Troublemaker

24. Palacinky

Ráno som sa ospalo vyšuchtala z postele. Vôbec sa mi nechcelo vstávať, ale lákala ma predstava vzrušujúcich vecí, ktoré dnes zažijem. Natiahla som na seba vyťahané oranžové tričko, dala som si džínsy, prečesala vlasy a po špičkách zbehla dolu schodmi, aby som nikoho nezobudila.

„Ach, Angela, dobré ráno!“ s úsmevom ma privítala Maura, keď som vošla do kuchyne.

„Dobré ráno,“ podarilo sa mi usmiať.

„Si hladná?“ spýtala sa. Do toho sa veľmi príhodne ozvalo moje brucho. Rozpačito som sa zasmiala.

„To je v poriadku, posaď sa, hneď to bude.“

„Ale veď ja vám pomôžem,“ ponúkla som sa, no ona na zatlačila na stoličku. „Len seď. Si tu hosť.“

„Tak smiem aspoň vedieť, čo robíte?“ pokrčila som nos a nasala vôňu z panvice.

„Iste, palacinky. Niall ich má veľmi rád, tak dúfam, že aj ty,“ pozrela na mňa.

„Kto by nemal rád palacinky?“ pomrvila som sa na stoličke. Po chvíli mi na tanier naservírovala prvú palacinku a ja som ju natrela všetkým, čo bolo poruke.

Maura nachvíľu odstúpila od platne a posadila sa ku mne. „Niall ešte spí?“

„Prikývla som. „Dvere na izbe mal zavreté, tak asi áno. Nechcela som ho rušiť, má za sebou náročné dni, zaslúži si oddych.“

Maura sa usmiala. „Kedy ste sa spoznali?“

Dobrá otázka. Kedy vlastne? „Asi pred polrokom.“

„Vieš, trochu ma prekvapil, keď mi o tebe povedal. Nevedela som o tom, napokon, nikde o vás ani nepísali.“

„Áno, viete...“ začala som rozpačito, „nechodíme spolu ešte tak dlho, a Niall ma nechcel hneď od začiatku vystavovať tomu tlaku a...“

„Chápem,“ pousmiala sa. „Kedy ste spolu začali chodiť?“

Práve v tej chvíli som si odhryzla veľký kus palacinky, takže som si mohla odpoveď premyslieť. Kedy...? Kedy sme spolu mohli začať chodiť? Pravda je taká, že včera, ale to jej sotva môžem povedať.

„No, viete,“ usmiala som sa, „bude to okolo troch mesiacov...“ Dúfala som, že som nenadhodila príliš veľa, ale prišlo mi to tak akurát.

„Aha, fajn,“ Maura sa usmiala. „Už ťa nechám jesť, prepáč. Dúfam, že som ťa svojimi otázkami neobťažovala, ak áno, mrzí ma to.“

„Nie, to bolo v pohode,“ vyčarovala som jeden zo svojich blahosklonných úsmevov. V skutočnosti som bola vďačná, že s tými otázkami prestala. Aby bolo jasné – nie som svätá. Klamala som a viem, že ešte klamať budem. Ale väčšinou som klamala len sama za seba, kým teraz sa v tom veziem spolu s Niallom. Mala by som ísť za ním, aby som mu objasnila nové okolnosti nášho vzťahu.

Zhora som začula zvuk sprchy. Hore je buď Greg alebo Niall, a ja som nechcela nič riskovať. Odtisla som od seba tanier. „Uf, ďakujem, som plná.“

„Skutočne?“ prekvapila sa Maura. „Nezjedla si veľa!“

„Áno, ale viete, ja mám vždy ráno žalúdok trochu scvrknutý,“ ospravedlňujúco som sa usmiala. „Ale garantujem, že o polhodinu sem vletím ako veľká voda a zjem všetko, čo bude v dosahu.“ Potom som vykĺzla z kuchyne a zamierila si to hore schodmi.

Na poschodí som stretla Grega. Vyzeral rozospato a poprial mi dobré ráno, úplne normálne, bez všelijakých čudných úškľabkov.

Zvuk tečúcej vody sa ozýval z Niallovej izby, a tak som tam vošla. Sadla som si na posteľ a rozhodla sa slušne počkať, kým vyjde von.

Asi o desať minút sa mu konečne uráčilo. Poriadne sa prekvapil, keď ma zbadal sedieť v jeho izbe, takmer mu spadol uterák.

„Čo ty tu?“

„Nič, len som ťa prišla navštíviť a niečo ti oznámiť,“ usmiala som sa. Slušne som sa obrátila, aby sa mohol prezliecť. Chodíme spolu len deň. Nemusí sa mi hneď odhaľovať celý.

„No, čo si chcela?“ sadol si vedľa mňa a natiahol si tričko cez hlavu. Mal dobrý sprchový šampón, celý ním rozvoniaval.

„Tvoja mama trochu vyzvedala,“ prezradila som mu a položila som si hlavu na jeho rameno.

„Áno? Čo chcela vedieť?“

„Kedy sme sa spoznali a ako dlho spolu chodíme,“ prezradila som a potom som zdvihla hlavu. „Tri mesiace.“

„Tri mesiace?“

„Áno, to mi prišlo celkom fajn, a pokiaľ to chceš zmeniť tak smola, už som jej to povedala,“ len tak ledabolo som prehodila.

„Aha... Dobre. Fajn.“

„Čo budeme dnes robiť?“ spýtala som sa, kým sa hral s prameňom mojich vlasov. „Leňošiť?“

Uškrnul sa. „To by bolo síce fajn, ale plánujem ti to tu pekne poukazovať, ako si chcela.“

„Tu?“

„No, nie tak celkom tu, pôjdeme do Enfieldu, tam je to väčšie. Čo ty na to?“ vlepil mi bozk na krk.

„To by bolo fajn,“ usmiala som sa. „Tak kedy vyrážame?“

„Až keď sa najem,“ vážne vyhlásil Niall. „S prázdnym žalúdkom nevyjdem ani pred dom!“

Dnes Troublemaker prekročil 1000 pozretí a to je absolútne úžasné. Chcem sa veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí venovali tomuto príbehu čo i len trochu svojho času, obzvlášť tým, ktorí pravidelne hlasujú a komentujú - veď vy viete ;) Vždy ma to príjemné zahreje pri srdci a úprimne, stále nedokážem uveriť, že sa niekomu vážne páči to, čo vyplodím... Je to dosť neuveriteľné :D Ďakujem vám, ste úžasní :)