"Hej, už som počul. Greg," podal mi ruku a ja som mu ju poriadne stisla. Trochu vyvalil oči. "Hm... pevný stisk." Zaškeril sa. "Dojíš kravy?"
Fľochla som po ňom pohľadom. Rozosmial sa.
"Poďte dnu, lebo zmrznete!" náhlivo nás nahnala dnu Niallova mama, a ja som sa tam s vďačnosťou rozbehla. Dnu bolo teplo a príjemne - blažene som vzdychla a oprela sa o kufor. Greg sa pobavene uškŕňal. Paráda. To s ním bude radosti.
"Niall, choď zaviesť Angelu do izby," priateľsky sa na syna usmiala Maura.
"Fajn. Hosťovská?"
"Hosťovská? Nie, myslela som tvoju..." Niekoľko sekúnd mi to dochádzalo.
"To mám spať s Niallom v jednej izbe?"

TroublemakerWhere stories live. Discover now