Troublemaker

34. Milénium

Hudba nahlas hrala, stovka tínedžerov sa hýbala na parkete v jej rytme, barman predvádzal hŕstke zvedavých báb svoje predstavenie, spoza každého stola sa ozývala hlasná vrava a smiech. No a potom som tu bola ja, sediaca na úplnom okraji barovej stoličky, neuveriteľne neviditeľná.

A čo som si vlastne myslela? Že v klube plnom deciek, z ktorých si väčšina myslí, že som blázon, ma budú milovať?

Len ma využili.

Barman ukončil svoje predstavenie a skupina dievčat sa pomaly rozpŕchla. Stolička vedľa mňa zostala prázdna, no nie nadlho.

„Čau, bavíš sa?“ Harry sa na mňa usmial.

„Vyzerám tak?“ nadvihla som obočie.

„Dáš si mojito?“ navrhol a ja som o chvíľke váhania privolila. Barman sa pustil do prípravy nápoja.

„Kde je Niall?“ zavrtela som sa a nazrela Harrymu ponad plece.

„Videl som ho, ako sa fotí s pár babami,“ pokrčil plecami a prevzal od barmana dva poháre plné mojita.

„Hm... na teba?“ zasmial sa.

„Na túto úžasnú oslavu,“ zamrmlala som a potom sme si objala odpili.

„Nevyzeráš šťastne,“ podotkol, keď položil pohár na pult.

Odfrkla som si. „Divíš sa? Väčšina mojich hostí ma len využila, aby sa dostala k vám.“

„No, to ma mrzí. Je ťažké chodiť s členom One Direction. Teda, iba hádam, lebo ja som so žiadnym členom One Direction nikdy nechodil,“ usmial sa tak, že tým nakazil aj mňa.

„Vieš... Nialla naozaj ľúbim, ale toto nie je život pre mňa. Všetci ma neustále sledujú. Lezie mi to na nervy. Píšu o mne v novinách, ale ja som nič neurobila. Hodnotia každé moje gesto, každý môj outfit, dennodenne ma obťažujú na Twitteri...“ Páni. Netušila som, že toho mám na srdci až toľko.

„Hm... vieš, ani pre nás to zo začiatku nebolo jednoduché. A stále nie je, ale akosi sme si zvykli. Zvykneš si aj ty, len to chce čas.“

„Čo ak si nezvyknem?“

„Blbosť,“ mávol rukou. „Každý si zvykne.“

„Dobre, ale čo ak si nebudem chcieť zvyknúť?“

Harry pomaly odložil pohár. „Pozri, vybrala si si Nialla a toto k Niallovi patrí. Nechceš to? Potom si ale nemôžeš robiť nárok ani naňho.“

Dívala som sa na Harryho a zvažovala jeho slová. Došlo mi, že má pravdu. Toto je Niall, toto je jeho svet. Je populárny a ja to nezmením. Ak ho chcem, musím ho chcieť so všetkým, nie len s tým, čo sa mi páči.

Usmiala som sa na Harryho. „Ďakujem.“

„Za čo? Nič som neurobil.“

„Ale urobil,“ postavila som sa zo stoličky, pripravená nájsť Nialla. Netrvalo mi to dlho, jednoducho som hľadala najväčší hlúčik ľudí. Najprv som natrafila na Zayna, ktorý sa tváril trochu bezmocne a spýtal sa ma, či som nevidela Perrie. Pokrútila som hlavou. Teda, videla som ju na začiatku, keď mi ju Zayn predstavil a ospravedlnil sa, že sa ma nespýtal, či ju môže priviesť, no potom už nie.

Perrie sa mi pozdávala. Bola trochu bláznivá, tak ako ja, ale nie až toľko bláznivá. Mala veselú a nekomplikovanú povahu. Ale ako som zistila, aj ona bola slávna, a tak sa na celú vec dívala trochu inak, ako ja. Myslím tým, na chodenie známej hviezdy. Povedala len, že ani pre ňu to nebolo jednoduché, ale že to so Zaynom zvládli.

Ohľadom tej témy sa so mnou nechcela veľmi rozprávať a potom ju obkolesili fanúšičky, tak som odtiaľ odišla.

Musím priznať, že ma trochu sklamalo, že Perrie nie je „obyčajné“ dievča. Bolo by fajn sa s ňou o tom porozprávať, ale ona riešila úplne iné problémy. Napadlo mi, že keby nebola slávna, asi by sme boli dobré kamarátky, ale ona sa akosi nedokázala dívať na veci tak celkom z môjho uhla, nemožno jej však uprieť, že sa nesnažila. Povzdychla som si. Pokiaľ viem, tak ešte Liam a Louis majú priateľky, možno si „spriaznenú dušu“ nájdem medzi tými dvoma.

„Tu si!“ zrazu ma zozadu pevne oblapil pár rúk a pocítila som pery vo vlasoch. Privrela som oči a usmiala sa.

„Všade som ťa hľadala,“ pokúsila som sa predniesť s miernou výčitkou, no mala som dojem, že sa mi to veľmi nepodarilo.

„Aj ja som ťa všade hľadal,“ otočil ma tvárou k sebe a usmial sa. „Hlavné je, že sme sa konečne našli.“

Niallov úsmev bol taký nákazlivý, že aj mne sa samovoľne roztiahli pery. „Bola som trochu sklamaná, keď ťa nikde nebolo. Ale Harry ma celkom povzbudil.“

„Skutočne, ako?“ Zdalo sa mi to, alebo sa Niall trochu zamračil?

„No, povedal mi pár fakt pravdivých vecí. Vieš, trochu som sa mu sťažovala, a on mi poradil. Je fakt múdry, ten  Harry.“

Niall zrazu zaklonil hlavu a nahlas sa rozosmial.

„Čo?“ nechápavo som naňho zízala.

„Nič. Len mu to niekedy povedz. Poteší sa,“ žmurkol na mňa a venoval mi sladký bozk.

                                                                 ...

Neskôr večer som sa už ledva držala na nohách. Chcela som už ísť domov. Tak hrozne som sa nebavila...

„Ešte nemôžeš ísť domov,“ zašepkal mi Niall, keď som sa mu zverila so svojim plánom. „Ešte som ti nedal darček.“

Zmätene som zaťahala za retiazku, obopnutú okolo môjho krku.

Povzdychol si. „Ešte som ti nedal všetky darčeky.“

„Nechcem už ďalšie darčeky, Niall,“ unavene som namietla.

„Hm, smola, tento sa už nedá vrátiť,“ pokrčil plecami. „Ale je vidno, že si už unavená. Poďme.“

Nechápala som, prečo to vzdáva tak ľahko, ale môj mozog už bol v hladine alfa spánku a nechcel to riešiť. Niall ma naložil do taxíka a nadiktoval taxikárovi adresu. Pohodlne som sa uvelebila na zadnom sedadle a zaspala.

„Angie, spíš? Vstávaj, prosím.“ Omámene som otvorila oči a vzápätí ich neveriacky vypleštila dokorán. Letisko Heathrow? Čo tu robíme?

„Niall, tu nebývam,“ zachrapčala som ospalo.

Zasmial sa. „Viem, že tu nebývaš, zlato. Myslela si si, že ideme domov? Veď som ti povedal, že som ti ešte nedal darček.“

V tej chvíli mi to nedoplo. Skladačka do seba zapadla až ráno.