Troublemaker

10. Tajomstvo je odhalené

"Aké známe?" Niall na mňa stále nechápavo hľadel.

"Predsa tie dve žaby, čo k tebe pred chvíľou pribehli!"

"Angela..." zaúpel. "To neboli moje známe."

"Nie?"

"Nie... boli to moje fanúšičky."

"Uh. Okej." Musela som si zahryznúť do jazyka. V skutočnosti som mala pocit, že Niall má až príliš veľké ego. Fanúšičky? Čo si o sebe myslí?

"Neveríš mi, čo?"

"To nie..." ale neverila som. Fakt nie. "No dobre. Neverím."

Niall si povzdychol, chytil ma pod lakeť a vliekol na do najbližšej trafiky. Bola som stále viac a viac zmätenejšia.

Niall sa chvíľu prehrabával v časopisoch, až mi jeden podal. "Pozri sa dobre," poznamenal len.

Zaškúlila som na titulku, kde bolo pár chalanov asi v mojom veku. Prechádzala som ich tváre, keď v tom...

"Páni, Niall, tento chalan vyzerá úplne ako..." zarazila som sa. "Fanúšičky. To si ty?"

Prikývol. "Vážne si ešte nepočula o One Direction?"

Počula. Ale ako som, došľaka, mala vedieť, že on je v tej skupine?

"Zaspievaj mi niečo," navrhla som.

"Mám ti tu zaspievať?" nadvihol obočie.

"Si predsa spevák!"

"Dobre," nadýchol sa a spustil. "So get out, get out, get out of my head and falling to my arms instread..."

"Páni, to poznám!" poznamenala som udivene. "No, tuším si fakt veľká hviezda."

"Sme nominovaní na Brit Awards," prehlásil pyšne.

"Mhm..." nevedela som, čo mu na to povedať. "Tak, ideme na tú čínu?"

Trochu prekvapene na mňa pozeral. "Stále chceš ísť na tú čínu?"

"Jasné, som predsa hladná..."

"A teraz, keď vieš, kto som, nezavoláš na mňa paparazzov alebo čo?" nadvihol obočie.

"Na čo by som to robila? Som hladná!" vykríkla som trochu rozčúlene.

"Čiže tebe je absolútne jedno, že som členom One Direction?" neveriacky na mňa civel.

"Sama by som to lepšie nepovedala," usmiala som sa a potom som ho odtiahla do tej reštaurácie.

Po jedle som usúdila, že už som nakúpila dosť, a tak sme spolu s Niallom vyšli von. Zima v Anglicku nikdy nebývala bohvieaká a sneh bol skôr zázrakom než bežnou súčasťou tohto ročného obdobia.

"Chýba mi tu sneh," Niall sa oprel o zábradlie. "Podľa mňa k zime patrí."

"Pre mňa je už sneh len niečím, čo človek vídava vo filmoch," zamyslene som poznamenala. "Je asi natoľko reálny ako Harry Potter."

"Chcel by som ísť cez zimu niekam, kde sneží..." túžobne zamrmlal.

"Hm, aj ja. Počkaj! Ty si predsa hviezda. Prečo sa tam proste nevyberieš?"

"Pretože si proste nemôžem len tak povedať - aha, tak dnes letím, majte sa! a odísť preč. To proste nejde."

"Tak to máš o ničom," otvorene som mu povedala. "Ja by som tak nedokázala žiť. Termíny ma príliš zväzujú."

"Ale baví ma to. Vždy som po tom túžil... byť spevákom."

"Je fajn, že robíš to, čo ťa baví," usmiala som sa naňho a on mi úsmev opätoval.

"Teraz, keď si tá hviezda... teda, teraz, keď to už viem, asi nepôjdeš na moju párty, čo?" zaškúlila som naňho.

"Kde tá párty bude?"

"V Miléniu... to je ten veľký klub v centre."

"V Miléniu?" zdalo sa, že ho to zaujalo. "Pouvažujem nad tým."

"To budem rada."

Jedným očkom mrkol na hodinky a vzápätí na mňa vrhol ospravedlňujúci pohľad. "Prepáč mi to, Angela, ale už musím ísť."

"To je v poriadku," usmiala som sa a zamávala mu. "Ale keď už máš to moje číslo, aj sa mi ozvi."

"Spoľahni sa!" uškrnul sa. "Ozvem sa, sľubujem."

"S tým rátam," podišla som k nemu a objala ho. Možno ho to prekvapilo, ale objatie mi opätoval.

"Tak sa maj!" usmiala som sa naňho a potom som sledovala jeho siluetu miznúcu v diaľke.